Keď som začiatkom marca surfoval po televíznych staniciach a hľadal niečo, čo sa dá pozerať, na jednej slovenskej stanici som natrafil na spravodajskú reláciu, v ktorej moderátor hovoril s politológom o Číne. Keď moderátor povedal, že v Pekingu sa chystá stranícky zjazd, zbystril som pozornosť, lebo to by znamenalo, že mi niečo zrejme ušlo napriek tomu, že čínske médiá sledujem pravidelne. Až z nasledujúcej výpovede vyplynulo, že hovoria o blížiacom sa zasadaní čínskeho parlamentu, ale politológ nepovažoval za potrebné usmerniť moderátora, že stranícky zjazd a zasadanie parlamentu sú dva odlišné pojmy, aj keď prepojenosť oboch orgánov je v Číne značná a očividná.
To ma viedlo k poznatku, že tak televízny moderátor ako aj politológ potrebujú nejaký základný rýchlokurz čínskej politickej scény. Lenže, ak by som napísal, že v Pekingu v prvej polovici marca zasadal parlament, aby zasiahol do ústavy a schválil významné zmeny vo vládnych inštitúciách, bola by to iba polovičná pravda. Súbežne so zasadnutím parlamentu (Celočínske zhromaždenie ľudových zástupcov – anglická skratka NPC) sa v Pekingu zišlo aj Čínske ľudové poradné zhromaždenie (CPPCC), v podstate zbor zastupujúci rozličné nekomunistické strany, organizácie i osobnosti. Jeho uznesenia môže parlament posúdiť, ale nie sú preň záväzné. Pre zaujímavosť uvádzam, že v minulosti bol členom tohto poradného telesa aj posledný cisár Pchu I po tom, ako dostal milosť a bol prepustený z väzenia. Toto súbežné rokovanie má v Číne aj pomenovanie – liang-chuej, teda „dvojité zasadanie“.
Ak sa tohtoročnému dvojitému zasadaniu dostalo zvýšenej pozornosti vo svete, tak predovšetkým kvôli zmenám v ústave, ktoré z nej odstránili klauzulu, že politik môže zotrvať vo funkcii len dve po sebe idúce obdobia, teda desať rokov. Táto zmena si naozaj zaslúži pozornosť. Klauzulu pôvodne presadil otec hospodárskej reformy Teng Siao-pching a bola nepochybne reakciou na fakt, že dovtedy čínski politici odchádzali z funkcie dvoma spôsobmi. Buď formou štátneho pohrebu, alebo upadnutím do nemilosti. Navyše, úmrtia najvyšších predstaviteľov a následný problém nástupníctva často sprevádzali turbulencie, ktoré sa na Námestí nebeského pokoja prejavili aj násilnosťami. Preto Teng zaviedol okrem zmienenej klauzuly aj systém postupného preberania najvyšších funkcií v dlhšom časovom horizonte. Potenciálny vodca prevzal najskôr funkciu generálneho tajomníka strany a až o rok neskôr sa stal prezidentom. V rukách predchádzajúceho lídra ostal ešte istý čas post predsedu Ústrednej vojenskej komisie KS Číny, teda moc nad armádou, ako nejaká poistka, že vývoj sa bude uberať správnym smerom. Takýto postup mal byť zárukou pokojného prechodu moci z predchádzajúcej garnitúry na novú. Po skončení dvoch funkčných období odchádzal politik do dôchodku a na jeho miesto nastúpil kandidát vopred pripravovaný vo vedeckých ústavoch, ktorý získal politickú prax v nižšej straníckej funkcii.
Napriek snahám o stabilizáciu pomerov pomocou Tengovej klauzuly sa pravidelne pred straníckymi zjazdmi objavovali príznaky mocenského zápasu. Ten mal väčšinou formu boja proti korupcii. Tak bol v roku 2012 zbavený funkcií vplyvný a populárny politik Po Si-laj, o ktorom sa hovorilo ako o novom členovi stáleho výboru Politického byra ÚV SK Číny, teda najužšej skupiny vodcov, odkiaľ je len krok na najvyššie posty v strane a štáte. Po-si-laj skončil vo väzení. Niečo podobné sa udialo aj pred vlaňajším straníckym zjazdom, keď Sun Čeng-cchaj, tajomník strany v 30-miliónovom meste Čchung-čching, a s podobnými ambíciami, aké mal päť rokov predtým Po Si-laj, bol v júni 2017 obvinený z korupcie a vylúčený zo strany, čo sú dva nevyhnutné kroky smerujúce k samotnému súdnemu procesu.
Doterajšia Tengova klauzula teda nedokázala zabrániť mocenskému boju. Ako mi v osobnom rozhovore prezradil nedávno jeden čínsky politik, rozšírenie priestoru pre diskusiu v rámci strany zapríčinilo, že vznikali rozličné skupinky presadzujúce svoje partikulárne ciele a prehĺbil sa vnútrostranícky boj. Odstránenie klauzuly o striedaní politických generácií po desiatich rokoch by teda malo podľa odborníkov prispieť v krátkodobom horizonte k zvýšeniu stability v krajine. Otázkou ostáva, či v dlhodobom horizonte nepovedie zároveň k snahám politika zotrvať vo funkcii až do štátneho pohrebu. Najmä, keď súčasťou schválených zmien je aj vsuvka v preambule ústavy, ktorá zakotvuje Si Ťin-pchingove „myšlienky o socializme s čínskymi znakmi pre novú éru“ ako riadiacu teóriu pre ďalšie napredovanie celej krajiny. Súčasný najvyšší predstaviteľ sa tak zaradil vedľa Mao Ce-tunga, ktorého myšlienky boli doteraz takto uvedené v ústave a spájané s jeho menom ešte počas jeho života. Otcovi hospodárskej reformy Teng Siao-pchingovi sa takej pocty dostalo až po smrti.
