Nie Paška, nie biele ani bieločierne vrany, ani údajne predražené CT-čka, ani kompa, ale valorizácia dôchodkov o 1,90 € bola hlavnou príčinou, že Smer-SD nevyhral voľby tak, ako si to predstavoval. Nechal sa toľko hecovať, že je stranou pre dôchodcov, až im chcel zalepiť oči akurát tak vlakmi zadarmo, no každý dôchodca si ľahko spočítal, o koľko eur ho dostal nový valorizačný mechanizmus. Najväčší úbytok volebného elektoriátu Smeru-SD tak predstavovali práve dôchodcovia. Preto dôchodcom neprekážal vo vláde natoľko minister Kaliňák ako minister Richter. Vytiahol zo šuplíka po pravicovom ministrovi Mihálovi nápad okresať valorizáciu, ktorý sa Mihálovi nepodarilo presadiť ani v Radičovej vláde. Predstavitelia pravicových strán pri úprave nového spôsobu valorizácie dôchodkov Ficovi škodoradostne tlieskali a súčasne sa predháňali, aby ukazovali dôchodcom, ako málo im Fico pridal.
Z takého zvýšenia si dôchodca nemohol kúpiť ani tú povestnú Richterovú Viagru, nehovoriac už o zvýšených nákladoch, aké chystá v Bratislave primátor Nesrovnal na dane z nehnuteľností a SeniorPasy v MHD, alebo minister Maďarič na koncesionárske poplatky pre RTVS.
Iba dôchodcom nerástli náklady?
A keď sa Smer-SD spamätal a navrhuje na budúci rok zvýšiť dôchodky o 8 eur, už sa ozvali hlasné trúby pravice s krikom, že Smer-SD znásilňuje vlastný zákon (teda ten, čo mu podstrčila pravica), lebo podľa neho by mali dôchodky rásť iba o 1,60 €. Vraj domácnostiam dôchodcov nerástli náklady, nie je dôvod ani zvyšovať dôchodky. Slovensko nemá vládu, ktorá by dokázala penzistom povedať, že ak nerastú ceny, niet ani dôvodu zvyšovať penzie, kričia tí, čo obhajujú napríklad požiadavky učiteľov na zvýšenie miezd o 140 € mesačne pre každého (napriek tomu, že podľa učiteľov nízke platy spôsobili, že je medzi nimi veľa neschopných). Učiteľom tak rastú náklady? Prečo majú teda vôbec niekomu rásť mzdy, keď nerastú výdavky?
Keď sa za prvej Ficovej vlády zvyšovali dôchodky podľa vzorca, ktorý prijala Dzurindova vláda, exminister Mikloš Ficovej vláde vyčítal, že za jej pôsobenia najviac zaostal rast dôchodkov za rastom miezd. Samozrejme, lebo vo vzorci sa prihliadalo na rast miezd iba 50 percentami. Odvtedy však vplyv rastu miezd vo vzorci prudko klesol, teda dôchodky za rastom miezd zaostávajú ešte viac. A prečo by nemali? No lebo ak sa darí ekonomike, aj dôchodcovia by mali dostať nejakú kompenzáciu za časy, keď si pri reformách museli uťahovať opasky a platiť nie 19-percentné (ako súčasní zamestnanci) ale 25- až 33-percentné dane a 18-percentné odvody. Rôzne profesionálne združenia žiadajú vyššie mzdy argumentujúc porovnaním, ako zaostávajú za mzdami v EÚ či krajinách OECD. A čo sa tak pozrieť na chvost, kde sa v týchto porovnaniach nachádzajú slovenské dôchodky, hoci ceny, za ktoré dôchodcovia nakupujú, sa už krajinám EÚ vyrovnali.
Dôchodcov preto poriadne urážajú analytici vypočítavajúci, koľko pracujúcich robí na ich dôchodky. Nerobia na nich. Inštitút finančnej politiky už dávnejšie konštatoval, že súčasní dôchodcovia si nikdy nevyberú zo systému sociálneho poistenia to, čo doň už vložili. Poistné vrece je ukrátené nižšími odvodmi a odklonením časti odvodov na súkromné účty v druhom pilieri.
