Je „radosť“ sledovať v tieto dni toho mocného chlapa, či ako sa v súvislosti s americkými prezidentmi zvykne či skôr zvyklo hovoriť, najmocnejšieho muža nielen na našej planéte, ale zrejme v celom medziplanetárnom priestore.
Veď poznáte to známe filmové sci fi Odysea.
A navyše ten terajší vládca Bieleho domu Joe Biden je aj fyzicky naozaj a napriek dosť vysokému veku, veď o rok bude mať osemdesiat rokov, mocným výtvorom prírody. Jeho pekná a štíhla manželka Jill /inak učiteľka/ dokonca pred časom poznamenala, že Joe je muž pevných ramien… /neviem, či tým myslela jeho mocnú postavu, alebo tzv. politickú pevnosť/. Ale aj tak ide o nádherné konštatovanie od oddanej ženy a teraz teda prvej dámy Ameriky. No nie?
A keďže je tento po fyzickej stránke až nadmieru silný muž a má naozaj pevné ramená /ja dávam prednosť jeho fyzickému dojmu/, ktoré navyše k jeho výške aj pristanú, teraz by sa mu k tomu všetkému hodila ešte jedna vecička. Mal by zájsť alebo lepšie, mal by ho navštíviť aspoň jeden dobrý krajčír a odmerať mu miery na parádnu vojenskú uniformu. Neviem síce, akú hodnosť by mu navrhli na výložky, ale keďže je ako prezident vrchným veliteľom všetkých zložiek americkej ozbrojených síl, dokonca aj tých špeciálnych, akože sa volajú, SEAL /ozaj len nedávno zomrel ich zakladateľ a všimnime si to meno, volal sa Richard Marcinko, áno, pôvodom Slovák – vidíte, ako ďaleko to náš krajan v Amerike dotiahol/, mal by mať na výložkách hviezdičiek neúrekom. Jednoducho najviac, oveľa viac ako jeho minister obrany či náčelník štábu US Army, alebo nebodaj US Air Force, alebo ako admirál najviac obávanej US sily /pravdaže okrem jadrovej/, teda US Marines, povestného vojenského námorníctva.
A dôvod je teraz jediný: UKRAJINA!
Tá zvláštna krajina vzdialená desaťtisíc kilometrov od US brehov. Ale ide, pravdaže, o Rusko, nie o Ukrajinu. Ešte v predvolebnej kampani reportérovi televízie CBS povedal, že Rusko je najväčšiu bezpečnostnou hrozbou pre USA a teda, a to už dodávam ja, túto hrozbu treba zrejme či podľa všetkého buď obmedziť, alebo, pozor, odstrániť… Lebo logika je zasa po ruke, ak pominie aj táto hrozba /tie predchádzajúce, Afganistan, Irak ,Sýria, Líbya či Jemen sa bohvieako nevydarili/, všimnite si to ticho, prečo by to nemalo vyjsť v tomto takom naliehavom a aktuálnom prípade.
Kresba: Ľubomír Kotrha
Problém je, pravdaže, v tom, a Joe vo chvíľkach hlbokého zamyslenia si pamäť môže osviežiť, veď životosprávu má na pohľadanie, že naposledy a to je už tak veľmi dávno, Amerika vyhrala vojnu na Grenade, kde Ronald Reagan zachraňoval US študentov medicíny, alebo v Paname, kde sami museli odstrániť svojho priateľa a tajného agenta CIA a obchodníka s drogami, no prezidenta, známeho Manuela Noriegu.
Bože, ako veľmi mi to meno pripomína povestného kokaínového, no takmer aj národného hrdinu Kolumbie Pabla Escobara.
Ale späť k Joeovi Bidenovi, tomuto zvláštnemu mužovi na najvyššom US vládnom stolci. Je to bez diskusie muž pevnej vôle a jasného cieľa. Veď si pripomeňme: v živote nemal žiadnu inú predstavu o sebe, len sa stať americkým prezidentom. A to od svojich 28 rokov, keď sa dostal do Senátu za mini štátik Delaware, kde ho medzi miliónmi obyvateľov pozná takmer každý. Až sa mi zdá, že osobne.
Po celý čas si dával zvlášť veľký pozor.
Keď mladí Američania v sedemdesiatych rokoch minulého storočia masívne vystupovali proti vojne vo Vietname, stál bokom. Keď sa rozvinulo to povestné hnutie hippies, jeho prívrženci hlásali napr. voľnú lásku a sprievodným znakom hnutia bol aj známy fakt, že jeho mužskí príslušníci nosili dlhé vlasy a skúšali marihuanu… Nie tak Joe, zasa stál bokom, nosil pekné šaty a slušný účes a dával si ešte väčší pozor. Slovom, nič s ním „necuklo“.
