Keď v decembri 1967 roku vyšli študenti z internátov na Strahove (Praha), aby protestovali proti nepravidelnej dodávke elektrického prúdu do ich izieb, kde sa pripravovali na skúšky, vieme, že tam niekde sa začala pražská jar 1968. Keď v novembri 1989 vyšli študenti uctiť si pamiatku Ján Opletala, v pochode na Václavské námestie ich zastavila hradba príslušníkov VB, vieme, že tým sa začal proces spoločenských zmien.
Aj súčasné demonštrácie študentov v Bratislave a už aj v Košiciach (bez účasti aktívnych politikov či predstaviteľov politických strán) proti korupcii a s požiadavkou na odvolanie niekoľkých činiteľov moci, začali niečo, čo si už pamätáme.
Rozdiel je len v tom, že terajší verejný protest nebude znamenať začiatok politických zmien v štáte, alebo zmien v politickej kultúre, ktorá tu bola nastolená pred rokmi. To preto, že korupcia je sprievodným javom a znakom tohto spoločenského poriadku – kapitalizmu. Výmena niekoľkých ľudí nemôže zmeniť systém. Ak si niekto z organizátorov demonštrácií a ich sympatizantov myslí, že inde v demokratických štátoch okolo nás korupcia neexistuje, mýli sa, pretože jej formy a možnosti sú v nich už dávnejšie ošetrené zákonmi a dejú sa legálne.
Študenti sú mladí ľudia predchnutí ideálmi, že zmenia svet k lepšiemu, nemajú však skúsenosti, ako sa ten svet rodí a pretvára veľmi ťažko a s obeťami. Praktické lekcie získajú až potom, čo opustia školské učebne a posluchárne. Ale to je už o inom.
Foto: Emil Polák
