Hovorí sa, že jedna lastovička jar nespraví, ani že celý svet nespasíš. Napriek tomu, každý dobrý skutok sa ráta. Konať dobro znamená pomáhať žiť nielen iným, ale aj sebe samému.
V tohtoročnej súťaži Hodžov novinový článok sa dobrých skutkov našlo naozaj neúrekom a návodov, ako ich robiť, bolo ešte viac. Na adresu vyhlasovateľa súťaže – Základnej školy Milana Hodžu v Bratislave – prišlo spolu 97 prác žiakov vo vekovej kategórii 13 – 16 rokov. Z nich boli aj 4 práce zo slovenských škôl v zahraničí – zo Starej Pazovy v Srbsku a z Užhorodu na Zakarpatskej Ukrajine. K tohtoročnej téme prišlo veľa kvalitných prác a vybrať tie najlepšie vôbec nebolo jednoduché. Ocenenie by si by si zaslúžili hádam aj všetci, ktorí sa nad touto otázkou zamysleli.
Pociťujeme, že v dnešnej dobe nám čosi chýba. Strácame vieru v ľudskosť a vo vyššie morálne princípy. V tak trochu bezhlavej honbe za vedecko-technickými objavmi a v snahe nasýtiť svoje potreby umelo vyvolané reklamou, sa akosi zabúda na všeľudské hodnoty, ktoré dnes ťahajú, žiaľ, za kratší koniec. Túto prázdnotu potom zapĺňame buď materiálnymi pôžitkami, alebo vybičovávaním zmyslov a vyhľadávaním adrenalínových zážitkov.
Nachádzať všeľudské hodnoty, spolu s mladými ľuďmi v čase ich dozrievania, sa usilujeme v súťaži Hodžov novinový článok už po 16. raz. Tohtoročná téma je nanajvýš aktuálna, pretože pomoc s chorou dušou v súčasnosti najviac potrebujú mladí ľudia, ktorým zasiahli do života dôsledky covidu, vojna na Ukrajine a predovšetkým neistota z budúcnosti. Práve prvú pomoc im môžu poskytnúť kamaráti, keďže oni sú s nimi najviac v kontakte. Skúsení pedagógovia tiež vedia postrehnúť signály volajúceho o pomoc. Žiaľ, mnohí rodičia, zaujatí svojimi starosťami, často netušia o problémoch svojich detí.
Pri hľadaní odpovedí na túto náročnú otázku žiaci vo svojich prácach konštatovali, že najdôležitejšie je nájsť si čas pre iných, pretože priamy ľudský kontakt je nenahraditeľný. Usilujme sa preto čo najčastejšie stretávať s ľuďmi, na ktorých nám záleží, aby sme nezmeškali príležitosť, ktorá sa nemusí opakovať. Je nespočetne veľa možností, ako môžeme pomáhať žiť iným ľuďom – od tých najmenších drobností, akými sú úsmev či povzbudenie až po záchranu života. Cestu, ako to robiť, nám najlepšie ukáže láska, lebo ak máme v srdci lásku, nájdeme aj spôsob ako pomáhať žiť iným. Nezabúdajme, že pomáhanie je nevyčerpateľným zdrojom energie, pretože podávaním pomocnej ruky inému zároveň pomáhame aj sebe samým.
Bolo by nádherné, keby to vždy tak fungovalo. Svet by sa stal fantastickým miestom pre život. Zlou správou je, že na dobré skutky sa rýchlo zabúda, ale o tých zlých sa hovorí všade a veľmi dlho. Mnohí zabudnutí túžia byť nezabudnuteľnými a hľadajú spôsob, ako to čo najľahšie dosiahnuť. Nedovoľme im to, nenechávajme ich stáť osamotených! Lebo práve oni naviac potrebujú našu pomoc i keď sa nám často zdá, že o ňu nestoja. Možno keby sa našiel aspoň jediný človek, ktorý by im podal pomocnú ruku, nebolo by došlo k tragickému koncu.
Zatvorme teda svoje mobily, internet aj počítače! Stretnime sa so svojimi priateľmi a rozprávajme sa s nimi tvárou v tvár. Pozrime sa im priamo do očí a pokúsme sa v nich prečítať, čo ch trápi. Choďme si spolu zašportovať, alebo len tak na prechádzku do prírody. Pri týchto aktivitách sa nám vytvoria hormóny šťastia – endorfíny – a tie nám pomôžu vidieť svet v krajších farbách.
O svojich skúsenostiach, ako pomáhať iným, napísali a svoje práce do súťaže poslali aj dievčatá zo Základnej školy na Školskej ulici v Turčianskych Tepliciach, na snímke. V ich názoroch sa odzrkadľujú zrelé osobnosti, ktoré budú vedieť v živote nájsť správnu cestu. Posúďte sami:
„Pomôcť niekomu nemusíme peniazmi či inými hmotnými vecami. Stačí, ak si človeka vypočujeme, povieme mu, že všetko bude v poriadku. Dodať niekomu odvahu, aby sa postavil proti svojim strachom, nie je vždy ľahké. Našimi slovami však môžeme prejaviť záujem o jeho zdravie, pocity. Ak sa niekoho opýtame, či potrebuje pomoc, ukážeme mu svetlo v tme, ktoré by sám možno nikdy nenašiel. Ak naša pomoc nie je len gesto, kráčame správnou cestou.“
Tatiana Hvizdáková
„…keď sa hocikedy ocitnem snáď aj po pás v s… (problémoch), mám ľudí okolo seba, ktorí mi bez zbytočných otázok pomôžu. Ktorí si vždy nájdu čas, keď ich potrebujem. Ktorí sú dobrosrdeční, milí, ochotní a môžem sa s nimi podeliť o všetko, čo sa so mnou deje. Nikdy som si nemyslela, že by som ich vo svojom živote až tak veľmi potrebovala. No opak je pravdou a ja som im veľmi vďačná za všetko. Van, Lex, Aďa, Nea, Matúš, Maňa, Nelly a Tete! Chcem, aby ste vedeli, že to vy ste presne tí ľudia, čo nielen žijú, ale aj pomáhajú žiť!“
Nikola Musilová (práca zaradená do bronzového pásma)
„Zamysleli ste sa niekedy, čo je to pomoc? Toto slovo má obrovský význam. Od prvých dní sa rodičia starajú o svoje deti. Pomáhajú im pri ich prvých krokoch. Stoja pri nich pevne a držia ich za malú rúčku. Neskôr, keď deti vyrastú, pomáhajú rodičom pri bežných denných prácach. Pomáhajú mladším súrodencom zaviazať si šnúrky, kamarátom s vysvetlením domácich úloh, starým rodičom s nákupom. V škole sa nám dennodenne snažia pomôcť naši učitelia. Vysvetľujú, povzbudzujú, vedú nás správnym smerom.“
Alexandra Šuhajová
„… kladiem si otázku: Kto sa cítil šťastnejší? Ten obdarovaný alebo samotný darca? Myslím, že obaja rovnako. Tu platí istá múdrosť: ,Čím viac dáš, tým viac máš!‘ Všetci ľudia, ktorí žijú v duchu týchto slov, prežijú svoj život v plnosti.“
Terézia Ondríková
„V dnešnej dobe sa zdá, že vzťahy medzi ľuďmi sa zhoršili až natoľko, že už zlo v ľuďoch nevyvoláva ani len ľútosť. V správach dnes ráno len tak popri raňajkách som počula, že v škole v Belehrade včera zastrelil mnohých žiakov školy iba štrnásťročný chlapec. Chlapec – zabijak, môj rovesník, bol bezproblémovým žiakom školy, učil sa dobre, vraj ale doma hrával hlavne počítačové hry. Kto pomôže rodičom prežiť túto najhoršiu situáciu v ich živote, ktorú on spôsobil? Kto vylieči jeho, aby sa nič podobné nezopakovalo? Moja štrnásťročná hlava nedokáže spracovať informáciu, ako niekto môže byť bezproblémovým a dobrým žiakom, a zároveň naplánovať zabíjanie spolužiakov.“
Eva Hnilová
Mimoriadne inšpiratívnou bola práca, ktorá rieši dilemu, čo má vyššiu hodnotu pri posudzovaní uchádzačov o štúdium – mať dobré vedomosti, alebo viac pomáhať:
„Lepšie školy chcú mať dobrých študentov, a to, aké skutky robíte, o vás vraví veľa. Predsa si nevyberú niekoho, kto musel už dvakrát zaplatiť pokutu napríklad za krádež praclíkov v obchode.“
Andrej Hrabovecký, ZŠ v Prešove (práca zaradená do bronzového pásma)
„Zistil som, čo všetko by som mohol vo svojom konaní zlepšiť, čím by som prispel spoločnosti, aby som svojím správaním pomohol druhému človeku i našej planéte, keďže jej (vraj) už nezostáva veľa času. Pochopil som, že pomoc ostatným ľuďom žiť je založené na dobrých skutkoch a ľudskosti.“
Martin Kubiš, Gymnázium v Senci (práca zaradená do bronzového pásma)
K takémuto záveru už snáď nie je čo dodať.
Eleonóra Petrovičová je členkou komisie HNČ
Hodnotiaca komisia vybrala 27 prác, ktoré zaradila do zlatého, strieborného a bronzového pásma. Súbor ocenených prác bude spracovaný do podoby zborníka a slávnostné vyhodnotenie sa uskutoční 19. septembra 2023.