Myslel len a len na svoj Olymp, na White House!
A aj keď ho mocní členovia Demokratickej strany odstrkovali, poslušne čakal, až na príde rad na jeho nomináciu: predbehol ho aj neznámy Barack Obama, aj vždy pripravená a poriadne výbojná Hillary Clintonová, až napokon mu to vyšlo, lebo mal proti sebe zvlášť nezbedného a výstredného protivníka, obchodníka s nehnuteľnosťami Donalda Trumpa.
Nad ním bolo treba, zvíťaziť lebo Donald bol tým prezidentom, ktorý vraj zahnal Ameriku tam, kde nemala byť. Teda takmer do kúta. A aby Donalda ponížil, tak vo volebnej kampani o sebe tvrdil, že on je Pánom Light /Svetla/ a Trump Pánom /Dark/Temnoty. Ako dobre znejú tie názvy hollywoodskych filmových výrobkov, to by jeden nepovedal. /Pravdaže, Donald nenechal na ňom jedinú nitku suchú a známkoval ho povestnými výrazy ako slow Joe /pomalý Joe/ či sleepy Joe /spiaci Joe/. Boli si teda fifty- fifty…
Ale heslo Pán svetla a Pán tmy dosť zabralo. Dvaja rozdielni muži na scéne. Jeden, ktorý sedel štyri roky v úrade, no bol Pánom Temnoty, a druhý, keďže s jeho príchodom začalo svitať, či svietiť na lepšie časy Ameriky, veď sa pasoval za Pána Svetla.
No a vyšlo to, ale ešte predtým, ako prebral úrad skoro pod tlakom a útokom prívržencov Donalda Trumpa padol sám Kongres, veď útočníci sa dostali až do chodieb zákonodarného zboru a dokonca jeden si sadol v pracovni Nancy Pelosiovej do jej kresla. V Snemovni reprezentantov bola šéfkou demokratov, no a keď na pomoc pribehla Národná garda, vyzeralo to naozaj ako z bojových amerických filmov – niečo také sa dovtedy odohrávalo buď vo filmoch, alebo v iných, a je jasné, že v nedemokratických krajinách. Ale dvadsiateho januára 2021 predsa len nadišla chvíľa jeho prezidentského sľubu a potom sa to začalo.
Joe Biden si nebral obrúsok pred ústa a ani sa nehral na mačku a myš, jednoducho, aby Američanom dodal stratenú energiu a najmä otrasenú víziu v tých ich známych „hodnotách“, vyhlásil, že America is back /Amerika je späť/!
Je to teda muž na mieste, zostal totiž verný svojmu povolebnému heslu. Istotne si ho ešte pamätáte, veď od jeho zvolenia za US prezidenta ubehol iba jeden rok. Pýcha z neho za ten čas neopadla a teda Amerika je späť. Išlo o tri slová a tie mali zabrať na celú Ameriku, ale najmä na celý svet.
Keď som tieto slová počul, najskôr som nevedel, čo tým myslí.
Dobre, heslo je slušné, mohlo by visieť aj na plagátoch a transparentoch vo chvíľach, keď Amerika zvykne oslavovať deň svojej nezávislosti od britských kolonialistov, a teda by mohlo svietiť a zabrať a Amíci by sa lepšie prehĺtali sústa hamburgerov a pukancov /známych v slovenčine ako popcorn/.
Lenže Joe to myslel inak, jeho heslo malo v tej chvíli povzbudiť Ameriku, aby až toľko nezúfala. Mala za sebou štyri roky Trumpovho vládnutia, pričom posledné obdobie poznamenal už zápas s pandémiu koronavírusu a podľa Joea práve Trump spôsobil, že Amerike nebola back… Nevedel som význam jeho slova pochopiť, ale logika si žiadala položiť otázku.
Ak je Amerika späť, kde bola teda dovtedy? Nuž, a odpovede sa Američania dočkali práve v týchto dňoch.
Amerika je späť a teda znovu pripravená bojovať!
