Začnem trochu poeticky smerom k našim voličom. Niekomu sa zdá, že sú o ničom, posťažujme sa však ich rodičom, že ich nepriviedli k úcte k vlasti, že uprednostňujú namiesto povinností slasti a výhovorkami ospravedlňujú svoje neúčasti.
A teraz vážne. Volič je obyčajný občan so všetkými kladnými a zápornými vlastnosťami, svojou psychikou, svojím individuálnym prístupom a reakciami na svoje okolie. Volič je vysokoškolský profesor, ale aj fanúšik vyjadrujúci svojsky svoje emócie na štadióne či na koncerte. No a niektorí politici stavili práve na takýchto „fanúšikov“ – ktorým imponuje ich agresívne, vulgárne správanie a vôbec nerozoberajú reálnosť ich predvolebných sľubov. Predovšetkým, aj v našej „mladej“ demokracii je predsa len jasne rozlíšiteľné smerovanie jednotlivých strán. Mali by sme si všimnúť, kam „ľavicové“ vlády dostali svoje krajiny a kam nasmerovali tie „pravicové“ svoje krajiny. Mali by sme si všimnúť hlavne ich programy, ich činy a štýl ich vládnutia. Súdny človek ani nepotrebuje novinárskych gigantov na to, aby mu ukázali cestu. Súdny človek fakt nepotrebuje komentátorov na to, aby postrehol, kto zo slovenských ekonómov niečo znamená. Aj podľa sociálno-kognitívnej teórie osobnosti popredného amerického psychológa Alberta Banduru človek nie je ani autonómny aktér, ani jednoduchý mechanický transportér oživený vplyvmi prostredia a mlátený silami prostredia, ale má vyššiu schopnosť, ktorá mu umožňuje predvídať výskyt udalostí a vytvárať prostriedky kontroly nad tým, čím je ich každodenný život ovplyvnený. Je tu kontinuálna vzájomná interakcia osobných faktorov (skúseností, očakávaní, reflexie) dispozícii jedincov a situačných faktorov (politická situácia, medzinárodná situácia, environmentálne vplyvy, atď.) Ľudia sú aj hercami, aj režisérmi volebného dejstva.
Je dôležité položiť si otázku, ako spoluvytvárať voľbu „väčšieho dobra“. Máme schopnosť predstaviť si budúce dôsledky a výstupy. A vkladať ich do súčasných motivátorov správania. Chce to však využiť tieto vyššie mentálne procesy, schopnosť nadhľadu a predvídanie. V súčasnosti sa však ešte veľké množstvo voličov nerozhoduje podľa volebného programu či odbornosti kandidátov danej strany. V politickom zápase, tak ako takmer vo všetkých sférach života, často rozhoduje najmä emócia a rozruch, ktorý okolo seba dokáže daná strana vyvolať. Musíme zabrániť zvyšovaniu počtu naivných voličov, ktorí sa nebudú vyznať v tom, čo počujú a čítajú. Nebudú vedieť odlíšiť populistické frázy od hodnotovej politiky“. Nedajme sa manipulovať názorom jedného človeka, alebo skupiny. Tieto rozprávky smerujú k jedinému jednému, a to je naviesť tou „správnou“ uličkou ešte stále niektorých nerozhodných a naivných Slovákov k tomu, aby volili práve toho, koho niekto chce. Nechajme to na vôľu ľudí, koho si zvolia a to treba rešpektovať. Zodpovednosť teda je na každom z nás. Nesprávajme sa nezodpovedne a nenechávajme to na iných, aby sme raz neľutovali, že sme dopustili niečo, čo sme vlastne ani nechceli. Aj z toho dôvodu by mal mať v sebe každý jeden volič štátnický rozmer, aby sme si zvolili kvalitných politikov. Nám nepomôžu politici, ktorí sa neznášajú ani na vlastnej straníckej platforme a ak vôbec spolu komunikujú, tak cez médiá násilne a povýšenecky. Aby sme teda dosiahli terapeutický efekt v predmetnej oblasti, voliči musia byť múdrejší ako politici, aby ich dokázali „prekuknúť“. Naivný volič totiž zvolí iba slabého a neschopného politika, ktorý hrá na základné pudy. Takže riešenie je vo vzdelaní, prípadne aj v samovzdelávaní a najmä sledovaní vecí okolo seba a logickom spájaní poznatkov v súvislostiach. Vďaka teda všetkým múdrym a premýšľavým voličom, s radosťou sa pripájam a verím, že nás bude stále viac a viac…