Fakticky úrad sociálneho zabezpečenia, nie poisťovňa
Veľkou anomáliou je, že solidaritu s dôchodcami, ktorí odvádzali do systému menej, nesú na svojich pleciach iba poistenci v prvom pilieri. Zo Sociálnej poisťovne dostávajú všetci s viac ako priemernými odvodmi a viac ako priemernými dôchodkami menšie dôchodky i nižšie percento valorizácie na úkor poistencov, ktorým vychádza podpriemerný dôchodok. Dôchodky z druhého piliera sú však plne zásluhové, kto viac odvádzal viac dostane, nemusí byť s nikým solidárny, dokonca ani vtedy nie, keď zomrie, lebo odvedené peniaze získajú jeho dedičia, a nie ostatní sporitelia, ako je to v prvom pilieri. Navyše si tieto prostriedky, ktoré chýbajú v Sociálnej poisťovni, bude môcť naraz vybrať a použiť podľa svojej ľubovôle.
Takto sa potichu a plazivo stáva zo Sociálnej poisťovne niekdajší Úrad sociálneho zabezpečenia. V poistnom systéme je predsa nemysliteľné dodatočne meniť podmienky výplaty poistného podľa politického rozhodnutia či kritérií, ktoré nijako nesúvisia s podmienkami, za ktorých súčasný dôchodca uzatváral poistenie. Čo s poistením má napríklad argument, že dôchodcovia nie sú vraj najviac ohrození chudobou? Ani učitelia, ani sestričky nie sú…Vláda má však istotu, že dôchodcovia štrajkovať nezačnú, aj keď sa vysokoškolák na dôchodku začas vyrovná upratovačke. Kde na svete sú dôchodcovia garantom zvyšovania dôchodkov pre najnižšie kategórie dôchodkov, kde je stredná vrstva dôchodcov tak okato ožobračovaná ako na Slovensku? Ľudia v aktívnom veku si predsa môžu svoje príjmy ovplyvniť, dôchodcovia zväčša už nie. Aktívni ľudia by mali byť solidárni a splácať jeden z troch grošov v prospech generácie svojich rodičov.
Ešte viac irituje súčasných dôchodcov budúci demografický vývoj ako argument proti zvyšovaniu dôchodkov. Demografické údaje sú hodnoverné, ak ich nezmenia migračné vlny alebo vojny. No akoby ignorovali vedecký a technický pokrok. Aké prevratné zmeny sme zažili iba počas jednej generácie, ktoré sme si nevedeli predstaviť ani v najodvážnejších snoch! Niekoľkonásobne menej ľudí nás živí napríklad v poľnohospodárstve. Je odvážne preto už dnes bohorovne tvrdiť, koľko ľudí bude treba na uživenie jedného dôchodcu o dvadsať rokov…
Kto si môže optimalizovať dane v zahraničí?
Poďme však do súčasnosti. Nie je pravda, že štát ešte nemá dosť peňazí na zvyšovanie dôchodkov. Nikto akosi nemobilizuje občanov, aby raz týždenne demonštrovali pred vilami oligarchov, ktorí si môžu „optimalizovať dane“ a to, čo na Slovensku zarobia, si zaregistrujú v daňových rajoch. Zapadli aj fakty z Panama Papers. Napríklad naznačujú, kde sa podeli zdroje z fiktívneho zisku zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorá podniká s verejnými zdrojmi. Kto bol skutočným spoluvlastníkom Dôvery a kde nakoniec skončili zisky z poisťovne vyplatené formou dividend? Možno skončili na Bahamách, možno v Paname. Je to však jedno. Na Slovensku sa totiž dane z dividend aj tak neplatia. Nulová daň na dividendy, ktorú zaviedla druhá Dzurindova vláda – je na Slovensku darom z nebies, o ktorom sa podnikateľom v zahraničí ani nesníva. Dividendy sa, okrem Slovenska všade v Európe riadne zdaňujú. Aj veľkí zahraniční akcionári, ktorých zisky sa odlievajú do zahraničia, si musia to, čo im vyplatí firma na Slovensku ako dividendy, zdaniť doma, kde nie sú dividendy od daní oslobodené. Čiže to, čo mohlo byť zdrojom našich verejných financií, nám z nich odíde. Už aj Grécko a Fínsko, ktoré dividendy ako jediné krajiny nezdaňovali, ich zdaňujú, a to až 25 a 28 percentami.