To je ten pravý obsah tých troch slov. Amerika je síce jednou nohou takmer na pokraji občianskej vojny medzi dvoma tábormi, a tak je potrebné dodať krajine novú injekciu, poriadnu vzpruhu na znovuobnovenie viery vo vlastnú veľkosť. A teraz sa najviac na zakrytie domácich ťažkostí – napr. systémového rasizmu, pokračujúceho nástupu extrémizmu či, ako sám Biden hovorí, domáceho terorizmu – hodí kríza na Ukrajine. Bežný Američan síce ani nevie, kde táto krajina leží, ale keďže US televízie teraz v jedno kuse vysielajú iba strašidelné scény v očakávaní mohutnej ruskej invázie na vedľajší štát, tak predsa len ostávajú s otvorenými ústami. A keďže mohli v týchto dňoch vidieť ustarostenú tvár ramenatého muža v Camp Davide – to je akési oddychové sídlo amerických prezidentov – v obklopení jeho bojového štábu zloženého z ministra obrany, z náčelníka štábu všetkých oddielov americkej vojenskej moci, plno generálov a admirálov, takže najmä tí starší si mohli pripomenúť ten veľký a večný strach zo zlých Rusov. A aby ich Joe ešte viac vystrašil, tak oznámil, že je pripravený poslať okrem zbraní Ukrajine do oblasti ďalšie tisíce vojakov /tie pobaltské štáty tlieskajú, rovnako aj Poľsko/, aby tá mocná spoločná sila USA a NATO dokázala odraziť ruskú inváziu na Ukrajinu.
A Joe sa nechal počuť, že Vladimír Putin to vraj aj urobí… Najnovšie telefonoval s bývalým hercom, prezidentom Zelenským, že to bude podľa jeho informácií už na budúci mesiac, teda vo februári. Darmo, keď vám poskytne takú správu všetko vediaca CIA-napr. o Saddamových zbraniach hromadného ničenia, tak to musíte predsa roztrúbiť do sveta
Prečo mu ale šéf Kremľa tak hlboko leží v žalúdku?
To je dobrá otázka. A odpoveď by sa dala nájsť aj vo výroku už bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej: „Mocenské pomery vo svete sa zmenili.“
Mala a má a mysli najmä nástup Číny, ale aj nebojácne Rusko v novej sile. A Joe akoby to nechcel brať do úvahy, ba už vonkoncom nie rešpektovať. Podobne ako jeho minister zahraničia, ten smutný Tony Blinken, ktorý len nedávno lietal od Kyjeva až po Brusel, len aby popohnal krízu tým správnym smerom… /A všade tvrdil a tvrdí, že Putin chce obnoviť Sovietsky zväz…/
Joe sa jednoducho nechce vzdať už prehnitej idey, že Amerika je jedinou superveľmocou na svete. Dokonca akoby zabudol aj na slová bývalého prezidenta Baracka Obamu /jemu robil navyše viceprezidenta/. Ten na Káhirskej univerzite v celkom slušnom prejave ako prezident USA vyhlásil: „Amerika nemôže riešiť všetky problémy sveta sama, ale sa ani nemôžu riešiť bez znej.“/Lenže aj Barack o krátky čas na svoj výrok zabudol a spustil práve projekt Ukrajina./
Nuž, rozumné prijatie novej reality.
No a ešte lepšie zabodoval sám Donald Trump: „Amerika už nemôže naďalej robiť svetového policajta!“ /A pozor: Donald mal predsa celkom slušné vzťahy s Vladimírom Putinom a stavil by som sa, že do takejto krízy by sa na rozdiel od pomalého Joea nepustil./
No ten Donaldov výrok mňa samotného dosť zmiatol, veď takto sme Ameriku častovali dávno, takmer pradávno a zrazu takéto priznanie. Nie tak Joe, ten síce v auguste minulého roku sklamal tých najtvrdších imperialistov, povestných neokons – neokonzervatívcov, keď „hrdinskej“ US Army nariadil, aby po dvadsiatich rokoch pekne krásne a za noci ušla do posledného vojaka z Afganistanu, lebo Taliban bol nad jej sily. Malý kontingent US vojakov je ešte v Iraku /Biden patril medzi tých horlivcov, ktorí hlasovali za vpád Ameriky do bohatého a silného Iraku/, zopár sa ich ešte poneviera v Sýrii, no v Líbyi si dávali na svoju účasť zbabelý pozor a v Jemene pôsobia najmä letecky a inštruktážne.
Ale to nepoznáte Joea.
