„Je to hon na čarodejnice,“ ozval sa prezident Donald Trump, keď mu hlásili, že členovia Snemovne reprezentantov Kongresu už diskutujú o návrhu ústavnej žaloby proti nemu. Trump bol v tej chvíli ešte v meste Alamo v štáte Texas na hranici s Mexikom /zrejme išlo o jeho poslednú služobnú cestu/, kde kontroloval pokračujúcu stavbu múru, ktorý má zamedziť prílivu ilegálnych imigrantov. Kontrola podľa všetkého dopadla dobre, aj keď táto zvláštna a nedokončená stavba nie je „výkladnou skriňou“ US demokracie, no pred štyrmi rokmi mu tiež poslúžila k zvoleniu za prezidenta. Po kontrole rýchlo nastúpil do prezidentského Air Force 1 a letel čo najrýchlejšie do Washingtonu, aby v televízii sledoval tú zvláštnu, no možno aj očakávanú akciu zákonodarného zboru. Len týždeň od útoku jeho rozvášnených prívržencov na budovu zákonodarného zboru – Kongresu.
Trump si teda pomohol výrokom z päťdesiatych rokov minulého storočia, lebo si ako predsa len muž v rokoch pamätá na vtedajšiu atmosféru v Amerike. Vtedy ten povestný senátor Joseph McCarthy za Republikánsku stranu zo štátu Wisconsin rozpútal na americké pomery dovtedy neslýchanú poľovačku na zakuklených „komunistov“ v rôznych vplyvných inštitúciách. Na ministerstve zahraničných vecí, v odboroch, vo vedeckých ústavoch a napokon pohon dorazil aj do samotnej fabriky na sny, do hereckého Hollywoodu. K jeho „witch hunt“, teda politická perzekúcia, sa zvlášť agilne prihlásil aj slabučký herec Ronald Reagan, ktorý si urobil meno najmä ako predseda hereckých odborov a verne a nadovšetko iniciatívne udával hercov oveľa vyšších kvalít, ako bol on, zrejme zo žiarlivosti a mal pocit, že keď ich FBI pozatýka, neostane hollywoodskym producentom a režisérom nič iné, len častejšie obsadzovať jeho. Ten muž chcel byť predsa super hereckou star. McCarthymu akcia spočiatku ako tak vychádzala, lebo vytvoril atmosféru strachu a aj Reagan si od honu na čarodejnice reklamne prilepšil, až si ho všimli chlapíci z General Motors a ocenili nielen jeho organizačné schopnosti, ale najmä slušný herecký prejav navyše s bodrou americkou postavou s hranatou tvárou a s hrivou bujných čiernych vlasov. Nie, to nebol typ iba na herca, to bola postava na oveľa vyššie úlohy. Áno, začal rečniť na objednávku tej veľkej firmy a dal sa na politiku. Čo na tom, že akcia s poľovačkou zvlášť na hercov nevyšla, ale na jej konci došlo k mimoriadne zločinnej tragédii. Odniesli si to manželia Rosenbergovci, ktorých obvinili z kontaktu s „komunistickým“ jadrom vo vedeckých kruhoch a z odovzdania tajných informácií o výrobe atómovej bomby Moskve. A krátko po zatknutí a obžalobe ich popravili na elektrickom kresle. Na tieto zločiny sa, pravdaže, v Amerike, no najmä v tzv. nových demokraciách v strednej a východnej Európe, pekne krásne zabúda. A preto ich treba z času na čas pripomenúť.
Ilustrácia: outtacontext / Flickr
Tá súvislosť s dnešnou situáciu USA je síce odlišná, lebo šiesteho januára došlo k útoku na budovu Kongresu, teda ako hovoria americkí politici, na kolísku ich demokracie, aj keď ani to možno nezaškodí pripomenúť, práve to sídlo demokracie, kde sa majú tvoriť vraj najonakvejšie demokratické zákony bolo, ale aj v dnešnej dobe je, aj centrom prijímania a schvaľovania aj veľmi nebezpečných rozhodnutí týkajúcich sa pomerov na celom svete.
