Kolaps, ktorý hrozí, sa dosť často zľahčuje otázkou: „Ale zajtra to ešte nebude, však?“
Žiaľ, nemožno nevidieť, že žijeme na dlh – či už energeticky, keď ničíme, čo sa dá (prostredie, pralesy, vzduch), alebo spôsobom hospodárenia s pôdou či vodou. Spôsobujeme úhyn živočíchov rozličného druhu, spustili sme klimatickú katastrofu (topenie ľadovcov), ale aj tú morálnu a demografickú. Myslím si, že rovnováha je narušená vo všetkom. Neplatí zaužívaný poriadok, neplatí zdravý rozum, neplatí úcta.
Napríklad vývoj mladej generácie: vidím to tak, že dnešné deti sú okradnuté o detstvo, o hrejivé medziľudské vzťahy, o pohyb na čerstvom vzduchu, v prírode, medzi rovesníkmi. Východisko z tejto tragickej situácie neponúka ani školstvo, vystavené častým experimentom, pri ktorých sa odstraňuje všetko predošlé bez ohľadu na to, či to bolo dobré alebo nie. Veľký problém vidím tiež v tom, že deti v školách majú málo praktickej psychológie. Neučia sa žiadne spôsoby obrany pred nadmieru sebavedomými ľuďmi a pred psychologickým zneužívaním. Práve naopak, zvykajú si na to, že dominantná osoba nimi môže ľubovoľne manipulovať. Zvykáme si na to, že kolektívne tresty sú normálne a že ak sa im chceme vyhnúť, musíme spolupracovať s mocou a robiť jej agentov vo svojej sociálnej skupine.
Problémom tohto sveta je, že inteligentní ľudia sú často plní pochybností a hlupáci plní sebavedomia a presýtení svojou pravdou.
Veľmi ma zaujalo stanovisko významného českého sociológa profesora Jána Kellera, ktorý vidí tunelovanie budúcnosti v oblasti penzijnej a zdravotníckej reformy. Obe majú totiž veľmi podobnú architektúru. Ako hovorí J. Keller, v oboch prípadoch sa otvára trh s naším strachom a s našimi obavami. V prvom rade ide o strach zo staroby, ktorej istoty visia na nepatrnej nitôčke, a v druhom zase o obavy z choroby, ktorá môže prísť kedykoľvek. Tieto prirodzené strachy a obavy sa vlastne použijú ako motor nového „vynikajúceho“ biznisu.
Veľkým problémom sú tiež sociálne siete. Je katastrofa, aký rozmer dosiahlo dianie na nich, katastrofa, čo všetko sa tam odohráva, katastrofa, ako to ovplyvňuje život každého z nás. Siete majú veľký vplyv na tunelovanie budúcnosti (od politických cez ekonomické až k sociálnym a kultúrnym dôsledkom) – a to je nesporné. Človek by sa mal vyvíjať zdravo a harmonicky. Ideálnym stavom je homeostáza, rovnováha. Ale ako vysvetliť svetovej populácii, že nerovnováha a neriadený rast určitých „buniek“ je škodlivý a napokon zabije celý organizmus?
