„Veronika, dala si si ráno Moringu?“ – mal by sa niekto opýtať podpredsedníčky vlády a šéfky ministraničky Za ľudí Veroniky Remišovej v duchu jednej z televíznych reklám. Jej zdravie je viditeľne vážne ohrozené. Lebo pri ohlasovaní demisie ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej odpovedala na novinársku otázku tak, akoby práve v tej chvíli (spolu s Majkou z Gurunu) spadla rovno z oblakov aj ona. „Pred rokom, keď sme zostavovali túto koalíciu, išla som do vlády preto, že v nej boli samí odborníci, neboli v nej žiadni lumpi, tunelári, žiadni neslušní ľudia…“ povedala zmätená Remišová s vymazanou pamäťou a eurofondmi vypláchnutým mozgom. A čo Igor Matovič – usvedčený daňový podvodník, klamár, plagiátor a podozrivý korupčník? A čo Milan Krajniak – namočený až po uši v najväčšom privatizačnom škandále zaznamenanom v korupčnom spise Gorila? Veď kvôli nemu utiekol po zatknutí šéfa najtajnejších z tajných Vladimíra Pčolinského do parlamentného dáždnika s poslaneckou imunitou… Nehovoriac o Richardovi Sulíkovi – mľaskajúcom počas početných raňajok vo vile Mariána Kočnera. A čo takto aj „malta“ dnešnej štvorkoalície ctihodný Boris Kollár – spájaný v minulosti s bratislavským podsvetím, dnes prototyp amorálnosti a zvrhlosti? Čo člen vlády, to odborná i ľudská elita!
Kresba: Ľubomír Kotrha
Neviem, kto práve píše vládnej bábkoherečke scenáre a brífuje ju pred verejnými vyhláseniami. Možno má potrubná pošta z Popradu poruchu… Možno sa poštové holuby zrazili v búrkových mrakoch vládnej krízy s americkými bojovými vrtuľníkmi, ktoré miništranti Bieleho domu v slovenskej vláde Jaroslav Naď s Ivanom Korčokom púšťajú ponad naše hlavy do vojny na východnú hranicu. Opäť vraždiť a zabíjať Slovanov. Už sme tu jedného takého mali. Spomeňme si len na Mikuláša Dzurindu, ktorý v roku 1999 bez súhlasu parlamentu umožnil prelet amerických stíhačiek a bombardéra B2 cez náš vzdušný priestor, aby pozabíjali aj civilné obyvateľstvo vo zvrchovanom Srbsku. Vtedy aj teraz skandovali a povzbudzovali spoza plota krvilační jastrabi: Pavol Demeš, Eduard Kukan a Milan Kňažko. V súčasnom hašterení koaličného štvorlístka dokonca vyzývajú ministra zahraničných vecí Korčoka, aby z vlády neodchádzal… Jedno oko neostalo suché! Spojenectvo v severoatlantickej aliancii je jedna vec, nadbiehanie či služba zbrojárskym koncernom v USA vec úplne odlišná. To si má sivovlasý minister Korčok na… (špiniť) do vlastných úst po tom, čo svoju demisiu podmienili odchodom Igora Matoviča z premiérskeho postu? Po tom, čo šéf SaS Richard Sulík už neokrôchane s nezapnutým sakom odovzdal prezidentke Čaputovej svoju demisiu? Fakt zásadoví a principiálni panáčkovia… Im sa ale nemožno čudovať, veď oni vždy spievali iba toho pieseň, koho doláre míňali.
Vládna kríza vrcholí, plamene hnevu straníckych lídrov aj bezradnosti ministrov šľahajú k stožiaru pri parlamente na Oslom vŕšku. Rozpálili jeho dočasného gazdu Borisa Kollára natoľko, že „štátotvorne“ – po tom hašterení o kreslá a po úlisných, no kreatívnych úskokoch Igora Matoviča – vyhlásil, že ak budú jeho koaliční partneri v cirkuse na úkor občanov Slovenska vystrájať naďalej, vydierať sa a vymýšľať nové i ďalšie podmienky a ultimáta, odchádza on aj jeho celá rodina z tejto vládnej kamarily. Pripustil tým po prvý raz možnosť predčasných volieb. Komu česť, tomu česť, pastierovi trúba… Ešteže Veronika Remišová padla z oblakov a udrela sa pritom chudera asi do hlavy. Veď inak by nemohla stvoriť citát hodný klasika: „Občania tu nie sú na to, aby riešili problémy vlády. Vláda je tu nato, aby riešila problémy občanov…“ Svätá prostota. Akoby to neplatilo aj pred parlamentnými voľbami v roku 2020.
