Je to už dosť rokov, čo sa malá skupina československých novinárov zúčastnila na medzinárodnej konferencii vo Švédsku. Okrem iného nás pozvali na návštevu automobilky SAAB v Göttebergu. Ukázali nám časť montážnej haly, podnikové múzeum, premietli film o projektoch nových modelov, obedovali sme v závodnej jedálni, ktorá sa podobala skôr dobre vybavenej reštaurácii – pri vchode boli umývadlá s mydlom a uterákmi, pričom robotníci prichádzali v čistých montérkach, čo nie je bežné ani v našich samoobsluhách, členovia vedenia podniku mali v tej istej jedálni ako robotníci vyhradený stôl. Na stoloch pripravené misy s polievkami, chlieb, pečivo, osviežujúce nápoje a ovocie takmer v neobmedzenom množstve zadarmo, hlavné jedlo s možnosťou výberu z troch druhov a diétne jedlo. Riaditeľ podniku nám podrobne hovoril, akú sociálnu, zdravotnú, oddychovú pozornosť venujú pracujúcim v závode a ich rodinám. Do podnikových rekreačných zariadení v horách a pri jazerách môžu chodiť i na víkendy a ak nemajú vlastné auto, podnik im požičia svoje, platia len spotrebovaný benzín. Môžu si požičať i čln na pobyt pri jazerách.
Vyslovili sme obdiv toľkej pozornosti voči pracujúcim. Riaditeľ sa začudovane spýtal: Prečo sa tomu divíte? Veď sme to odpozorovali od socialistického Československa. Akurát sme niektoré veci trochu vylepšili…
V Československu sa začali niektoré chyby a nedostatky vtedajšieho politického systému odstraňovať a vylepšovať, no prišiel zásah spojeneckých vojsk a snaha vyšla nazmar. Napriek tomu, že sa od nás učili niektoré iné štáty – a dodnes takéto sociálne výhody využívajú – niektorí pravicoví politici u nás tvrdia, že obdobie, ktorým sme po vojne prešli, bolo tragické, čiernou dierou, zlou skúsenosťou v živote ľudí a národa. Pre koho to však bolo zlé obdobie „nemožného“ socializmu? Pre pracujúceho a tvorivého človeka, alebo pre podvodníkov? Pre tých druhých sa otvorili dvere, aspoň pre niektorých z nich, na neviazané podvody a okrádanie ľudí.
Nedávno navštívili bratislavskí činitelia Jednoty dôchodcov svojich viedenských kolegov, aby si pohovorili a vymenili skúsenosti z práce a právnej ochrany, sociálneho, zdravotného a finančného zabezpečenia seniorov. Bratislavskí seniori otvárali oči i ústa, čo všetko majú k dispozícii v Rakúsku a ako hlboko sme klesli pod úroveň u nás v porovnaní s nimi. A opäť zaznela prekvapivá odpoveď jedného z viedenských seniorov: Čomu sa čudujete, veď sme sa to pred rokmi naučili od vás. Prečo v tom doma nepokračujete a nesnažíte sa byť lepší? V tomto smere môžeme úzko spolupracovať.
Žiaľ, nejde to, hoci sa súčasná vláda o to snaží. Ale za dvadsať rokov sa tu niečo zanedbalo, do popredia sa dostali iné „hodnoty“ a iné záujmy politikov a predstaviteľov pravicových vlád, už vôbec nie pracujúci človek a tobôž nie dôchodca. A tak niektorí politici, pravicoví poslanci a tiežpodnikatelia stále omieľajú historicky nepotvrdenú frázu o zlom socializme a neslobode, či nedemokracii. Ale je tá dnešná demokracia lepšia? A pre koho?
Ilustračné foto: Encyklopédia Slovenska
