Posolstvo kazašského prezidenta 2022 – ďalší krok k minulostnej diskontinuite

Na ostatnom zjazde vládnucej strany v Kazachstane, kde sa akože „rozhodne a revolučne spolustraníci“ vysporiadali so stranícko-politickým dedičstvom už dôchodcu Nursultana Abiševiča Nazarbajeva – okrem iného aj tým, že premenovali stranu Nur-Otan na Amanat (Аманат)[1] – predseda tejto strany a súčasne prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev avizoval, že vo svojom riadnom posolstve zverejní svoju politickú a praktickú filozofiu, ako a kam sa má posúvať Kazachstan v postjanuárovom (2022) období.

K.-Ž. Tokajev počas prejavu.
Foto: www.akorda.kz

Január 2022

Ide o január 2022, keď došlo k pokusu (za aktívnej účasti zahraničia, ktoré sa hlási k hodnotám(!) západnej demokracie…) о štátny prevrat v Kazachstane.

Inak pre osvieženie pamäti: Kazachstan požiadal o pomoc pri riešení pokusu o prevrat svojich partnerov v rámci Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB). Tí prišli, v stanovenej lehote vykonali svoju prácu a v dohodnutom termíne opustili Kazachstan. Treba však povedať, že jednotky OZKB po tom, ako sa dopravili do ohniska nepokojov – do Almaty – riešili dve dôležité (bez poradia) úlohy:
1. sfunkčnenie medzinárodného letiska v meste;
2. prevzatie pod kontrolu tzv. referenčného laboratória, ktoré v meste prevádzkovali Spojené štáty.

Čo sa týka spomenutého  laboratória: Pre neveriacich – v Almaty ide o jeden z elementov siete referenčných laboratórií, kde sa robili US prípravy na… A tu si treba si doplniť podľa vlastného vkusu. Inak, podobnú sieť laboratórií na ostrove (dnes už polostrov) Vozroždennoe v umierajúcom Aralskom mori prevzali po ukončení existencie Sovietskeho zväzu pod svoju láskavú kontrolu Spojené štáty, kde pokračovali vo výskume svojich predchodcov.

Ihneď po tom, keď Taškent požiadal, aby bolo laboratórium uzavreté a aby bola uzavretá americká vojenská základňa v Karši, Uzbekistan a osobne vtedajší prezident Islam Abduganievič Karimov začal mať okamžite problémy (sankcie, ľudské práva, bankovo-valutové obmedzenia). Globalizovaná mediálna mašinéria z Uzbekistanu spravila zlé dieťa.

Kazachstanci majú jednu zaujímavú vlastnosť, že vždy si niektoré úrady, inštitúcie, či nehnuteľnosti pomenovávajú po svojom.

Tak napríklad, komplex obytných domov v Nur-Sultane, ktorých vizuál sa podobá na raketu, si premenovali na Bajkonur. Budovu Akadémie umenia (opäť v Nur-Sultane) volajú Psia miska a susednú budovu zasa prekrstili na Kapustu (fakt pripomína listy kapusty)… a mohli by sme pokračovať. No a spomenuté referenčné laboratórium v Almaty si občania premenovali na Pentagonské laboratórium.

Minister zahraničných vecí Kazachstanu Muchtar Tleuuberdi dňa 9. marca 2022 oficiálne oznámil, že uvedené Pentagonské laboratórium prešlo (bolo zriadené 9. septembra 2016) pod kontrolu Kazachstanu: „… v súčasnosti len Kazachstan vykonáva svoje vedecké experimenty v tomto laboratóriu. Žiadne pokusy amerických, alebo iných vedcov sa tam neuskutočňujú…“[2]

Takže, ak tomu dobre rozumieme, dovtedy bolo pod inou kontrolou. Zľudovený názov naznačuje, kto tie bacily kontroloval.

No a počkajme si, pod koho kontrolu prejdú podobné laboratória na Ukrajine, ktoré sa podľa Igora Kirillova (súčasný ruský vojak a vedec) mohli venovať: „…vývoju bioagentov schopných vplývať na konkrétne etnické skupiny…“

 

Posolstvo prezidenta Tokajeva národu Kazachstanu

Posolstvo pred oboma komorami kazašského parlamentu – Mažilisom a Senátom Parlamentu Kazašskej republiky predniesol prezident, tak ako sľúbil, dňa 16. marca 2022 a treba povedať, že nielen Kazachstanci, ale aj Kazaši po svete ho očakávali.

