Nikdy, ani v druhej polovici XX. storočia, nedbal štát o ochranu a zveľaďovanie svojho majetku formou investícií, čiže kapitálových vkladov a služieb tak dôsledne ako v súčasnosti, ale nikdy predtým sa tak sofistikovane nekradlo ako práve teraz. Kedy v minulosti existoval ÚVO, aby sledoval a vyhodnocoval priebeh finančných operácií od prvopočiatku až do uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi ešte existujúcimi štátnymi inštitúciami a súkromnými poskytovateľmi prác či služieb? Pravidlá, kto vôbec má možnosť uchádzať sa o štátne zákazky, sú nastavené veľmi prísne. Firma musí mať aspoň dvoch evidovaných pracovníkov, adresu kdekoľvek v civilizovanom svete, majitelia nesmú byť trestaní ani firma v exekučnom konaní a nesmie mať nesplnené záväzky voči daňovému úradu, ak je registrovaná na Slovensku. Aby sa verejné obstarávanie mohlo vôbec začať, musí byť jeho predmet s definovanými podmienkami včas sprístupnený na verejne prístupnom mieste písomnou formou, aby sa mohli záujemcovia so svojou ponukou prác či výkonov prihlásiť a čakať, kedy a či vôbec budú predvolaní na vypočutie, aby obhájili svoje riešenie a cenu. Ale tí šikovnejší to vedia skôr, ako bol oznam zverejnený.
Pretože štát a jeho inštitúcie nemajú vždy potrebných odborníkov, aby zodpovedne posúdili predložené návrhy, prizývajú si k spolupráci vhodných expertov z externého prostredia alebo úlohu nájsť najvhodnejšieho dodávateľa zadajú priamo externej firme. A tak sa stáva, že výberové konania síce prebehnú, ale podľa pokynov, kto má v súťaži uspieť ako najlepší. Následne ÚVO vyhodnocuje, či zákon o verejnom obstarávaní bol dodržaný a či boli splnené jeho náležitosti. Veď ide o miliardy eur daňových poplatníkov, ako často počúvame.
Rovnako do tejto kategórie patria rôzne inštitúcie pri ministerstvách, personálne zložené priamo z pracovníkov príslušného ministerstva. Verejnosť vie len ich názov, ale nie to, či tam pracovníci pôsobia mimo hlavnej pracovnej činnosti, v rámci osobného voľna a ako sú za svoje výkony a práva odmeňovaní…
Problém na hrane sa otvorí až vtedy, keď ho niekto z nespoľahlivých a odídených zamestnancov štátnej inštitúcie obnaží pred verejnosťou. Ak áno, potom nastane otázka, či skutok, ktorý sa stal, bol skutkom, aj keď bol zverejnený nedovoleným spôsobom, alebo sa o ňom nebude pojednávať, pretože bol získaný nedovoleným spôsobom.
Potešujúce je to, že podobné odhalenia nedovoleného obohacovania súkromných spoločností na úkor tiež súkromných spoločností v obchodnom styku registrované ešte neboli. Išlo by totiž o porušenie základných pilierov právneho a demokratického štátu…