Donald Trump použil výraz hon na čarodejnice v súvislosti s akciou stoviek jeho prívržencov na budovu Kongresu, ale zároveň aj s obavou, čo sa môže ešte v Amerike diať. Pravdaže, zatýka sa vo veľkom, agenti FBI sú všade, podľa záberov z videí možno identifikovať účastníkov akcie a potom voči nim vyvodiť trestné stíhanie. A tak napr. odhalili aj olympijského víťaza v plávaní Klete Kellera, ktorý sa na akcii zúčastnil. Povrávalo sa, že si z Texasu do Washingtonu odskočil aj už 80-ročný, ale stále neúprosne vitálny herec a znalec bojových umení Chuck Norris, ale nebol to on, len nejaký chlapík sa na záberoch na neho priveľmi podobal. Akási dcéra zasa udala svoju matku, tetu a strýca, lebo tiež boli na demonštrácii pred Kongresom a teraz sa sťažuje, že nemá čo do úst, lebo matka, ktorá ju živila, je už vo väzení…
Donald však sám najlepšie vie, či jeho vášnivý prejav pred prívržencami spomínaného šiesteho januára bol rozbuškou k útoku na Kongres, či si to naozaj želal, či rátal s niečím takým nebezpečným. Ale týždenník The Hill, ktorému už aj z názvu Capitol Hill pripadá jasné obsahové zameranie, priniesol rozhovor s osobným Trumpovým právnikom, bývalým newyorským starostom Rudym Giulianim. Ten, ako je známe, podával Trumpove sťažnosti o výsledku volieb na Najvyšší súd, no neuspel. Tiež však rečnil na improvizovanej tribúne spolu s prezidentom pred Bielym domom. A reportér týždenníka zachytil Rudyho zvláštne slová v prejave.
Mal doslova povedať.
„Let´s have trial by combat“, poďme to súdiť /“vojenským“ prepadom/. Giuliani sa teraz bráni, že išlo iba výrok zo známej filmovej epizódy Game of Thrones /Hra trónov/ a že ju teda použil nešťastne, no slová zazneli a mohli tiež inšpirovať demonštrantov k pochodu ku Kongresu.
No zaútočiť na budovu Kongresu, vpadnúť nielen do zasadacej siene, ale aj do kancelárii viacerých členov /napr. okupácia pracovne Nancy Pelosiovej , šéfky Snemovne reprezentantov/ sa teraz označuje za domáci terorizmus.
Ale aby som nešiel veľmi do histórie: súčasná situácia /niektorí a nielen americkí politici a komentátori rázne používajú aj spojenie občianska vojna/ má teda aktuálny pôvod v prezidentských voľbách z tretieho novembra minulého roku. Donald Trump výsledky volieb dosiaľ neuznal a zdá sa, že už ani uznať nestihne, ale je presvedčený, že mu demokrati na čele s Joeom Bidenom víťazstvo nejakým podvodným spôsobom /hovorí sa napr. aj o počítačovej firme Dominion/ ukradli a pripravili ho o ďalšie štyri roky v úrade. Z toho vznikol problém, aký Amerika od čias Abrahama Lincolna nezažila. Lenže všetko, či hocičo, ako vieme, sa stane buď po prvý, alebo po druhý, no istotne na tretí raz. A faktom ostane, že výsledky volieb a svoju prehru v nich neuznal iba Trump a jeho najbližší spolupracovníci, ale svojím postojom o tom presvedčil väčšinu svojich okolo 75 miliónov voličov! A z nich, nech už medzi nimi, ktorí prišli šiesteho januára do Washingtonu „dozerať“ na kongresové schválenie výsledkov volieb, tých povestných voliteľov z jednotlivých štátov, napokon prejavilo svoju zlosť aj šokujúcim útokom na Kongres. Možno sa len čudovať, že ak medzi tými útočníkmi boli aj rôzni extrémisti, typu supremacists, či Proud Boys /Pyšní chlapci, ich vodca je za mrežami/, či príslušníci konšpiračného hnutia s čudným názvom QAnon, alebo politického hnutia Alt-right, či boogaloo /vypískanie/ a iných, možno sa aj opýtať ,ako je to možné. Kde sa v demokratickej krajine, ktorá mala byť donedávna vzorom pre „ubolené“ masy celého sveta, nabrali práve také skupiny, organizácie či hnutia. Neodtrhla sa tzv. politická elita /poniektorí kongresmani či senátori sedia v tej slávnej kongresovej budove na Capitol Hill celé desaťročia/ od života tých bežne žijúcich Američanov?
Útok na Kongres je, či môže byť ,dokladom niečoho veľmi vážneho, čo sa v americkej spoločnosti odohráva. Faktom je, že teraz na poslednú chvíľu pred inauguráciou nového prezidenta, demokrata Joe Bidena, treba urýchlene zahladiť stopy po vzbure. Je však otázne, či druhou ústavnou žalobou/impeachment/ voči tomu istému prezidentovi, a to v priebehu vyše jedného roka, demokraciu upevnia a či nejde iba o jasný zámer neumožniť Trumpovi pokúsiť sa o štyri roky ešte raz vrátiť do volebného súboja o najvyšší úrad.