Bič iba na fyzické osoby?
Na nulovej sadzbe z dividend zarobia bohatí na úkor chudobnejších. Na nezdaňovaní dividend nemajú záujem občania, ale veľké finančné skupiny. Dlhé prsty finančných a podnikateľských skupín sa prejavili už keď prvýkrát zostavoval vládu Robert Fico. V prvých úvahách pri výbere partnera do vlády Béla Bugár (v spise Gorila spájaný s predstaviteľmi finančnej skupiny MOL, ktorú by zdaňovanie zahraničných akcionárov výrazne postihlo) veľmi vehementne a kategoricky vylúčil povolebnú spoluprácu so Smerom-Sociálnou demokraciou na prvom mieste pre požiadavku Smeru na takúto daň. Žiaľ, zdá sa, že z podobných dôvodov ovplyvnený finančnými skupinami v pozadí Smer od svojho zámeru upustil.
Až teraz prišiel s návrhom zdaňovať dividendy 15 percentami. Pritom nie je nijaký dôvod zdaniť práve tento príjem nižšou sadzbou ako všetky ostatné príjmy, ešte aj nepatrné úroky sa vkladateľom dôsledne zdaňujú 19 percentami. „Kým máme na Slovensku jednotnú sadzbu pre daň z príjmov 19 %, nemá zmysel, aby boli dividendy zdanené inak. Zároveň zdanenie dividend predstavuje významnejší krok k väčšej daňovej spravodlivosti,“ domáhal sa pred štyrmi rokmi aj analytik a poradca Ivana Mikloša. Príznačné je, že len čo prestúpil k strane Most-Híd, už zdaňovanie dividend prestal podporovať. Už nepíše, že je to celosvetovo zaužívaná, štandardná prax, že vo vyspelých štátoch daň z dividend považujú za niečo úplne normálne.
Lenže Most-Híd a Béla Bugár robili zbytočný poplach. Na ilustráciu: Slovnaft v apríli rozhodol že celkovo sa na dividendách vyplatí 41,25 milióna eur, z toho spoločnosť MOL s 98,4-percentým podielom zinkasuje 40,59 miliónov eur. Keby platil iba 15 percentnú daň, musel by MOL odviesť štátu necelých 6,1 milióna eur. Ale nebude musieť. Vláda totiž navrhuje zdaniť dividendy iba fyzickým osobám, nie právnickým a tobôž už nie zahraničným akcionárom slovenských podnikov. Oslobodenie dividend od zdanenia slúži spoločníkom alebo akcionárom hlavne na osobnú spotrebu, neprináša štátu nič, ušetrené prostriedky sa neinvestujú, ale obyčajne odchádzajú najmä do zahraničia.
Takže po zavedení dane z dividend akcionári neutečú zo Slovenska. A kam by utekali? Do Francúzska, kde je daň z dividend až 41 percent? Do Nemecka s 30,5-percentnou daňou z dividend? Alebo do Holandska, ktoré vyberá z dividend 25-percentnú daň, či do Talianska s až 27-percentným zdanením dividend? V Česku sa dividenda zdaní automaticky zrážkou pri zdroji sadzbou 15 %.
Dlhodobé sledovanie výkonnosti akcií ukazuje, že už ich vyplácanie stabilizuje kurz, že cena akcie v dlhodobom horizonte rastie rýchlejšie a v krízach neklesá tak hlboko, a preto neobstojí ani argument, že pre zdaňovanie si spoločnosti radšej prestanú vyplácať dividendy. Smer-SD by mal prehodnotiť, či má vôbec význam zdaňovať dividendy iba fyzickým osobám a ukázať, či mu záleží viac na voličoch alebo tiež iba na oligarchoch.
(Autor, na snímke, je publicista-dôchodca)
Ďalšie články: IVAN ŠPÁNI
