Kvalifikovaný postoj k veciam, systému a životu by mal byť prvoradý. Princípy, pravidlá a ich dodržiavanie. Zásadovosť a charakter. Ale na to musí dôjsť každý sám. Jeden skúsenosťou svojou, iný dobrou radou a vedením. Inak akákoľvek zmena v inštitúte vedenia, riadenia štátu je len kozmetická. Ospravedlňujem sa, ak sa mýlim, ale zdá sa mi , že politika (alebo politici) sa odtrhla od ľudí, od reálnych problémov, zacyklila sa sama do seba. Stratili sa akékoľvek záchytné body, nie je jasné, čo je vpravo a čo vľavo, čo má zmysel a čo nie. Neexistuje skutočná vízia, dlhodobý plán, stratégia. Nikto neverí nikomu. Hlboká kríza dôvery. Obávam sa, že diskusie k hodnotovej zmene budú skôr konfrontačné ako obsahové. Tak sa mi zdá, že niektoré politické strany sú založené na negácii, a negácia nie je dobrým nástrojom. Možno tí, čo vyvolávajú konflikty, ich nepovažujú za zbytočné – niečo nimi chcú získať. Aspoň sa zviditeľniť – aká to radosť dostať sa na TV obrazovku.
Boris Filan vo svojej knihe Tam Tam 1 hovorí o misionároch (slovenských) kdesi v Indonézii., že vlastne život je jednoduchý: ver v dobro, miluj dobro, konaj dobro – a že je to také jednoduché, len je to ťažké. Takže východiskom je každého vnútro. Má to dve zložky systémovú a osobnú. Zodpovednosť za systém je na lídroch a potom na ich nasledovníkoch. História to ukazuje jasne od staroveku, napr. Rímska ríša, až po súčasnosť: tam je stabilita, kde je kontinuita, to plodí kreativitu a tá určuje pokrok.
Renesancia, antika, vyprodukovali v pomerne malých uzavretých komunitách nadmerne veľa vynikajúcich osobností vzhľadom na celkovú populáciu. Napokon, je to o ľuďoch, ale tiež je to primárne v systéme, či podporuje hodnoty alebo ich uvoľňuje. Žiaľ, sme skôr v tej druhej polohe. Čo s tým? Systémy musí vytvárať elita a politici sú tu na to, aby ich oživili. Zdravotnícky systém by nemali vytvárať úradníci – máme veľa lekárskych a zdravotníckych fakúlt a lekárov z koncových nemocníc . Sociálny systém majú vytvoriť sociológovia, ekonómovia (vrátane manažérov), politický systém filozofi + politológovia, vzdelávací pedagógovia + psychológovia, atď. Myslím si, že silu nájdeme vždy. Sila nespočíva z dvíhania činiek. Ona spočíva z každého zdvíhania sa, keď ma život zrazí dole. A to hovoríme aj našim klientom so zdravotným postihnutím, pretože ich životnú dráhu narušila choroba, prípadne zlyhanie v spôsobe života. V okamihu zlyhania sa každý z nás stáva bezmocným.
Páči sa mi názor profesora politológie, ktorý mi napísal, že „ľudstvo by sa nemalo poúčať, lebo rozum má iba jednotlivec a nie 7 miliárd ľudí. Stotožňuje sa s názorom, že dav má mnoho hláv, ale málo rozumu. Preto rozhoduje rukami. Vývoj vždy závisí od elít a masy sú vhodné iba na ich potvrdenie, alebo na zničenie niečoho už existujúceho. Preto sa niektorým jednotlivcom zdá, že sa „ľudstvo“, prípadne národ, nepoučili.
Chcem veriť tomu, že počet dní, počas ktorých si budeme vzájomne (všetci) pomáhať, významne preváži počet tých, v ktorých by sme sa od seba nešťastne vzďaľovali. Pesimizmus neprináša riešenia ,ale spôsobuje deštrukciu všetkého dobrého, ničí snahu, invenciu a chuť do práce.
Autor, PhDr. Dušan Piršel, je riaditeľom Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím
