Ak sme sa spolu počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 niečo naučili, určite je to to, že máme počúvať odborníkov a vedcov. Spolu s včasnými a odvážnymi riešeniami vedia zabrániť tým najhorším scenárom.
Klimatická kríza sa tiež dotýka širokej škály oblastí. Je to zložitý fyzikálny jav a aj preto sú názory na tento problém rôzne . Aj v tejto mojej úvahe si dovoľujem manifestovať rôzne postoje.
Zaujal ma postoj publicistu Mariána Moravčíka, ktorý mi napísal: „Nejaký čas to už sledujem a ,klimatická kríza‘ je módny pojem. Lenže v medziach kapitalizmu neriešiteľný. Napríklad sa mu intenzívne (popri zachraňovaniu sveta vakcínami) venuje Bill Gates. Ale jeho štýl veľkopodnikateľa a veľkofilantropa je v tom, že skúpil v USA veľké plochy ornej pôdy, momentálne je najväčším vlastníkom ornej pôdy v USA, a chce jej obrobením prispieť k riešeniu klimatickej krízy. Lenže jeho štýl nie je v obnovení prirodzených cyklov v prírode, vo zväčšení diverzity, ale naopak – v pestovaní geneticky modifikovaných monokultúr vo veľkom.
Billa Gatesa kapitalizmus ukazuje ako model, ako by mal kapitalizmus fungovať: zbohatnúť a z bohatstva potom spoločnosti vracať. Lenže kým (každý) človek zbohatne, tak prírodu zničí v takom rozsahu, že všetky jeho zisky sú schopné sanovať len malú časť škôd, ktoré spôsobil (pákový efekt).
Preto myslím, že „klimatická kríza“ je len určitý druh marketingového hesla a nejde k podstate veci. Tou by bola celková zmena nášho vzťahu k prírode a svetu vôbec. Museli by sme ho prestať vykorisťovať, zanášať odpadom a rezignovať na dosahovanie ziskov a „trvalo udržateľný rast“. Proste termodynamické zákony nepustia.
Iný môj kolega, taktiež publicista, mi zase napísal: Pripadá mi to priveľmi jednoduché a alibistické, že klimatické zmeny hodíme na zlý kapitál. Nie, nie, to nie ja, to niekto iný. To tie zlé firmy znečisťujú životné prostredie, čo tam po tom, že ja doma nie som schopný separovať, že má v našej rodine každý vlastné auto a podobne. A ten úvod vyznieva ako zásadné protirečenie, že klimatické zmeny sú len marketingom. A k tomu Billovi Gatesovi – koľko ľudí si vyberá slaninu v obchode podľa toho, či je originál, alebo geneticky a inak upravovaná? Podľa neho väčšina ľudí pozerá na cenu, nie na „ekologický“ prístup k výrobe výrobku. ale chápem, že je jednoduché to celého hodiť na Bill Gatesa. Ako ďalej uvádza „ja sa považujem za ľavicovo zmýšľajúceho človeka, ale neuznávam dogmatický marxizmus. V čom sú potom lepší vo svojej bigotnosti od ultraliberálov…“ .
Záverom už len maličkosť – metódu, ako to dosiahnuť na celej Zemi (teda nielen na nejakej malej časti Zeme). Dôležité je podľa môjho názoru to, že tento problém nie je úlohou pre jednotlivcov, ani jednotlivé obce alebo mestá a ani štáty. Spomalenie človekom spôsobenej klimatickej zmeny sa dá riešiť iba celosvetovo koordinovanými aktivitami, predovšetkým pri znižovaní emisie skleníkových plynov do atmosféry.
Osobne som presvedčený, že emisie majú svoju váhu a je jasné že ich produkuje človek. Avšak je tu stále otázka, či je to jediný faktor a akú váhu majú ostatné faktory. Nie som si istý, či práve toto vieme.
Rozumné obmedzenia, prečo nie? Ale problém je, že sa z toho často stáva náboženstvo a chýba racionálna diskusia a opatrenia, ktoré niekedy skôr životnému prostrediu škodia namiesto pomáhania.
Rozhodujúce sú často lobing a peniaze. Skutočná ochrana je niekde v úzadí.
Ozývajú sa rôzne hlasy, ktoré sa tvária odborne, ale ich motivácia môže byť kdesi úplne inde ako v ochrane toho, čo tu raz zanecháme našim potomkom.
