Pri vystúpení amerického veľvyslanca v SR Adama Sterlinga mi z ničoho nič začalo pošklbávať kútikmi úst. Čím vehementnejšie nás presviedčal, že nejde o stále americké základne na našom území, nutkanie na smiech silnelo a silnelo, až sa nedal potlačiť. Akoby som sa díval na chlipníka, ktorý upokojuje manželku tvrdením, že sa nechce do bordelu nasťahovať, len si tam odskakovať. A na jej otázku, ako často, odpovedá, že podľa potreby. Presne tak z obrazovky odpovedal pán veľvyslanec – Spojené štáty si k nám odskočia, keď sa ukáže, že musia chrániť seba, nás a našich spoločných priateľov. Či vyhláseniu poplachu budú predchádzať spoľahlivejšie informácie, ako boli tie o zbraniach hromadného ničenia v Iraku, a ako dlho taká obranná pohotovosť potrvá, to sme sa, žiaľ, nedozvedeli. Ani to, či si k nám Veľký brat odskočí a vytrasie z lietadla vojačikov aj po každom spišťaní bývalých sovietskych satelitov, ktoré ho s desom v očiach ťahajú za rukáv aj pri presune ruskej bojovej techniky na ruskom území! Zato cestovateľské chúťky NATO a Európa ako jeden kasárenský dvor sú podľa nich okej.
Adam Sterling zožal potlesk takmer celého politického spektra, ale aspoň novinári by si mali pamätať, ako Spojené štáty ústami svojho prezidenta karhali členské štáty za nedostatočný príspevok do prasiatka NATO a odkazovali im, aby sa už nespoliehali na americkú ochrannú ruku, a ako sa náš pán prezident za to hanbil. A zrazu tie isté Spojené štáty pchajú Slovenskej republike do výstrihu 105 miliónov dolárov na opravu letísk len tak? Navyše v čase, keď Poľsko ponúklo Amerike 2 miliardy dolárov za vojenskú základňu, ale nepochodilo, lebo prst Pentagónu ukázal na iný bod na mape? No novinári namiesto toho, aby kládli otázky, bijú do tých, ktorí sa ako-tak zmôžu na vyslovenie pochybností o nezištnosti nášho nečakaného mecenáša spoza veľkej mláky. A bolo by sa na čo pýtať. Napríklad, aj na rozdiel medzi dočasným umiestením cudzích vojsk a občasným umiestením cudzích vojsk. Ako sa to dá zachytiť v zmluve? Koľké odskočenie na Sliač alebo do Kuchyne bude už mimo dohovoru? Čo odkážeme prípadnému nevítanému hosťovi? Aby sa vrátil, odkiaľ vyštartoval, alebo sa ospravedlníme, že sme nestihli nachystať chlieb a soľ? Ako poznáme našu pohostinnosť a najmä ústretovosť Bieleho domu na bratislavskej Hlbokej ulici, odpoveď je zrejmá…
Veľa muziky, za menej peňazí, asi tak by sa dal charakterizovať zámer Spojených štátov. Nemusia v cudzom svete živiť vojakov ani ich rodinných príslušníkov, ako do svojho sem prídu, kedy uznajú za vhodné; o vhodnosti, ba nutnosti ich príchodu nás presvedčia naše médiá. A v prípade konfliktu (nedajbože!) nebude amerických vojakov moriť strach o najbližších.
Jednotkou dočasnosti (pobytu sovietskych vojsk) bol jeden furt. Osvedčí sa aj pri občasnosti? A nemali by sme sa na to opýtať aj lekárov, personálu a pacientov sliačskych kúpeľov?
Fotozdroj: FB
