Bidenovo obnovenie zákazu cestovania do Severnej Kórey je pokračovaním kórejskej vojny

Ministerstvo zahraničných vecí USA obnovilo 22. augusta zákaz používania amerických pasov na cesty do Severnej Kórey. Tento zákaz cestovania zakazuje až 100 000 kórejským Američanom žijúcim v USA navštíviť svojich príbuzných v Severnej Kórei. Zákaz prvýkrát zaviedla Trumpova administratíva v roku 2017 a – napriek opakovaným výzvam amerických kórejských aktivistov na zrušenie drakonického zákazu – sa odvtedy každoročne obnovuje.

Počas svojej prezidentskej kampane v roku 2020 Joe Biden sľúbil, že „zjednotí kórejských Američanov, ktorí sú už desaťročia odlúčení od svojich blízkych v Severnej Kórei“, ale každý rok vo svojom úrade zákaz cestovania predĺžil. Ten súčasný ostane v platnosti do 31. augusta 2024, keď bude buď zrušený, alebo opäť predĺžený.

Rodiny rozdelené zákazom cestovania

Kate Youngjoo Shim, aktivistka ženskej mierovej organizácie Korea Peace Now!, je jednou z mnohých kórejských Američanov, ktorých zákaz cestovania ovplyvňuje. Shim sa narodila v Kórei a vo veku 15 rokov sa presťahovala do USA. Obe strany jej rodiny pochádzajú zo Severnej Kórey a zákaz jej teraz bráni navštevovať tam bratrancov a iných blízkych príbuzných.

Shim poukázala na pokrytectvo americkej vlády, ktorá poučuje Severnú Kóreu o ľudských právach a zároveň necháva toľko kórejských rodinných príslušníkov oddelených. „Najväčším porušením ľudských práv pre mňa je nedovoliť ľuďom vidieť svoju rodinu,“ povedala Shim. „Vláda USA sa vždy snaží hovoriť o podmienkach ľudských práv v (Severnej Kóre)], ale ak ľuďom nedovolíte stretnúť sa s ich matkami, deťmi, najbližšími rodinami… neexistuje žiadne ospravedlnenie.“

Veci neboli vždy takto. Stará mama Kate Shim bola oddelená od svojho najstaršieho syna – strýka Kate Shim – počas kórejskej vojny. Po desaťročiach pokusov vypátrať ho, kým žila v Južnej Kórei, sa jej stará mama vo veku 65 rokov v 80. rokoch presťahovala do USA v nádeji, že to zlepší jej šance nájsť syna a znovu sa s ním stretnúť. Dosiahnuť toto želanie bolo pre ňu v Južnej Kórei kvôli vtedajšej politickej situácii medzi Severom a Juhom zložité. Dokonca aj po desaťročiach, keď nevedela, kde je, stará mama Shim napriek všetkému stále dúfala, že sa so svojím dlho strateným synom znova stretnú. Po presťahovaní do USA dokonca začala pracovať v továrni, aby si mohla dovoliť priniesť mu darčeky, keď ho nájdu.

Rodine Kate Shim sa nakoniec podarilo vypátrať v Severnej Kórei jej strateného strýka a jej stará mama sa po 37 rokoch konečne stretla so synom; a po desaťročiach odlúčenia aj so svojím bratom. Znova sa chcela vrátiť do Severnej Kórey na svadbu svojho vnuka.

Babička Kate Shim zomrela pred viac ako 10 rokmi. Ak by dnes žila, pre zákaz cestovania by už nemohla navštevovať vlastné dieťa ani iných rodinných príslušníkov.

Zákaz je krutým vyjadrením imperialistickej politiky USA a keďže generácia ľudí, ktorí prežili vojnu v Kórei, sa v súčasnosti blíži k veku 80 rokov, je zrušenie zákazu teraz naliehavejšie ako kedykoľvek predtým.

„Moja babička bola jednou z tých šťastných,“ povedala Shim. „Je však toľko nešťastných ľudí, ktorí nemôžu ani vidieť svojich rodinných príslušníkov. Alebo tam možno má matka svoje deti. Teraz je to 70 rokov (od podpísania dohody o prímerí), takže ľudia vymierajú.“

Výlety do Severnej Kórey, ktoré „zmenili život“

Návšteva rodinných príslušníkov v Severnej Kórei je zakázaná nielen kórejským Američanom – zákaz cestovania zakazuje každému držiteľovi pasu USA cestovať tam, čím prakticky zakazuje akúkoľvek kultúrnu výmenu medzi americkými občanmi a Kórejčanmi na Severe. Tieto výmeny názorov sú nevyhnutné na spochybnenie americkej propagandistickej kampane, ktorá dehumanizuje Severokórejčanov s cieľom ospravedlniť sankcie.