Nie tak dávno sa v rozhovore pre televíziu ABC blysol na adresu Vladimira Putina ďalším surovým výrokom. Prikývol moderátorovi, známemu Georgeovi Stephanopoulosovi, že Putin je killerom, zabijakom… a ešte dodal, že za to zaplatí…
No a ak by sme pátrali po zdroji takého výroku, tak ho nájdeme nielen v Afganistane, v Iraku v Sýrii, ale aj v Iráne či Líbyi, ale aj v slove Ukrajina a zistíme, kto je vlastne tým zabijakom… Rozvrátené štáty, státisíce mŕtvych, zničený celý arabský svet atď., atď…
Bola to práve zostava Barack Obama, Joe Biden, Hillary Clintonová a k nej akási Victoria Nulandová, kto vymyslel šokujúci plán. Pekne krásne poza bučky zinscenovali s tými povestnými aktivistami zvrhnutie zákonného prezidenta Viktora Janukovyča. A bolo to iba nedávno, v roku 2014, jeden by tomu už ani neveril, že v dnešnej dobe, keď sa na veľa vecí a udalostí z minulosti zabúda, sa táto vydarená skupinka ešte raz rozhodla vyvolať tzv. farebnú revolúciu, povestnú „barevku“ – to české slovo sa na tieto podvratné akcie hodí oveľa lepšie.
A do akcie investovali päť miliárd dolárov!
To je predsa suma,, ktorá sa musí nejako vrátiť, ak už nie zdvojnásobiť. Lenže ako ju vytĺcť z chudobnej Ukrajiny. Ale snaha bola a zostáva. A jedného dňa sa v Kyjeve ocitol aj pekný a urastený chlapík, mladý muž, tiež s mocnými ramenami a volal sa Hunter, ale to je iba jeho krstné meno, nie priezvisko. Priezvisko znie oveľa lepšie. Biden! A plným spojením Hunter Biden. Pekný syn mocného otca. A dostal sa do akejsi ropno-plynovej firmy Burisma a začal tam podnikať. V Amerike už „prachy“ len tak bežne nezoženiete, aj keď tlačiarne dolárov idú stále naplno. No lenže Hunter mal smolu, lebo pri moci nebol vtedy ešte Volodymyr Zelenskyj, ale Porošenko a ten akosi pozabudol na priezvisko. Huntera totiž z ničoho nič začal vyšetrovať tamojší generálny prokurátor. Možno si len domyslieť dôvody, Ale synček sa posťažoval oteckovi a ten, aj keď ešte nebol prezidentom, ale iba bývalým viceprezidentom, zdvihol telefón a zatelefonoval priateľovi Porošenkovi: ak nebude do šiestich hodín odvolaný generálny prokurátor, tak on, teda Joe, sa postará o to, aby ukrajinská armáda nedostala finančnú pomoc na nové zbrane. Oheň bol na streche a prokurátor zostal bez miesta no a Hunter sa potom vrátil domov, lebo obchod aj tak bohvieako nevyšiel…
Nuž ale ešte jedna poznámka akoby na okraj.
Vieme si predstaviť, že by nejaký štát, napr. mocná Čína, zinscenoval takú vec, že by za pomoci svojich ľudí a priaznivcov zvrhol zákonne zvoleného prezidenta US? Nuž, možno, ale iba vo filme. No robiť niečo také to pred očami celého sveta a odstrániť prezidenta Ukrajiny sa vydávalo a dosiaľ sa vydáva za demokratický krok…!
Takže Joe má ťažké srdce na Ukrajinu.
Bol pri zvrhnutí Viktora Janukovyča a keďže Vladimir Putin dokázal zopár ťahmi vyrvať ruský Krym z rúk ukrajinských politikov a v riadnom referende, nemôže mu prísť na meno. A preto teraz hrozí vyslaním ďalších US jednotiek do blízkosti hraníc s Ukrajinou a sľubuje ďalšie a ďalšie zbrane. Ako je vôbec možné, že niečo také sa deje. Cudzia mocnosť vyzbrojuje iný štát bez toho, aby sa na celú akciu pozreli nejakí experti dajme tomu medzinárodného práva. Nie, nič, práve naopak. Aj OSN je ticho, ešteže sa aspoň trochu ozval pápež František.
„Hrozbou“ je Rusko s vlastnými vojakmi na vlastnom území a cudzie vojská na cudzom území sú mierotvorcami.
A túto akciu mu treba prekaziť aj tak, ako to navrhoval pred časom a zasa v televízii republikánsky senátor Tom Wicker, keď sa Moskve vyhrážal „atomovkou“. Alebo ďalší podarený chlapík, demokratický senátor Bob Menendez, ktorý tiež v tv. povedal, že Putinovi treba do Kremľa poslať v plastických vreciach čo najviac body bags – zabitých ruských vojakov…
Takže, čo pán Jens Stoltenberg a celé to slávne vedenie NATO v Bruseli-Monse aj s vydarenými spojencami…
Lenže ten odchádzajúci svet bývalej studenej vojny vedie teraz Pán svetla, Joe Biden, bojachtivý „hrdina“ dnešných dní.
