Až teraz, keď sa objavili správy o redukcii plne funkčných nemocníc a dôvodoch, že len časť z nich bude určená na liečenie akútnych prípadov, dá sa pochopiť význam slovného spojenia – vo všeobecnom záujme.
Tento pojem či slovnú väzbu použil najnovší minister zdravotníctva v prejave, keď pred poslancami hovoril o svojej časti programového vyhlásenia vlády na toto volebné obdobie, ako sa bude vo všeobecnom záujme redukovať dlh štátnych zdravotníckych zariadení. Okrem redukcie počtu nemocníc vykonávajúcich akútne výkony pre záchranu života a zdravia pacientov to bude rozšírenie jednodňovej chirurgie a ostatné budú zaradené do liečební pre dlhodobo chorých s primeraným štandardom. Nebude zabudnuté ani na nadštandardné nemocnice v Bratislave, Banskej Bystrici či v Košiciach a na ústavy so špeciálnym zameraním na liečenie civilizačných chorôb. A pokiaľ by občan mal vyššie nároky na osobný komfort na lôžku a okolo neho, bude si priplácať formou cash, alebo po čase zo samostatného pripoistenia.
Výška dlhu zdravotných zariadení napriek dvojnásobnému oddlžovaniu za uplynulé roky ostáva dlhodobo cez 500 miliónov eur. Z rôznych drobných a izolovaných informácií však bolo možné dozvedieť sa, že je to dlh voči štátu za odvody a dane ich zamestnancov, zvýšené odmeňovanie lekárov a možno i zdravotných sestier a pomocného personálu, ošetrovateľov. Preto treba pohliadnuť aj na dôvody, prečo je to a opakovane tak.
Časť občianskej verejnosti si iste pamätá obdobie, keď vo funkcii ministra zdravotníctva pôsobil istý Rudolf Zajac, najväčší reformátor systému. Okrem jednodňovej liečby, ktorá by skracovala polihovanie pacientov na drahom lôžku, ktoré musí predsa zarábať, rád hovoril o zavádzaní režimu v čakaní na medicínsky výkon, o objednávaní pacientov na určitú hodinu s tým, že podnikatelia nemajú čas vysedávať v čakárni medzi dôchodcami a čakať, kedy príde rad na nich. Musia predsa živiť tento nevďačný štát svojimi výkonmi
To boli jeho bonmoty, ktoré sa postupne vžili do praxe. Ale z jeho obdobia si pamätáme aj rozhodnutie o oddelení liečebnej starostlivosti o pacienta na lôžku od ostatných činností, ktoré liečebný proces podmieňujú. A tak sa stalo, že náročná a drahá diagnostika, opakované laboratórne testy, príprava stravy, pranie bielizne, starostlivosť o čistotu budov i vonkajších priestorov až po dodávky tepla sú dnes v rukách súkromných spoločností, ktorým sa musí platiť v „zazmluvnenej“ čiastke vždy a načas. V tejto kategórii podporných činností si riaditelia nemocníc nemôžu dovoliť neplatiť a tak čo dostanú za svoje výkony od zdravotných poisťovní, ide prednostne im.
Je možné, aby starostlivosť o inventár, rozvody energií, opravu a výmenu zdrojov svetla a médií vykonávali vlastní zamestnanci nemocníc? Nie, to by bol predsa návrat do minulých a zlých dôb, ktoré sú už našťastie za nami. Dnes sú to tí istí remeselníci ako predtým, ale v službách externých firiem.
Mediálne pretriasaný prípad, keď v sanitke zomrela stará žena z okresu B. Štiavnica počas prevážania medzi nemocnicami v Žiari nad Hronom a Zvolenom otvára možnosť opakovania, ak sa akútne stavy budú riešiť len v niektorej nemocnici v okolí 50 kilometrov, kde pacienta budú môcť prijať.
Tu nastúpi Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý bude skúmať, či pacient počas čakania na urgentný zásah prvej pomoci mal vydržať, alebo počas prevozu do niektorej nemocnice, kde bude voľné lôžko, mal smolu a zomrel. To bude priestor pre skúmanie a hľadanie argumentov pre a proti.
Hlavné ale bude to, aby sa mali lepšie naši vnuci, ak si už nebudú pamätať na začiatky transformačného procesu spoločnosti.
Ďalšie články: JAROSLAV GILÁNI, blogy Jaroslav Giláni