Gloria La Riva, organizátorka z koalície ANSWER (Konajte teraz, aby ste zastavili vojnu a ukončili rasizmus) , nazvala svoje cesty na sever v rokoch 1989 a 2015 „zážitkami, ktoré menia život“. „Videla som ľudí a krajinu, ktorá je opakom hysterických, démonizujúcich obrazov, ktoré vidíme na Západe,“ spomína La Riva. „Stretla som ľudí, ktorí boli ohľaduplní a milí k návštevníkom. To ma zarazilo zo všetkého najviac. Keď sme nastúpili do plného vlaku, ľudia nám okamžite ponúkli svoje miesta s úsmevom – najlepší jazyk zo všetkých.“

„To je skutočný dôvod, prečo vláda USA zakazuje svojim občanom návštevu Severnej Kórey,“ pokračovala. „Je to rovnaký dôvod, prečo už viac ako 60 rokov existuje americký zákaz cestovania na Kubu. USA sa obávajú, že kórejský ľud budeme považovať za svojich priateľov, nie za nepriateľov. Zákaz cestovania je popretím nášho práva vidieť Severnú Kóreu na vlastné oči.“

Koniec kórejskej vojny

Zločiny, ktoré Washington spôsobil Kórei, nemožno prehliadať. Boli to USA, ktoré v roku 1945 rozdelili Kóreu pozdĺž 38. rovnobežky a oddelili milióny rodín, obsadili juh a počas kórejskej vojny zhodili nad polostrovom viac ako 600 000 ton bômb. Bombardovanie bolo také rozsiahle, že americkí piloti dokonca minuli ciele a zhodili bomby do mora, aby mohli bezpečne pristáť . V priebehu vojny americká armáda zrovnala so zemou takmer 90 percent veľkých miest a dedín v Severnej Kórei, pričom zabila ohromujúcich 20 percent jej obyvateľstva.

Okrem vražedného kobercového bombardovania bola celá kórejská vojna prerušovaná zverstvami podporovanými Spojenými štátmi: vraždou viac ako 100 000 ľudí počas masakry v Bodo League v roku 1950, ktorú spáchali vládne sily prezidenta Južnej Kórey Syngmana Rheeho, dosadeného prezidentom USA; masaker v Sinchone, pri ktorom americká armáda a juhokórejské antikomunistické sily zabili viac ako 30 000 civilistov; masaker No Gun Ri, kde americké vojenské sily spustili paľbu na civilných utečencov, pričom zabili okolo 300 ľudí. Celkovo nebolo zapojenie USA do kórejskej vojny ničím menším ako genocídou.

Podpísanie Dohody o prímerí z roku 1953 síce ukončilo boje, ale neprinieslo koniec konfliktu. USA odmietajú podpísať mierovú zmluvu, a tak sú spolu s Juhom „zamrznuté“ v oficiálnom vojnovom stave so Severom. Americká vláda udržiava dokonca aj po podpísaní prímeria v Kórei silnú vojenskú prítomnosť a naďalej zvyšuje napätie medzi Severom a Juhom. Južná Kórea zostáva okupovaná: je domovom najväčšej americkej zámorskej základne a celkovo je v krajine umiestnených 28 500 amerických vojakov. Južná Kórea tiež každoročne hostí spoločné vojenské cvičenie s USA pod názvom Ulchi Freedom Shields. Toto každoročné cvičenie simuluje inváziu do Severnej Kórey a zahŕňa cvičné útoky zo vzduchu, zeme, mora a vesmíru. Vojnové hry sú generálkou na zmenu režimu v Severnej Kórei. A najmä od roku 2006 sa vláda USA spolu s Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov spolieha na brutálny režim sankcií, aby potrestali Severnú Kóreu za vzdorovanie americkému imperializmu. Tieto sankcie spôsobili v krajine potravinovú neistotu, podvýživu a nedostatok zdravotníckych potrieb, čo viedlo k obrovskému utrpeniu a tisíckam úmrtí, ktorým sa dalo predísť.

Zákaz cestovania je teda ďalšou vojnovou zbraňou, ktorá je súčasťou širšej stratégie na ďalšiu izoláciu Severnej Kórey a podnecovanie napätia medzi oboma polovicami polostrova. A keďže Washington nadväzuje pevnejšie vojenské väzby s Austráliou, Filipínami a ďalšími krajinami v „Indo-Pacifiku“, ako aj zvyšuje svoju militarizáciu Juhočínskeho mora, konečným cieľom Pentagonu je zabezpečiť si Južnú Kóreu ako spojenca na ceste k veľkému mocenskému konfliktu v Ázii.

„V Kórei sa nachádzame v období extrémneho napätia,“ vysvetlil Ju-Hyun Park, organizátor z neziskovej organizácie Nodutdol for Korean Community Development, ktorá sa zasadzuje za znovuzjednotenie krajiny. „USA nechcú urobiť nič na deeskaláciu tohto napätia, pretože súčasná situácia prospieva záujmom USA. Čím viac konfliktov je v Kórei, tým ľahšie je spojiť Južnú Kóreu a Japonsko do aliancie nielen proti Severnej Kórei, ale v konečnom dôsledku aj proti Číne a Rusku.“

Cesta, ktorou Washington vedie Severnú a Južnú Kóreu, však vedie len k ďalšej vojne a devastácii kórejského ľudu. Americká vláda nikdy nemala záujem o mier na Kórejskom polostrove. Už viac ako 70 rokov robí všetko, čo je v jej silách, aby rozdelila Sever a Juh, bránila každej ceste k trvalému mieru a poštvala Kórejcov proti sebe. To, čo vláda USA dlhuje ľudu Kórey, nemôže byť nikdy splatené. Cesta k spravodlivosti sa však začína zrušením zákazu cestovania do Severnej Kórey – spolu s podpísaním mierovej zmluvy, ktorá má oficiálne ukončiť kórejskú vojnu.

Tento článok sprostredkoval Globetrotter

Amanda Yee je spisovateľka a organizátorka z Brooklynu. Je editorkou Liberation News a jej články boli publikované v Monthly Review Online, Real News Network a Peoples Dispatch. Sledujte ju na Twitteri @catcontentonly.