Vážený pán predseda vlády SR,
k napísaniu tohto listu ma prinútili nedostatočne konštruktívne diskusie v niektorých členských krajinách Európskej únie, teraz tesne pred opätovným rozhodovaním o migrácii v orgánoch EÚ.
Úvodom Vám chcem vyjadriť podporu, že tak vehementne ochraňujete dve dôležité a vzájomne spojené súčasti ľudských práv vo vzťahu k migrácii. T. j. právo ľudských bytostí na azyl, ak spĺňajú podmienky pre jeho udelenie, ale súčasne ich právo slobodne si vybrať štát, v ktorom ten azyl chce ľudská bytosť dostať.
Oceňujem, že ste proti akémukoľvek úradníckemu, teda viac menej násilnému či silovému prerozdeľovaniu slobodných ľudských bytostí tam, kde nechcú ísť, ani nechcú žiť. Myslím že sa nemýlim že násilné prerozdeľovanie ľudí mi vychádza ako konanie v rozpore s listinou ľudských práv
Bolo by dobre keby ste stanovisko vlády SR takto opakovane zdôraznili. Pri pripomínaní Vašich návrhov na účinnejšiu aktiváciu európsko-únijných záchranných a ochranných služieb odporúčam zdôrazniť, aby záchrancovia ľudí na mori či ochrancovia hraníc pri záchrane ľudí či pri prekročení hraníc nielen zaregistrovali zachránenú či vstupujúcu bytosť, ale do jej prideleného dokumentu aj zapísali jej slobodné odpovede na základné otázky: Odkiaľ si, chceš požiadať o azyl , v ktorom štáte EÚ, alebo sa chceš vrátiť domov? Z akých dôvodov chceš žiadať o azyl? Súhlasíš s dočasným pobytom v určených čakateľských zariadeniach pred rozhodnutím o udelenie azylu? Až potom štáty, o ktoré títo ľudia majú záujem, by mali začať konať podľa platných predpisov pre udelenie azylu.
Teraz k samotnému meritu môjho listu. Realita ukazuje, že veľká časť migrantov chce azyl v konkrétnych štátoch EÚ, v tých, ktoré majú bohaté sociálne dávky a ktoré verejne vyhlasovali, že sú ochotné prijímať migrantov. No súčasná realita uzatvárania hraníc pre migrantov vytvorila neraz veľmi nehumánne, často samými migrantmi chaoticky v rôznych oblastiach a teritóriách vytvorené táboriská. Spravidla oprávnene poburujú miestnych obyvateľov A pre migrantov vytvárajú neraz veľmi neľudské životné podmienky. Pritom štátne či miestne orgány jedny zlikvidujú druhé opäť vzniknú.
Aj preto sa prihováram za to, aby ste od príslušných orgánov Európskej únie požadovali, aby Európska únia s rôznymi štátmi, z ktorých migranti migrujú, alebo cez ktoré migrujú, nerokovali len o možnosti vracania tých, ktorí nedostali azyl, ale aby sa Európska únia pokúsila v uvedených, najmä priechodných štátoch, dohodnúť vytváranie (viac či menej samosprávnych) „humanitárnych ekonomických slobodných zón“, v ktorých by sa sústreďovali migranti, tí, čo chcú požiadať o azyl, tí ktorí čakajú na azyl, ale aj tí, ktorí nedostali azyl a ich domovské krajiny ich nechcú prijať.
Pre vytvorenie právnych štatútov takýchto zón by právnici mali využiť skúsenosti zo zahraničných enkláv, ktoré niektoré štáty EÚ v Afrike majú a z bohatých skúseností s migrantmi, ktoré má jeden z najhlasnejších zástancov ľudských práv a svetový hodnotiteľ úrovne ľudských práv, ktorými sú Spojené štáty americké. Právnici sa môžu poučiť aj z humanizovaných štatútov podobných, aké majú zahraničné vojenské základne, ktoré v mnohých krajinách i v krajinách Afriky existujú.
Čo by bolo náplňou týchto „zón“ ? Náš inštitút pracuje na návrhu systému „sociálnych, pre EÚ verejne prospešných produkčných kapacít“, ktoré by mohli zabezpečiť, aby zóny boli viac či menej ekonomicky sebestačné. Pri formulovaní návrhu využívame skúsenosti z verejnoprospešných organizácií i sociálnych podnikov, ktoré existujú či sa ešte len rozvíjajú v Slovenskej republike. Uvedené „zóny“ by takto boli dočasným útočiskom tých migrantov, s ktorými si zatiaľ nevieme v Európskej únii rady a nevieme, kam ich umiestniť. „Zóny“ by súčasne vytvorili i preverili pracovné schopnosti svojich dočasných obyvateľov a mohli by sa stať miestom, kde štáty EÚ si môžu vyberať tých, ktorí si zaslúžia získať ich pracovné povolenie.
Žiadalo by si to od EÚ určité investície i verejnoprospešné či sociálne zákazky. Keď však spočítame sociálne a iné náklady a škody, ktoré už vznikli z doterajšej vlny migrácie a ktoré ešte z nej i z ďalších vĺn pravdepodobne vzniknú a keď budeme kalkulovať s ekonomickou sebestačnosťou týchto „zón“, potom ľudsko-právne i ekonomicky by tieto investície boli veľmi rýchlo návratné i morálne a politicky prospešné.
S úctou Ivan Haluška,
generálny riaditeľ znaleckého a vedecko-výskumného
Expertízneho a edukačného inštitútu Bratislava
