Citlivo vnímajúca prezidentka si na známu Sládkovičovu báseň nespomenula ani po prieskume verejnej mienky pre GLOBSEC. Podľa jeho výsledku podliehame ruskej propagande ako nejakí truľovia alebo sa nadrapujeme ako kremeľskí trollovia. Vyšlo to z nášho rozpačitého „fuj!“ agresorovi i vlažnej podpory napadnutému. Ak je prezidentka z nášho názorového výkonu priam zhrozená, mala by si uvedomiť, že sme v tejto téme začiatočníci, lebo „fuj!“ útočníkovi a solidarita s jeho obeťou boli donedávna tabu. Mohli totiž naštrbiť jednotu vyspelej a demokratickej Európy pri vývoze spoločných hodnôt do Afganistanu, Iraku, Sýrie, Líbye a predtým do bývalej Juhoslávie pred amputáciou Kosova… Veď nebyť nepretržitého priameho prenosu z vojnovej Ukrajiny, dodnes by sme si len domýšľali, ako asi vyzerali zbombardované obydlia, školy či nemocnice napríklad v Husajnových a Kaddáfího končinách. A ako tam znel nárek sirôt a vdov.
Isteže, vojnové zločiny strýka Sama a jeho satelitov neospravedlňujú Putina, ale Putinove vojnové zločiny neoprávňujú strýka Sama a jeho satelity hrať sa na patrónov medzinárodného práva. Keby sa médiá tak povesili aj na nedávnych agresorov a keby Európa nestihla rozfrckať spoločné hodnoty kade-tade po svete, možno by sme dnes z Bruselu nepočúvali, že za ne bojujú a umierajú Ukrajinci… Posivenému svedkovi zavše neostáva iné, len sa opýtať, o akých hodnotách prezidentka ešte hovorí. Navyše v čase, keď dve z bývalých vládnych strán aj do volieb povedú diplomovkoví plagiátori, a reformný ekonóm, ktorý radil prezidentke pri zostave jej vlády, figuruje vo vyšetrovacom spise Gorila v súvislosti s privatizáciou strategických podnikov. Vyššie nivó nemusíme závidieť ani Francúzom; stačí si predstaviť generála de Gaulla pri pohľade na Macrona, keď zráža podpätky pred bývalými sovietskymi satelitmi. Nemecký kancelár Olaf Scholz prijal označenie „urazená klobása“, ktoré sa mu ušlo z Kyjeva. Zato jeho dávnejší predchodca Willy Brandt v roku 1971 získal Nobelovu cenu za mier za zlepšenie vzťahov s NDR, Poľskom a Sovietskym zväzom. Ťažko uveriť, že ešte platili nejaké európske hodnoty, keď niekoľko členských štátov – čírou náhodou bývalých sovietskych satelitov – poskytlo strýčkovi Samovi väznice na dovoz a vypočúvanie podozrivých z terorizmu. Ďaleko od demokratickej Ameriky.
Zdá sa, že prezidentkino citlivé vnímanie zlyháva. Čomu prezidentka hovorí „vplyv ruskej propagandy“, je len fungujúca pamäť radového občana. Dajme tomu, že nezabudol na iniciatívneho britského premiéra Tonyho Blaira a na jeho neslávnu púť z irackého bojiska na politické smetisko. Prezidentka toľko vyhlasovala V-4 za toxickú, až ju občan aj v najnovšom prieskume (Správy RTVdojbodka, 5. 6. 2023) označil za dôveryhodnejšiu ako OSN, EÚ a NATO. Prezidentka nepostrehla a nezareagovala, keď strýko Sam verejne spochybnil našich pilotov. Zatiaľ čo Slovensko im platí dvojročný výcvik, „USA by mohli podľa najnovšej analýzy vycvičiť ukrajinských pilotov na F-16 už za štyri mesiace“. (dennikn.sk, 18. 5. 2023) Ktovie, či časový pokles na 1 šestinu postihne aj výcvik vedúcich skupín, ktorí „strávia na výcviku až štyri roky“. (sita.sk, 1. 11. 2021) Aj poľská opozícia zabubnovala, že vrchnosť zneužíva boj proti „ruskému vplyvu“ na boj proti názorovým oponentom, ale začuli to v prezidentskej kancelárii?
Kedy, ak nie teraz, chce prezidentka zostúpiť z mediálneho obláčika a pridať sa k radovému občanovi na jeho ceste od výplaty k výplate alebo od dôchodku k dôchodku. A nechať na ňom, na Veličenstve voličovi, komu zverí moc. Nerozptyľovať ho klebietkami z bruselských party, len mu úprimne zaželať šťastnú ruku. Palácovým múrom by to azda bolo primeranejšie…