Keď si to dáme dohromady, tak celkové zmeny ústavy predstavujú spolu s neustálym dôrazom na disciplínu a ideológiu nový smer vývoja Číny v nasledujúcich rokoch. Mali by teda byť zárukou, že posilnená pozícia vodcu zaručí, aby sa stal realitou hlavný cieľ – premeniť Čínu v najbližšom desaťročí na najsilnejšiu krajinu sveta. Prvým medzníkom bude v roku 2021 sté výročie založenia komunistickej strany nepochybne sprevádzané veľkou oslavnou kampaňou. Zavŕšením celého procesu zmien by malo byť sté výročie vzniku Čínskej ľudovej republiky, keď by si svet podľa želania Pekingu mal uvedomiť, že 21. storočie je naozaj storočím Číny.
Zmena ústavy prešla v parlamente hladko. Z 2 958 prítomných poslancov boli iba dvaja proti a traja sa zdržali hlasovania, čo je veľký rozdiel oproti predchádzajúcemu obdobiu, keď nespokojnosť s návrhmi bola oveľa výraznejšia, ba niektoré personálne návrhy skončili na nespokojnosti poslancov. Volanie po väčšej disciplíne, ako odznievalo v čínskych médiách v uplynulých mesiacoch, malo teda želaný efekt.
Novozvolený prezident Si Ťin-pching skladal po prvý raz aj predpísaný sľub, čo je tiež výsledkom novely ústavy. Väčšiu pozornosť si zaslúži fakt, že viceprezidentom sa stal blízky prezidentov spojenec Wang Čchi-šan. Doteraz bol tajomníkom Ústrednej disciplinárnej komisie KS Číny a jeho menom sa spája predovšetkým neúprosný boj proti korupcii.
Parlament schválil aj významnú reorganizáciu ministerstiev a vládnych úradov. Ich počet sa znížil z 34 na 26, vzniklo ministerstvo poľnohospodárstva a vidieka a pod jeden rezort sa sústredili všetky inštitúcie zaoberajúce problematikou životného prostredia. To by mohlo naznačovať, ktorým smerom sa bude uberať krajina: popri dôraze na boj proti korupcii sa má väčšia pozornosť venovať rozvoju vidieka a úsiliu o zlepšenie životného prostredia. Nie náhodou parlament schválil aj zákaz dovozu použitého plastu z iných krajín, čo bolo pre niektoré firmy lukratívny obchod a pre mnohé krajiny spôsob, ako sa zbaviť odpadu.
Zasadanie parlamentu býva zároveň príležitosťou pre zhodnotenie predchádzajúceho obdobia a načrtnutie plánov do budúcnosti. Z referátov vyplynulo, že počas uplynulých piatich rokov sa vyše 68 miliónov obyvateľov vymanilo z chudoby a že tento rok má z nej dostať desať miliónov obyvateľov vidieka. Čína sa v uplynulých piatich rokoch prepracovala na post vedúcej svetovej krajiny v rozvoji vysokorýchlostnej železnice, v internetovom predaji, v bezhotovostných platbách a v zdieľanej ekonomike. To všetko sú odvetvia predstavujúce nové trendy v globálnom rozvoji. V mestách pribudne v tomto roku 11 miliónov pracovných príležitostí. Rozvoju vidieka má prispieť vybudovanie alebo zrekonštruovanie 200 tisíc kilometrov ciest.
Zmenil sa aj tón čínskych médií. Doterajší pragmatizmus pestovaný od čias Teng Siao-pchinga vystriedala doslova adorácia nového vodcu. Jeho popularita je síce v krajine mimoriadne vysoká už teraz, ale tóny niektorých komentárov naozaj potvrdzujú nastúpený trend: viacej ideológie a disciplíny. Aj tu prichádza na pomoc klasik Teng, ktorého citát sa objavil v jednom článku: „Éra Karola Marxa má svoj vlastný jazyk a my máme v našej ére svoj vlastný.“ Vo vyhláseniach odznelo ešte viac sľubných vízií, ale za všetky sa patrí odcitovať záverečné slová, ktoré predniesol odstupujúci predseda parlamentu Čang Tche-ťiang: „Veľký sen o národnom omladení nás nabáda k tomu, aby sme neustále bojovali.“ Vyzval delegátov k tomu, aby „dôkladne študovali a uplatňovali myšlienku Si Ťing-pchinga … a uvedomili si čínsky sen“.
V podobnom duchu sa nesú aj hodnotiace komentáre. Jeden z nich použil titulok: „Myšlienky Si Ťin-pchinga vnášajú do sveta pozitívnu energiu.“ Na prvý pohľad sa to zdá nadnesené, ale keď zoberieme do úvahy fakt, že americký prezident Donald Trump dobrovoľne vycúval z pozície svetového lídra globalizácie a že prenechal tento post čínskemu prezidentovi, nemusí byť tento titulok veľmi vzdialený od pravdy.
Ilustračné foto: Dong Fang / Public Domain
