Pri chuti, s ktorou sa pustili niektorí opoziční poslanci do nepodstatných skutočností spojených so zaraďovaním poslancov do jednotlivých výborov NR zabudli, že sa zišli, aby prerokovali program vlády na volebné obdobie a do roku 2020. A ako naznačuje zloženie a chuť najvitálnejších z nich, opäť sa budú konať prekáračky, nadávky, či vypínanie mikrofónov v poslaneckých laviciach. A je toho veľa, čo treba, alebo by sa malo v nasledujúcich rokoch na „poli národa“ vykonať či napraviť, aby bol aspoň náznak, že je tu vláda pre ľudí, aj tých najobyčajnejších, bezmocných, s jediným právom voliť, alebo podpisovať petíciu za čosi či proti čomusi.
Ak chyby, ktoré spôsobili nespokojnosť ľudí i personálu v zdravotníctve a kvantum škôl s rôznou kvalitou a pocitmi učiteľov na ich nízky status v spoločnosti, sú zrelé na riešenie ako domáce úlohy, potom iné, existenčne vážne majú väzby na európsku či medzinárodnú nepokojnú situáciu.
Odhliadnuc od prijatých záväzkov v obrannej aliancii NATO, ktoré plníme v nákupe bojovej techniky málo uspokojivo, citeľne sa nás bude dotýkať oblasť energetických nosičov. A tej by mali venovať poslanci primeranú pozornosť, keby jej rozumeli. Najmä nastolením otázky, aká je predstava vlády na riešenie dôsledkov zastavenia prepravy ruského zemného plynu cez naše územie po roku 2018.
Predseda vlády R. Fico síce vyslovil protest proti budovaniu plynovodu Nordstream 2 po dne Baltského mora z Viborgu do nemeckého Greifswaldu, ale to je všetko, čo mohol. Ide o realizáciu projektu konzorcia najsilnejších európskych spoločností, ktoré sa zaoberajú obchodovaním so zemným plynom, o ktorom i nemecká predsedníčka vlády povedala, že je to projekt komerčný, ktorý sa nedá politicky spochybniť a niet na to ani dôvod.
Z Washingtonu nám síce I. Korčok z MZV odkázal, že ani Američania nie sú s budovaním potrubnej trasy uzrozumení , ani im sa nepozdáva. V ich prípade ide ale o to, ako by ruský plyn výhodne nahradili svojím, skvapalneným, dodávaným do Európy tankermi.
Zapodievať sa myšlienkou, ako napraviť vzťahy Ukrajiny s Ruskom je neprípustné, pretože by to bolo v rozpore s globálnymi záujmami USA v tejto časti európskeho kontinentu. Rovnako by bolo neslýchané, aby z pôžičiek MMF a ECB hradil Kyjev dlh za už dodaný plyn v minulých rokoch. Riešenie stavu, na ktorý dopláca Slovensko, je preto nemožné .Rusko tým, že si prinavrátilo Krymský polostrov do svojho teritória, predbehlo USA, ktoré sa už videli ako modernizujú starú ruskú základňu čiernomorskej flotily v Sevastopole. Nebolo by to zadarmo, zaplatili by iste štedro, no získali by niečo neoceniteľné – blízkosť k centru „Ríše zla“ ,k Moskve. Aj preto pri každej príležitosti spomínajú anexiu Krymu. ako keby sa v dejinách nestali už podobné udalosti. Najnovšie, keď izraelský predseda Netanjahu vyhlásil, že Golanské výšiny sú a budú trvalou súčasťou Izraela, aj keď to boli vždy sýrske .výšiny.
Preto teraz už pripravujú návrh pre spojencov v Európe a v EÚ predĺžiť platnosť ekonomických sankcií voči RF, ktorá skončiť v polovici tohto roka. Rusku sankcie iste škodia, ale bez škôd nie sú ani naši producenti potravín, ktorí hľadajú iné územia pre odbyt svojich produktov, napr. aj Čínu.
V týchto mocenských hrách sú dodávky energetických nosičov k nám asi vedľajšie, no pre nás mimoriadne významné .Keď vedú redaktori RTVS rozhovor s M. Šefčovičom, na ktorého padla zodpovednosť ako komisára pre energetiku, tiež nevie definovať spôsob, ako budú plynom kryté naše potreby ak Rusko o dva roky zastaví prepravu plynu cez Ukrajinu a Slovensko ďalej na západ. Najhoršie z toho vyjdeme najmä my a o tom by mali hovoriť poslanci v NR SR.
Ďalšie články: JAROSLAV GILÁNI, blogy Jaroslav Giláni
