Predstavme si takúto fiktívnu situáciu: Vladimir Putin odcestuje na návštevu do USA a v Bielom dome sa stretne s americkým prezidentom. Po úvodných slovách vzájomného obdivu a potriasania rukami a možného zlepšenia vzájomných vzťahov – za ich zhoršenie nesie pravdaže „logicky“ a zakaždým hlavnú vinu Moskva – sa Vladimir nahne k prezidentovi a povie mu nasledujúcu vetu.
„Gaspada prezident…“- a tlmočník sa nestačí čudovať, čo má prekladať. Najskôr sa mu zdá, že to čo počuje, je iba akási čudná ozvena minulosti a na pár sekúnd zaváha. Vladimir čaká, nie že by nevedel anglicky, aj keď nemčina mu ide oveľa lepšie, ale nepočuje preklad.
„Što slučilos, pačemu vy neperevadite…“, čo sa stalo, prečo neprekladáte… obráti sa na neho s príslušnou grimasou. čo vyzerá, ako by učiteľ jemne karhal žiaka.
Americký prezident netuší, čo sa deje, nepozná ani jediné slovíčko, načo aj, veď angličtina je predsa „materinským“ jazykom celého sveta. /Pamätám si takého Jamesa Bakera, to je ten čo pred dvadsiatimi rokmi vyrobil na Najvyššom súde z Georga Busha juniora prezidenta, lebo ručné prepočítavanie hlasov nejaký čas ukazovalo na víťazstvo demokrata Al Gora – ten sa tak nejako vyjadril, že angličtina je jediný normálny jazyk na svete…/. A ten tlmočník, ktorý teda tlmočil Vladimirovi, mal dojem, že počuje zvláštne slová a nechápal, či ich má naozaj brať za bernú mincu, teda či ich má naozaj tlmočiť. Veď ak áno, môže to vniesť do stretnutia nepredstaviteľný chaos. Ale Vladimir stále čaká, skloní si na chvíľu hlavu, ako keby si sám sebe niečo hovoril alebo sám hľadal v angličtine ten najlepší výraz, aby toho oproti sediaceho pána nijako neurazil. Tlmočník veľmi pomaly naberá odvahu, na poslednú chvíľu mu ešte mysľou prebehne, čo ak sa ruskej hlave štátu niečo nestalo, alebo, a to by bol ten lepší prípad, možno, že ide iba o žart, lenže ktovie, či to Američan aj tak pochopí.
Ilustrácia: Pixabay.com
Aby sa z toho všetkého nevykľula nejaká urážka, to by tie nedobré vzťahy dostali znovu na frak.
Alebo by mohlo ísť o konšpiráciu – veď to sa teraz najviac nosí, no tie čudné zvuky, ani jeden z nich si americký mozog nestačí zapamätať.
Neprijíma.
Tlmočníkovi preto neostáva nič iné iba čakať a tváriť sa, že všetko je ako tak v poriadku. Napokon neberie odvahu, aj keď vie, že to, čo teraz povie po anglicky…
A tak teda tlmočí.
„Nemali by ste už kandidovať v ďalších voľbách. Američania sú už z vášho vládnutia unavení a želajú si zmenu. To vám odporúčam ako váš priateľ a môžem vás ubezpečiť, že ak už v Bielom dome nebudete ako prezident, v našich osobných vzťahoch sa toho veľa nezmení a môžete ma prísť hocikedy do Ruska navštíviť…“
Američan počúva a vidno, ako sa mu celá tvár skrúca. Najskôr pri ústach, potom pri nose, potom sa pohne zväzok vrások na čele, no napokon kŕč zachváti celú hlavu až celá očervenie. Istotne mu stúpol krvný tlak. Vycerí porcelánové zuby, nie už teda jeho pôvodné a ešte sa snaží trochu pousmiať a vtedy si tlmočník pomyslí, že to prijme ako žart. Ale Vladimir to znovu zopakuje a tlmočník teraz už bez prvotného zaváhania prekladá a dáva si veľmi dobrý pozor, aby neurobil ani jedinú chybičku.
Američan sa opýta: „Mr. Putin toto naozaj hovorí?“ A tlmočník sa obráti na Vladimira a preloží do ruštiny, či to vraj pán prezident myslíte vážne, teda či naozaj? A Vladimir odpovedá.
„Da, da, eto serjozno, vsjo točna… áno, je to tak, všetko presne.“
A tak tlmočník akoby sa už cítil znovu v profesionálnej forme, už len dodá.
„Yes, yes, that´s it is …Áno je to tak, tak…“
Milý čitateľ, toto bola fikcia, no nie vôbec náhodná, nie teda taká, ktorá by nemala oporu v skutočnosti.
