Nemalá časť populácie Slovenska žije v presvedčení o nutnosti navrátenia sa k svojej národnej identite. Unifikujúcu kultúru globalizácie chcú vyvažovať autentickou slovenskosťou. Správnosť a opodstatnenosť tohto úsilia nehodnotím, dovolím si však navrhnúť niekoľko východísk pre začiatočníkov budovania národného povedomia.
1. Zostávam kritický
Budovanie vedomia príslušnosti k národu neznamená zatváranie očí pred chybami v minulosti. Národ nerastie svojím nekritickým oslavovaním, ale reflexiou a snahou poučiť sa z minulých omylov. Nekritickosť je cestou k zbytočnému opakovaniu predchádzajúcich zblúdení.
2. Nezamieňam národ za štát
Nezanedbateľný podiel patriotov je chorobne posadnutý prvým slovenským štátom ako debutantským výrazom našej samostatnosti. Jeho vznik údajne v poslednom okamihu zachránil samotné jestvovanie slovenského národa. Avšak z pohľadu histórie Slováci úspešne prečkali viac než tisícročnú porobu. Nevyhnutne tak vystáva otázka: Ak sme zdarne strpeli celé milénium pod útlakom iných národov, ako by mohlo niekoľko pár rokov viesť k nášmu náhlemu vymiznutiu? Preto, nezabúdajme nikdy na dostatočnú kritickosť.
3. Svoju hodnotu neodvodzujem od príslušnosti k národu
Pramálo vlastencov znesie kritickú úvahu o našej minulosti, pretože celú hodnotu svojej osobnosti nachádzajú v príslušnosti k národu. Bolo by skutočne tragické, ak by bol jediným životným úspechom narodenie sa do správnej rodiny v srdci Európy. Nezabúdaj, najskôr si človek, až potom člen národného spoločenstva.
4. Aktívne sa zbavujem národnostných komplexov
Najodolnejší národnostný komplex Slovákov je pocit neustáleho odstrkovania, utláčania a nekonečnej krivdy. Snáď ani nejestvuje národ, čo si tak radostne voľká v premietaní nad svojou minulou porobou. (V tomto kontexte je zaujímavé všimnúť si hity kapely Desmod. Ich texty totiž dokonale, avšak na úrovni osobných problémov, zachytávajú to sladké flagelantské sebatrýznenie duše Slováka.) Nepomôže ani výhovorka o početnej prevahe utlačovateľov, história ponúka dostatočné množstvo príkladov vzdoru malého národa proti impériu. Pripomínaním si prenasledovania a potlačovania národného vedomia aktívne pestujeme ďalší náš charakteristický rys, konštantné ťažkanie si a lamentovanie. Bolo by vhodné prijať zodpovednosť za kvalitu nášho spoločenského života a zvoliť aktívny prístup k problematickým skutočnostiam.
5. Odmietam predstavu idealizovanej minulosti, hodnej návratu
Nebol žiadny zlatý vek slovenskej štátnosti, nejestvoval nikdy hladko fungujúci byrokratický aparát. Predstavy dokonalého stavu, strateného ako raj prvotným hriechom vzniku Československa, sú sebaklamom. Návraty do akokoľvek romantizovanej a prikrášlenej minulosti sú len prázdnou fantáziou. Nejestvuje možnosť cesty späť a vtedajšie postupy nemožno mechanicky preniesť do prítomnosti. Na uvedené nadväzuje ďalší bod.
6. Odmietam predstavu raja nadobudnutého izoláciou
Vystúpenie z medzinárodných štruktúr v prospech akéhosi samostatného panstva Slovákov na Slovensku je minimálne tragickým nepochopením globálneho kapitalizmu. Ťažko si predstaviť dostatočný odbyt , mimo krajín Západu, pre všetky na našom území pôsobiace výrobne automobilov. Taktiež by dramaticky klesla pravdepodobnosť vybudovania ďalší ch produkčných kapacít. Zároveň je predstava vystúpenia postavená na nanajvýš pochybnom predpoklade o našej schopnosti riadiť vlastnú ekonomickú sféru. Nemecko bezpochyby zneužíva svoje mocenské postavenie a krajiny periférie EÚ stavia do pozície závislých ekonomík. Ale čo ak nás dokáže cudzia mocnosť organizovať efektívnejšie a lepšie ako my sami? Neskončili by sme našou samostatnosťou na politickej a ekonomickej úrovni Balkánu? Na uvedenú otázku sa pre istotu nepokúsim nájsť odpoveď. Preto zamietajme politiku izolovania, jej dôsledky by boli pravdepodobne horšie, ako dokážeme pripustiť.
7. Hrdosť budujem na realite, nie na mýtoch
Slovensko má bezpochyby veľa zručných a inteligentných obyvateľov. Na nikom inom, iba na nich by mala byť stavaná hrdosť rodoľuba. Ale aj jednotlivý národniar by sa mal individuálne snažiť, nielen v posilňovni, podotýkam, budovať zo seba lepšieho človeka, schopného porozumieť a pomôcť iným (nezabúdame na bod 3).
8. Som hrdý nielen na športovcov
Na záver si dovolím niečo triviálnejšie… Slovensko má nielen úspešných športovcov, ale aj vedcov a umelcov. Aj keď v médiách nedostávajú dostatočný priestor, aj ich by sme mohli zaodieť do plášťa našej národnej hrdosti.
Pri splnení týchto základných podmienok by sa Ti malo podariť, začínajúci národný buditeľ, vyhnúť sa močiaru neproduktívneho nacionalizmu a tupého obhajovania omylov prvého slovenského štátu. Prajem Ti v tvojom buditeľskom úsilí veľa zdaru a najmä vytrvalosti.
(Autor je doktorandom Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied v Košiciach)
