Londýnsky The Economist píše: „Keď Donald Trump 22. marca vyhlásil, že plánuje uložiť 25 % cla na 50 miliárd dolárov ročne z dovozu Číny do USA, vyhliadka na obchodnú vojnu medzi dvoma najväčšími svetovými ekonomikami krátko vystrašila akciové trhy. Šanghajský kompozitný index v Číne, zahŕňajúci podiely mnohých spoločností, ktoré by mohli byť poškodené týmto odvodom, klesol o 3 %. V Amerike priemer S&P 500, ale i Dow Jones Industrial klesol o 2,5 %, resp. O 2,9 %. Investorom však netrvali dlho, aby sa hrozbe prispôsobili.“ ––– Teda obmedzili aktivity v oblasti trumpo-rizikových akcií. ––– „Dnes sa zdá byť situácia pokojná,“ pokračuje The Economist, „hoci 19. júna Trump vyhlásil, že švihne 10-percentnú sadzbu aj na ďalšie čínske tovary.“ ––– Akýže pokoj, keď „na celom svete padli burzy – od Tokia po Londýn či New Yorku. Nie je prekvapením, že straty boli najvyššie v Číne, kde podiel indexu Hang Seng padol o 3 %, ale aj Šanghaj a Šenzen klesli o 4 % a 5 %.“
The Economist ďalej uvádza, že roku 2017 Čína vyviezla do Ameriky komodity za viac ako 500 miliárd dolárov, čo je takmer štyrikrát viac ako 130 miliárd dolárov, ktoré doviezli späť. Trump a jeho poradcovia sa domnievajú, že tento prebytok čínskeho obchodu (cca 375 miliárd dolárov) môžu využiť ako drsnú páku v obchodných rokovaniach s Čínou. To by mohlo fungovať, keby doláre neboli – po odstúpení USA z bretton-woodskeho systému roku 1971 – len ničím nekryté zelené papieriky.
Otázka je, ako Čína s touto buničitou zbernou surovinou naloží. Na každý pád je tu nová forma studenej vojny – obchodno-finančná. Čína dáva, píše The Economist, najavo záujem, urobiť krok späť. To však musí byť obojstranné, aby žiadna zo strán „nestratila tvár“ (The Economist). Inak môže dôjsť „k zvýšeniu úrokových sadzieb na štátny dlh USA“ (The Economist), a to tým, že Čína predá časť svojich rezerv štátnych dlhopisov USA niektorému zo svetových vekslákov sorosovského typu. Čínska vláda by tiež mohla skúsiť pracovať „s narušením svojich obchodných transakcií v oblasti komodít, od ktorých sú závislé americké firmy“ (The Economist)
A je tu ešte BRICS. Nemenovaným tajným službám sa síce podarilo týmto ušľachtilým a kultivovaným zoskupením v ostatných týždňoch trochu zatriasť (majdanovské pády vlád či propagandistické blokovanie prezidentov jednotlivých členských štátov – okrem Ruska, ura!). BRICS však navzdory tomu nie je – otrasený. The BRICS Post komentuje uvedené dianie až konfuciánsky múdrymi slovami: „Americký prezident je posadnutý hanebnou úlohou globálneho ekonomického raracha-ničiteľa […], múdry muž však stavia mosty, len blázon ich ničí a buduje múry.“