Poďme na to: Teda, tento terajší Joe Biden, v poradí 46. prezident USA navštívil pred desiatimi rokmi Moskvu ako Obamov viceprezident. Vzťahy oboch krajín boli na bode nula a ani sa nedalo čakať, že Joe, vtedy bol ešte mladíkom, mal iba 68 rokov, a teda prekypoval rozšafnou energiou alebo aspoň to tak po americky predstieral, že sa po jeho návšteve nejako zásadne zlepšia.
Ale funkcia ho zaviala do Ruska. No a Joe, tento najmä večný senátor /od svojich 28 rokov v Kongrese/, ktorý sa nechal celý život živiť z daní amerických poplatníkov, prišiel do Moskvy ako predstaviteľ americkej vlády a teda samotného Baracka Obamu. Pomery boli v tom čase, ako inak, veľmi zložité. Amerika presadzovala svoj model života v Afganistane a v Iraku silou svojich zbraní a začala práve organizovať tú tzv. arabskú jar. Podľa dávnejšieho vzoru republikána Georga Busha juniora sa mal arabský svet zopár „jarnými“, teda veľmi dobre známymi tzv. farebnými revolúciami, premeniť na oázu novej slobody… A do toho horúceho regiónu svetu, kde sa vraj na najvyššiu demokratickú úroveň dostal Izrael – smiech je úbohé slovo – sa mali zaniesť korene US demokracie a svet už mal byť dnes teda iný. Pravdaže, Joe Biden – ten expert zvlášť na Rusko – neviem sa dopátrať prečo, ale sám to o sebe hovorí a chváli sa, že sa s ruskými politikmi pravidelne stretával, nuž, ale pánko prezident, a čo z toho máme my… môže sa autor článku opýtať, no nie?
Nuž ale v tom čase nebol ruským prezidentom Vladimir Putin, ale Dmitrij Medvedev, to bolo to známe obdobie, keď si títo dvaja muži striedali funkcie. Raz bol prezidentom na pár rokov Putin a Medvedev predsedom vlády, potom si kreslá vymenili. Neviem presne prečo tak, hádam Vladimir nechcel iritovať Američanov… Ale ani funkcia predsedu ruskej vlády nie je na zahodenie. No a tento Joe, ktorý sa ako viceprezident cítil oveľa vyššie než predseda ruskej vlády, vraj až na poslednú chvíľu súhlasil aj s krátkou schôdzkou s Putinom. Predsa len, v politike nikdy neviete, kam sa vietor obráti. Pred tým rokoval s Medvedevom no a potom teda s Putinom.
A teraz klinec po hlavičke.
Malo sa prihodiť niečo nepredstaviteľné. Biden, teda vtedy viceprezident, čo je iba akási náhradná funkcia v prípade „nehody“ prezidenta /pamätáme si napr. na Dallas, keď Lee Oswald zastrelil prezidenta Johna Kennedyho, tak jeho viceprezident Lyndon Johnson hneď na palube lietadla na spätnej linke Dallas-Washington rýchlou prísahou prevzal prezidentský úrad/ predsedu ruskej vlády Vladimira Putina upozornil, že by… Áno, mal použiť práve toto slovo, upozorniť, že by nebolo účelné, aby kandidoval /teda na úrad prezidenta/ v ďalšom období!
A ešte niečo parádnejšie: Biden vraj Putinovi otvorene povedal, že Rusko je ním už unavené /ktovie, z čoho tak usudzoval/ a že táto únava bude narastať a môže vyústiť do udalostí podobné tým, aké sa odohrávajú v arabskom svete… /Nebodaj strašil Putina nejakou farebnou revolúciou./
Najskôr som nechcel týmto slovám priveľmi veriť, ale môj archív nezvykne klamať. Mám to v jednom výstrižku čierne na bielom. Lenže ako sa tie na prvý pohľad neuveriteľné vety, ktoré boli a sú jasným zasahovaním nielen do ruských volieb, ale vôbec do ruského politického modelu, dostali teda na verejnosť. Podobné stretnutia dvoch politikov sa predsa zvyčajne odohrávajú podľa protokolu iba za prítomnosti najbližších poradcov a najmä tlmočníkov.
Kto mohol byť zdrojom tejto, na prvý pohľad tak pekne šokujúcej správičky?
Dimitrij to byť nemohol, pretože ten sa s Bidenom stretol osobitne a na jeho stretnutí s Putinom nebol.
Kto to teda vyzradil?
Nuž, máme tu jedno, nie neznáme meno.
Nie, v tom čase to ešte nebol Navaľnyj /ten v tom čase iba podnikal/, ide predsa o udalosť spred desiatich rokov.
Vtedy sa USA a celý Západ opájali iným menom.
Garri Kasparov!
