Minulý týždeň mi v jednom konzervatívnom denníku publikovali komentár o tvrdých a mäkkých vedách. Pozrel som si komentáre a jeden čitateľ mi položil otázku: Čo si autor myslí o teológii. Môže byť teológia vedou?
Hneď na začiatku som si povedal , že moja odbornosť je jednoducho niekde inde, ako práve v hlbokej akademickej teológií, a preto nech si milý pán nájde odborníka teológa, ktorému by dôveroval natoľko, že si vôbec prečíta jeho vysvetlenie. Jednoducho nie som veľmi kompetentný na to odpovedať.
Napokon ma táto otázka tak zaujala, že som začal nad ňou rozmýšľať a dovolil som si kontaktovať aj mojich múdrych priateľov. Napokon Katolícka univerzita je súčasťou nášho vedeckého a vzdelávacieho systému. Teológovia sami seba považujú za vedcov a chcú pracovať vedeckými metódami. Mimochodom, teológiu mal medzi svoje vedecké predmety zahrnutú aj Platón vo svojej Akadémii, takže by ma asi nectilo, keby som ju chcel vylučovať spomedzi vied.
Veľmi ma zaujalo stanovisko môjho priateľa, múdreho publicistu Mariána Moravčíka, ktorý mi napísal: „Za jedno zo základných kritérií vedeckej metódy považujem ,falzifikovateľnosť‘, ako ju definoval Karl Popper. To znamená, že vedecký výrok musí byť falzifikovateľný. Musí existovať možnosť, ako nejaký iný vedec dokáže jeho neplatnosť. Ak je vedecký výrok vždy pravdivý (tautológia, nevyvrátiteľný), tak nejde o vedecký poznatok a spravidla taký výrok ani nerozširuje naše poznanie. Teraz sa dostanem k teológii.
Istý čas som si myslel, že teológia nie je veda, lebo jej základné postuláty nie je možné ľudskými silami dokázať ani vyvrátiť a cirkev s nimi často narába ako s tautológiami.
Matematika mi však otvorila oči. V 5. ročníku som sa na logike stretol s Gödelovou vetou o nerozhodnuteľnosti, a tak som sa dozvedel, že aj exaktné vedy majú svoje limity a existujú v nich objektívne nerozhodnuteľné problémy. Prejavilo sa to v tom, že vedy, ako ich poznáme dnes, majú spravidla axiomatickú výstavbu. Ich základné postuláty sa považujú za axiómy, ktoré sú pre nás nie tautológiami, ale nerozhodnuteľnými problémami, no empiricky ich pokladáme za platné. S istou rezervou, že ich platnosť je dočasná.
Vedeckú metodológiu potom tvorí množina pravidiel odvodenia, ktorú sa zo základných axióm odvodzujú ďalšie poznatky. Vedecké poznatky majú zovšeobecnený charakter a z nich je možné v konkrétnych situáciách odvodiť výroky o konkrétnych udalostiach -– interpretácie. Vedecký poznatok môže falzifikovať spor s iným poznatkom iným spôsobom odvodeným z axióm, alebo konkrétna situácia, keď je interpretácia v rozpore s realitou.
Keď sa takto pozrieme na teológiu a odmyslíme si všetkých šarlatánov, ktorí sú aj medzi teológmi, tak základné postuláty teológie tiež môžeme považovať za (nerozhodnuteľné) axiómy. Teológia tiež pracuje so súborom pravidiel odvodenia, ktorými z axióm odvodzuje ďalšie poznatky, ktoré sa považujú za korektné. Teológia teda v princípe môže fungovať ako veda. Ak ju kazia šarlatáni, je to vinou šarlatánov, nie teológie.
Teológia (ak je poctivá) mi je sympatická v jednom aspekte – pokorne sa skláňa pred predmetom svojho skúmania. Vie, že si s ním nemôže robiť, čo chce.“
Taktiež si veľmi vážim stanovisko pána profesora Petra Andráša, ktorý mi napísal: „Je to trochu zložitá otázka. Som pracovníkom tzv. ,tvrdej vedy‘, t. j. vedy, ktorá pracuje s exaktnými dátami.
Na Západe v anglosaskom svete sa de facto za vedu obvykle považuje len toto. Tam nemajú prírodovedecké fakulty, fakulty prírodných vied a pod., ale len Fakulty vedy (Faculty of Science), čím nepriamo hovoria, že za vedu považujú len tieto disciplíny. Myslím, že tu by bolo treba skôr definovať, čo za vedu budeme považovať. V jednom mám však úplne jasno: tzv. ,mäkké vedy‘, resp. humanitné odbory sú veľmi potrebné, ,tvrdá veda‘ ľudí nespasí. Vie vyrobiť chladničku, zistiť chemické zloženie hviezd, objasniť históriu Zeme, poslať ľudí na Mesiac, ale bez Descartesa, Aristotela, Platóna, Pica della Mirandolu, Kanta či Kierkegaarda by bol náš svet plochý, podobne ako bez Shakespeara, Danteho či Michelangela. Lietali by sme na Mars, ale nevedeli by sme nájsť zmysel života. To sa týka aj teológie, na ktorú sa pýtate.
Stretol som viacerých študentov, ktorí mi priamo povedali, že nevedia, prečo žijú. Bez humanitných odborov vrátane alebo prednostne bez teológie títo študenti na svoju otázku ani odpoveď nenájdu.“
Úplne na záver ešte publicista Marián Moravčík: „Chápem, že Vám možno medzi teologickými metódami chýba vedecký experiment a verifikácia hypotéz. Poviem teda rovno, že mne oveľa viac tieto metódy chýbajú v aplikovanej ekonómii. Teológia má taký predmet výskumu, ktorý nemôže naše životy ovplyvniť priamo. Ale ekonómia áno a aj veľmi tvrdým spôsobom ovplyvňuje. Pritom mnohé metódy, ktoré používa (a ktoré sú veľmi často medializované cez ministrov financií), sú porovnateľné s katolíckym katechizmom. Ak by nám tieto vedecké metódy mali vadiť v presnom videní reality, tak rozhodne by som ich najskôr odstraňoval z ekonómie.“