V tomto svojom posolstve,[3] v zásade prvom po tragickom januári 2022, prezident Kasym-Žomart Tokajev naformuloval, čo čaká Kazachstan v rámci politických, ekonomických a sociálnych reforiem v krajine.

 

Čo navrhol a čo akcentoval?

Navrhol dosť dôležité veci. Tak napríklad K.-Ž. Tokajev ponúkol zmeniť formu moci v krajine a zvýšiť kompetencie parlamentu Kazachstanu: „…reč je predovšetkým o konečnom prechode zo superprezidentskej formy vlády k prezidentskej republike so silným parlamentom…“

Podľa presvedčenia prezidenta takáto zmena zaistí optimálnu rovnováhu inštitútov moci a stabilné smerovanie krajiny.

Ďalej navrhol, nehľadiac na to, že je predsedom vládnucej strany Amanat, aby prezident počas výkonu svojho mandátu nebol členom žiadnej politickej strany, teda aby bol aspoň formálne apolitický. Malo by to (vraj) zvýšiť politickú konkurenciu v krajine a zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky legálne a reálne politické strany.

Prezident vo svojej reči ďalej navrhol aj zmenu územno-správneho členenia Kazachstanu. Mala by vzniknúť nová, Abajská oblasť s oblastným centrom Semej (predtým Semipalatinsk). Na území Žezkazganskej oblasti (kde sa v januári začali nepokoje) má vzniknúť Ulytauská oblasť a mesto Žezkazgan sa znovu stane oblastným centrom.

Prezident hovoril aj o problémoch Almaty a jeho okolia. Administratívnym centrom novej Almatinskej a Žetysuskej oblasti sa mali stať mestá Kapšagaj (zatiaľ) a Taldykorgan.

Ďalej, čo už je v Kazachstane zvykom, mesto Kapšagaj bude premenované na počesť Dinmuchameda Kunajeva (Дінмұхаммед (Димаш) Ахмедұлы Қонаев), ktorý bol prvým tajomníkom ÚV Kazašskej SSR (v rokoch 1960-62 a 1964-86).

Pre poriadok: Aj hlavné mesto Nur-Sultan bolo prednedávnom z Astany[4] premenované na počesť exprezidenta a tiež prvého tajomníka ÚV Kazašskej SSR (v rokoch 1989-1991) Nursultana Nazarbajeva (Нұрсұлтан Әбішұлы Назарбаев). Totiž dňa 23. marca 2019 podpísal vtedy novomenovaný a dočasný prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev svoj výnos č.6 „O premenovaní mesta Astany, hlavného mesta Kazašskej republiky, na mesto Nur-Sultan, hlavné mesto Kazašskej republiky“ (О переименовании города Астаны – столицы Республики Казахстан в город Нур-Султан – столицу Республики Казахстан).[5]

Ústava Kazašskej republiky.
Foto: www.el.kz.

Sumarizujúc, v prejave K.-Ž. Tokajev navrhol 30 silných zmien, ktoré budú znamenať zásadnú revíziu Ústavy Kazachstanu.[6]

Okrem spomenutých politicko-organizačných zmien by sa z právneho poriadku Kazachstanu vytratiť kategória trest smrti a vzniknúť by mal Ústavný súd Kazachstanu a ombudsman by mal dostať nové, silnejšie kompetencie.

 

Pokus o prevrat organizovali známe osoby

Hodnotiac udalosti januára 2022, K.-Ž. Tokajev glosoval situáciu nasledovne: „…v rôznych sférach boli zahájené rozsiahle zmeny. To sa nepáčilo niektorým vplyvným osobám v Kazachstane. Chceli pokračovať vo svojich nezákonných krokoch. Chceli sa zmocniť moci. Naši vnútorní a vonkajší nepriatelia sa dohodli a chceli moc… teroristi atakovali štátne úrady a strategické objekty…“

Prezident jedným dychom dodal, že pre krajinu neexistuje nič horšie, než vnútorný nepriateľ, ktorý je dotovaný zvonku! Takže je na mieste otázka(y), v akej mentálnej kondícii je momentálne kazašská spoločnosť a najmä, ako avantúra Moskvy voči Kyjevu zmení vnútorné nálady v krajine.

Pretože okrem antiruských jastrabov je v Kazachstane aj nezanedbateľná politická množina, ktorá tvrdí niečo iné. Nakoniec Almaty bola pôvodne ruská vojenská pevnosť (Vernyj) a celý sever Kazachstanu (ruské kupecké mestá) má asi taký vzťah k moslimskej Strednej Ázii, ako Slovensko v rámci Európskej únie k zámorským územiam Francúzska.

Autor je vysokoškolský učiteľ.