Áno, ten šachový veľmajster, ktorého odporcovia Ruska uvádzali zvláštnym titulom: bol vraj jedným z predstaviteľov ruskej opozície. No, dobre, a čo? Na okraj sa žiada poznamenať, že predsa len bol do určitej miery oveľa vážnejším Putinovým odporcom než o niečo neskôr povestná ženská partia Pussy Riot. /To boli tie dievčence, ktoré proti Putinovi protestovali aj nezvyčajnou formou: v pravoslávnom kostole si mali do vagín vkladať kurence… Ktovie, kde tie baby zmizli, už dávno nebolo o nich počuť, jedno je však isté, nemajú žiadne politické funkcie, ale už ani iné krytie?/
No ale čo ten Kasparov?
Odkiaľ sa dozvedel to, čo mal Biden povedať Putinovi?
Bolo to veľmi jednoduché: západniari si predsa po stretnutí s oficiálnymi činiteľmi vo vytypovaných štátoch navykli odskočiť na raňajky či na rýchly obed alebo na večeru, na krátke stretnutie s predstaviteľmi opozície. No a ten Joe sa krátko po schôdzke s Putinom stretol s Kasparovom. /Neviem, či nie za hlbokej tmy a či na pôde americkej ambasády v Moskve./ Ale dosť na tom, stretnutie sa uskutočnilo a vraj teda Biden obsah rozhovoru s Putinom prezradil šachovému veľmajstrovi… A Garri to všetko mal vyklábosiť vo svojom blogu a uverejniť na sociálnej sieti… Možno, že sa Joea opýtal, či môže, to sa nedá zistiť, ale aj tak to mohlo byť . A možno že šachista postupoval na šachovnici s postrannou víziou: ak sa Putin podrobí americkému zásahu, tak on sám, teda známy Kasparov bude mať prezidentskú šancu…
Nuž, teda takto nejako to malo či mohlo byť, ale nepamätám si, či po takomto dôraznom zásahu amerického viceprezidenta do ruských volieb nasledovali zo strany Moskvy nejaké sankcie proti USA… /Ten Kasparov, aspoň som to počul, vraj teraz žije v USA./
Nie, bolo ticho a Moskva si robila svoje…
A tak v týchto dňoch musí byť človeku až cez slzy do smiechu, ako Joe, už prezident USA, vyhlasuje sankcie proti Rusku, ako vyhadzuje ruských diplomatov a hrozí ďalšími a ďalšími protiruskými akciami…
Dôvod?
Nuž predsa, ako tvrdia US tajné služby, Vladimir Putin zasahoval do minuloročných prezidentských volieb v Amerike!!! Keby sa ešte oslavoval Silvester, tak ako kedysi, toto by bolo parádne číslo. Ten chlap ani nevie, čo vraví: keby bol naozaj Vladimir zasahoval do amerických volieb, teda ako inak, jedine tým, že by bol do urien posielal v mene miliónov amerických voličov hlasovací lístok s menom svojho „obľúbeného“ kandidáta Donalda Trumpa, tak to možno brať… Lenže, ak to aj robil, veľmi si nepomohol. Prezidentom sa stal jeho „nepriateľ“, demokrat Joe. Takže ten by mal byť radšej ticho a, ako sa hovorí na slovenskej „politickej“ scéne, mal by šúchať nohami… a byť Vladimirovi povďačný.
Navyše je dobré si pripomenúť, že Donalda „vyrobil“ Putin už pred piatimi rokmi, veď si to predsa pamätáme. Dokonca kvôli tomu americkí demokrati na čele so zúrivou šéfkou demokratov v Snemovni Nancy Pelosiovou, ktorú štvala do útoku proti Donaldovi najmä neúspešná prezidentská kandidátka Hillary Clintonová, obžalovali Trumpa v Kongrese a chceli ho ústavne zložiť z funkcie…
V Senáte útok neprešiel.
No v ich ústach však zostala nezvyčajná horkosť a tá je výživovým doplnkom amerických politikov a teraz teda najmä Joea Bidena. Ten sa tak priradil do zástupu politických funkcionárov, ktorí si na Rusku vybíjajú svoju vnútornú a najmä zahraničnú politiku /teraz najnovšie Ukrajina/. Nuž a Joeovi /ten Putina tak neznáša, že ho pred časom označil až za killera, ale veď tie voľby mu vôbec nezabil/ tak hlboko v žalúdku leží ruský prezident, že sa z toho môže až unaviť. No a potom, ktovie, ako dlho to Američania /aj tí neočkovaní/ s ním vydržia a či nebudú unavení z neho skôr, než sa on sám unaví z nich…
Slovom, nemal by už potom kandidovať, veď aj Putin by mu to určite – jemným zásahom – dôrazne odporučil…!
