Stanislav Harangozó: Poézia farieb

STANISLAV
HARANGOZÓ:
POÉZIA FARIEB

19. 9. 2016 – 30. 10. 2016

Budova ústredia
Národnej banky
Slovenska

Tri hrušky, 2014, 87 x 63 cm, olej

V živote každého z nás prichádzajú chvíle, keď si jasnejšie ako inokedy uvedomujeme, čo sme vo svojom živote vykonali a súčasne rozmýšľame o tom, čo ešte urobiť chceme. Medzi takéto okamihy patria aj životné jubileá.

Žiaľ, bez zvuku, sprava: Huslistka Anetka Lednická, guvernér NBS Jozef Makúch, Majster Stanislav Harangozó a komisár výstavy Peter Mikloš.

V roku 2016 si svoje významné životné jubileum pripomína aj akademický maliar Stanislav Harangozó. Narodil sa v roku 1946 v Komjaticiach a bratislavskú Vysokú školu výtvarných umení absolvoval v roku 1973. Z jeho umeleckých pedagógov by som rád spomenul prof. Dezidera Millyho, prof. Vincenta Hložníka a prof. Oresta Dubaya. V týchto výrazných a svojbytných osobnostiach slovenského výtvarného umenia videl príklad umeleckej náročnosti a zodpovednosti; už ako mladý umelec osvojil si tento princíp a uplatňoval ho ako určujúci postoj k vlastnej tvorbe.

V roku 2016 uplynulo 40 rokov od prvej samostatnej/individuálnej výstavy Stana Harangozóa – bolo to len tri roky od ukončenia školy. Odvtedy sa jeho tvorba a profesionálny život uberali viacerými smermi. Stal sa významným tvorcom monumentálno-dekoratívnych diel do architektúry, maliarom, grafikom, kresliarom a výtvarným pedagógom na Vysokej škole výtvarných umení a neskôr na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Vľavo: U dobrého pastiera, 2012, 53 x 20 cm, pastel.

Vpravo: Vežičky, 2011, 50 x 30 cm, pastel.

Táto výstava vôbec nie je bilančná. Výstižne však charakterizuje jeho maliarsku tvorbu; a to v rovine témy, obsahu, žánru, v kompozičných princípoch, vo farebnom výraze. Môžeme si z nej urobiť celkom dobrú predstavu o jeho mieste v slovenských výtvarných kontextoch – o jeho vzťahu k svojmu generačnému – v mnohých dobových súvislostiach – protirečivému spektru.

Dovoľte mi krátky pohľad na najvýraznejšie momenty tvorby v priereze uplynulých desaťročí.

V 70. a 80. rokoch sa Harangozó venoval tvorbe mozaík z prírodného kameňa; vytvoril rad pozoruhodných diel do spoločensky exponovaných interiérov. Rád by som zdôraznil, že išlo nielen o návrhy diel, ale aj o ich autorskú realizáciu.

V 90. rokoch sa už naplno venoval, možno povedať takmer výhradne, maliarskej tvorbe. Aj v tejto oblasti (tak ako v tvorbe pre architektúru) si našiel svoje jedinečné zameranie – stal sa majstrom pastelu; tak ako voľakedy Janko Alexy. Pastel ako výtvarná technika mu umožňuje vytvárať symbiózu maliarskych a kresliarskych postupov, a to aj v kombinácii s inými technikami; popri tom však nezabúda ani na olej a akryl.

Po roku 2000 ďalej rozvíja charakteristické znaky svojej maľby založenej na expresívnej hodnote farby, štylizácii tvarov a abstrakcii. V jeho obrazoch sa prelínajú figuratívne, figurálne a krajinné motívy; sú zhmotnením autorovej predstavivosti, umocňujú metaforický odkaz obrazu, zmnožujú jeho významové súvislosti.

Stano Harangozó počas uplynulých štyroch desaťročí vystavoval svoje diela nespočetnekrát na domácich aj zahraničných výstavách a nájdeme ho aj v zbierkach verejných galérií a aj v súkromných zbierkach. Aj svoje životné jubileum si pripomína predovšetkým prezentáciou tvorby. V týchto súvislostiach chápem aj výstavu, ktorú na tomto mieste otvárame. Podotýkam ešte raz – nie je to bilancia; môže byť síce jej súčasťou, ale rovnako dobre aj aktuálnym pohľadom do ateliéru, aj impulzom do novej tvorby.

Autor, PhDr. Peter Mikloš, je kurátorom výstavy