V súčasnosti celú spoločnosť trápia epidemiologické, zdravotnícke, sociálne, ekonomické a finančné problémy súvisiace s pandémiou koronavírusu. Preto považujem za potrebné vyjadriť sa na aktuálnu tému niektorých opatrení vlády k zmierneniu dopadov na pracujúcich, osobitne samostatne zárobkovo činné osoby, t. j. živnostníkov.
Živnostníci, dôležitá súčasť slovenskej ekonomiky
Živnostníci sú nepochybne významnou súčasťou hospodárstva Slovenskej republiky. Preto zaoberať sa podporou či záchranou živnostenského stavu je mimoriadne dôležité, tvoria totiž viac ako 15 percent všetkých zamestnancov. Aj keď ich počet od roku 2009 sústavne klesá, väčšinou vplyvom pomerne vysokého daňového a odvodového zaťaženia, v súčasnosti je ich na Slovensku približne 304 tisíc. Najviac ich pôsobí v stavebníctve, takmer 74 tisíc, vo veľko- a maloobchode 60 tisíc, vo finančníctve, účtovníctve, poradenstve 53 tisíc a v priemyselných odvetviach 50 tisíc. V oblasti ubytovania a stravovania, dopravy a poľnohospodárstva ich pracuje približne po desať tisíc, podobne ako v ďalších druhoch drobných služieb.
Podporné opatrenia vlády v čase pandémie
Pozrime sa preto, ako je to s pomocou či podporu Matovičovej vlády živnostníkom počas pandémie, ktorú zažívame. Hneď na úvod treba povedať, že nová vláda, pokiaľ ide o ekonomické opatrenia a pomoc živnostníkom, v istej miere zavádza a ťahá ľudí z blata do kaluže. Vláda síce prijala sedem ekonomických opatrení na podporu a pomoc zamestnancom, malým firmám i živnostníkom, táto má však viaceré zádrhely a pre týchto ľudí môže byť kontraproduktívna. Pri každej, možno i dobre myslenej pomoci tejto nekompetentnej vlády, by mal občan spozornieť a uvážiť, ako mu to reálne pomôže, čo konkrétne môže očakávať od štátu a kto z tých opatrení bude mať skutočný prospech.
Vláda zavádza rôzne druhy odkladov platenia daní, odvodov či splátok pôžičiek, úverov a hypoték. Ide o odklad – podania daňového priznania a zaplatenia daní za rok 2019 do 30. júna, 30. septembra, najneskôr však do konca tohto roku – odklad platenia odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne do 31. júla– odklad splátok pôžičiek, úverov, hypoték o tri až deväť mesiacov. To je všetko pekné, pravda až do chvíle, keď budete nútený splatiť všetky svoje záväzky aj s prípadnými úrokmi.
Predpokladané scenáre dopadov opatrení
Pracujúci človek, živnostník má ešte teraz v marci, apríli aké také peniaze, ktoré si doteraz zarobil a ktoré má ako finančnú rezervu práve na pokrytie zákonom stanovených či nepredvídateľných výdavkov. Je preto výhodné splatiť všetky svoje záväzky teraz a neodkladať ich na ďalšie mesiace. Tieto opatrenia sú dobré výlučne pre totálne insolventných živnostníkov a aj tých finančné problémy počkajú. Vplyvom opatrení súvisiacich s rôznymi obmedzeniami vlády bude dochádzať totiž k výraznému výpadku, minimálne však k obmedzovaniu príjmov občanov. Vyplýva to zo zatvárania prevádzok, najmä v oblasti cestovného ruchu, gastronómie ako i kaderníctiev, kvetinárstiev, fitness centier, ale i množstva malých predajní a butikov, útlmu v stavebníctve a v subdodávkach pre veľké firmy. Ešte výraznejšie sa to prejaví v obmedzovaní výroby a prepúšťaní, či v prácach s podstatne zníženou odmenou. Je preto predpoklad výrazného zníženia príjmu pri súčasnom vynakladaní finančných rezerv na tovary potrebné pre život, zálohy na energie, nájmy a podobne.
Ak teda ľudia nemajú dnes dostatok prostriedkov na platenie daní, odvodov a splátok pôžičiek, tak v mesiacoch jún, september,či december ich budú mať oveľa menej. Budú preto nútení buď sa ďalej zadlžovať alebo dokonca isť do osobného bankrotu.
Dane a odvody bude nutné bezo zvyšku splatiť a to pri značne zhoršených ekonomických podmienkach. Podobne to bude so splátkami úverov, ktoré budú dokonca navýšené o úroky za nesplácané obdobie. Tak aká je to pomoc?
Netreba totiž byť vysokoškolsky vzdelaným ani ekonomickým expertom, aby každý pochopil, že ide o odklad, nie o odpustenie či zníženie platieb. Ak tieto, na oko lákavé opatrenia využijete, musíte reálne počítať s prudkým nárastom výdajov v budúcnosti, a to možno práve v čase, keď budete mať menej prostriedkov, ako máte dnes.
Malá, triezva úvaha s príkladom dopadov opatrení
Drobný živnostník má napríklad uhradiť daň za rok 2019 vo výške 1 200 eur a keďže s tým musel rátať, prostriedky má na svojom účte. Pri minimálnom vymeriavacom základe platí dnes SZČO, t. j. živnostník, do sociálnej a zdravotnej poisťovne 238,80 eur mesačne a navyše spláca úver, napríklad vo výške 500 eur. Ak to všetko odloží, bude mať síce viac peňazí na živobytie, ale aj tú svoju finančnú rezervu utratí v čase, keď nebude mať žiadny či minimálny príjem. Oživenie podnikania bude celkom iste pomalé, pre nízku kúpyschopnosť obyvateľstva a tak jeho príjmy budú výrazne nižšie ako pred korona krízou. Bude však musieť bezodkladne zaplať pôvodnú daň 1 200 eur, no zvýšenú o vymeraný úrok, odvody navýšené o zameškané splátky za mesiace, kedy ich neplatil, čo znamená nie 240, ale možno 360 eur mesačne. Podobne to bude i so splátkami úveru, ktorý bude nielen že splácať o deväť mesiacov dlhšie, ale splátky budú navýšené o úroky za nesplácané obdobie. To je, samozrejme, výhodné pre banky, a nie pre dlžníka. Vy na odklad doplatíte a banky, ako vždy, zarobia. Suma sumárum v septembri najneskôr však do konca tohto roku bude mať mimoriadne zvýšené výdaje, ktoré nemusí každý zvládnuť.
Ako je to s pomocou štátu
Naznačil to minister hospodárstva Sulík, ktorý otvorene hovorí – opatrenia nie sú na pokrytie príjmu či zisku, ale na zmiernenie strát v dôsledku opatrení vlády súvisiacich prijatých v dôsledku pandémie.
Opatrenia vlády sú síce vítané, avšak majú skôr kozmetický charakter. Živnostníkom výraznejšie nepomôžu, skôr len sanujú a oddialia riešenie ich skutočných problémov. Podstatné je znížiť ich daňové a odvodové zaťaženie. To je však hudba budúcností.
Pri každom opatrení vlády by občan mal používať zdravý sedliacky rozum a pochopiť, že mu štát ani banky nič nedarujú. Treba si uvedomiť, že štátu ani bankám, nejde o vaše dobro, ľuďom neodpúšťajú, ale práve naopak, ľudí zdierajú. Taká je realita súčasného kapitalizmu a to aj na Slovensku.
(Údaje o živnostníkoch a ich členení sú čerpané – Malé a stredné podnikanie v číslach v roku 2018, Slovák Business Agency)
