Vlak so 7 miliardami pasažierov sa rúti niekam, kde možno narazí na zvlnené koľajnice a podmyté podvaly. Strojvodcovia sa zatiaľ usilujú udržiavať náladu vo vagónoch pomocou jedla, pitia a hudby.
Míňame jednu výhybku za druhou, ktoré by nás mohli ochrániť od menších či väčších katastrof a zrejme málo z nás si to uvedomuje, napríklad aj v hodnotovej oblasti.
Elity podobne ako na Titanicu majú pocit, že keď je niečo obrovské a dokonca globálne, tak sa nemôže nič stať. Pred 13 rokmi to síce kvôli globálnej finančnej kríze vyzeralo všelijako, ale tam sa naučili, že keď je niečo priveľké na to, aby sme si mohli dovoliť nechať to padnúť, zasiahne vyššia moc.
Skúsenosť sa premietla aj na obyčajných „cestujúcich“ – nemá význam nič podnikať. Čokoľvek, čo človek urobí, sa neprejaví na globálnej úrovni; ako obyčajný cestujúci nemá predstavu, čo by mohol robiť. Vo vlaku nie sú záchranné brzdy a sprievodca nemá predstavu o cestovnom poriadku.
Niektorí cestujúci hovoria o nejakom nebezpečenstve, ale vyzerá to tak, že bude dôležité dostať sa do predných vagónov, kde sú luxusné a biznis triedy, a pošuškáva sa, že niekto plánuje zadnú časť vlaku odpojiť…
Ale pozorní cestujúci si všimli, že ráz krajiny sa zmenil. Okolo sú hory s hlbokými roklinami, vysoké mosty, dlhé tunely… vzhľadom na tento terén ide vlak podozrivo rýchlo.
Čo robiť? Predierať sa dopredu, keď prípadný náraz najviac pocítia cestujúci vpredu? Alebo riskovať to odpojenie? Či radšej skúsiť vyskočiť? Alebo hľadať vo vlaku aspoň trochu rozumných ľudí? To je otázka.
Zdá sa mi, že politická elita často nevie sústrediť základné vedomosti, organizuje nefunkčné masové riešenia a nakoniec sa jej vinou (ktorú však si nikdy nepripustí), ocitáme v úlohách „dezolátov“.
Ako hovorí môj priateľ, publicista Marián Moravčík: „Trochu optimizmu nachádzam v dejinách. Vo vrcholnom stredoveku bol tiež v Európe chaos, násilie, rozvrátili ju migranti z Mongolska, dokonca po nich prišla aj veľká morová nákaza, oproti ktorej tá dnešná pandémia zbledne od závisti. A potom nastala doba renesancie a objavili sa husiti.“
Objavuje sa mi pred očami obrázok tunela. Vlak vchádza dnu…