A ešte niečo na pripomenutie: pred trinástimi mesiacmi sa demokrati pokúsili odstrániť Trumpa z úradu na základe nepodložených faktov o zasahovaní Ruska do prezidentských volieb v roku 2016. V nich zvíťazil nad kandidátkou Demokratickej strany, povestnou Hillary Clintonovou práve Trump. Hillary vtedy prehru síce s nesmiernou horkosťou prijala a víťazovi podľa tradície aj zablahoželala, ale už o niekoľko týždňov práve demokrati prišli s verziou o tom, že za Trumpovým víťazstvom je Moskva a v politickom zákulisí, ale aj v článkoch nielen amerických komentátorov, sa bežne ešte dodávalo, že možno priamo Putin. S týmito výmyslami, čudnými verziami, teda priamo konšpiráciami, demokrati Trumpa napádali a napokon vzniesli ústavnú žalobu na jeho zosadenie, čo v Senáte /ktorý má právo viesť proces/, kde mali republikáni väčšinu, neprešlo. Trump práve od tej chvíle demokratom už neveril a ani im nič neodpustil. Zdá sa, že aj preto neuznal výsledky prezidentského merania síl z novembra minulého roku.
No všetko hral až na ostrie noža. A tak šiesteho januára sa vášnivým prejavom pred Bielym domom prihovoril zhromaždenému davu svojich podporovateľov, čo sa teraz považuje za podnecovanie k útoku na budovu Kongresu, a preto členovia Snemovne schválili ústavnú žalobu /k všetkým demokratov, ktorí majú v Snemovni väčšinu, sa pridalo aj desať republikánov/. Ešte predtým čakali na viceprezidenta Mikea Pencea, ktorý vraj mohol použiť dvadsiaty piaty dodatok ústavy a mohol zbaviť Trumpa úradu a na ostávajúce dni prebrať jeho právomoci. Pence však tento krok nepodnikol, lebo spomínaný dodatok síce o možnosti zbaviť prezidenta úradu hovorí, ale len v prípade ťažkého onemocnenia hlavy štátu. Teraz sa čaká na Mitcha McConnella, vodcu senátnej republikánskej väčšiny, čo urobí. Či prijme návrh Snemovne a ohlási proces proti Trumpovi /ešte by sa mohol konať deň pred Bidenovou inauguráciou, teda devätnásteho januára/, alebo to už nechá „plávať“, aj keď demokrati trvajú na procese. Potrebujú aby senátori Trumpa odsúdili, a tak mu zamedzili vrátiť sa o štyri roky ešte raz do prezidentského súboja. Demokrati, slovami ich šéfky Nancy Pelosiovej, sa nechali počuť, že Trump je pre Ameriku bezpečnostnou hrozbou a že mu teda treba navždy zamedziť možnosť uchádzať sa o najvyšší úrad. Počas prijímania ústavnej žaloby sa však ozvali aj nesúhlasné hlasy, ale iba republikánov. Jeden citát je viac než príkladný. Republikánsky kongresman Tom McClintock z Kalifornie takto prezidenta obhajoval.
„Ak by sme schválili ústavnú žalobu voči každému politikovi, ktorý pred skupinou svojich priaznivcov vystúpil s ohnivým prejavom, tento Kapitol by bol prázdny.“
Ani tento výrok nepomohol, lebo žaloba prešla, no Kapitol teraz nie je vôbec prázdny… Nie sú v ňom okrem poslancov síce žiadni demonštranti, ale na záberoch vidno niečo mimoriadne, čo si Američania nemajú odkiaľ pamätať, iba že by si spomenuli na podobné zábery. Pravdaže, napr. z Kyjeva, z Minska, z Tbilisi či z Caracasu, aj keď, pravdaže, v obrátenom garde, lebo niečo podobné sa môže diať len v tých tzv. nedemokratických režimoch, a nie v Amerike… Lebo Capitol, posvätné miesto výrobcov demokracie, je obležané, nie hádam „obsadené“, ozbrojenými vojakmi Národnej gardy. Má ich byť až okolo dvadsať tisíc /teda viac, ako keď zrátame počet vojakov US Army v Afganistane a v Iraku dohromady, kde šíria, ako vieme demokraciu…/ Národná garda má ochrániť nielen Kongres, aby sa už nezopakovali dramatické scény zo šiesteho januára, ale aj ochrániť nového prezidenta Joea Bidena dvadsiateho januára v čase inaugurácie. A súkromné technologické spoločnosti vlastniace sociálne siete pre istotu vypli Donaldovi jeho Twitter, aby už udalosti neovplyvňoval a môže tak používať iba vládny účet, ktorý tiež nie je bez kontroly…
Prívrženci „čarodejníkovi“ Trumpovi napriek jeho výzvam, aby sa násiliu vyhli, však sľubujú, že sa nevzdali…
Nuž, ešte môže byť v Amerike horúco.
