Jednou z prvých zmien bola slobodná voľba vzdelávania, systém škôl, zrušenie pôvodnej skladby vyučovacích predmetov, zbavenie sa nepohodlných učiteľov zaťažených starým myslením, povýšenie odborných učilíšť na stredné odborné školy, nárast počtu fakúlt na existujúcich vysokých školách, zmena ich názvu i nové vysoké školy podľa želania, nie podľa potrieb, aj keď odôvodnených záujemcami o posty dekanov i rektorov a ľudí okolo nich.
Dnes zástupcovia podnikateľských spoločností požadujú, aby rástol počet remeselníkov vzdelávaných v príslušných školách či učilištiach, možno s iným názvom, no plánovite, podľa potrieb (bŕŕ, aké odporné slovo plánovité a v trhovom prostredí). Kto si pamätá alebo bol priamo pri tom, že existovali smerné čísla pre počet jednotlivých druhov remeselníkov, ale aj pre počet prijímaných študentov na vysoké školy? Dodnes tí, čo sa nedostali do vzdelávacieho procesu pre nedostatok schopností alebo talentu sťažujú si na režim, že ich diskriminoval za politickú orientáciu ich rodičov či chodenie do kostola a majstri pera využívali dlho tieto vzdychy ako doklad o podobe minulého režimu. Áno bol výber, ale len pre štúdium na zahraničných vysokých školách, ale aj tam platilo, že len jeden z rodiny mohol.
Centrálnym orgánom pre vydávanie smerných čísiel prijímania mladých ľudí do škôl bola na základe smerníc o raste národného hospodárstva Slovenská plánovacia komisia a dnes chce podobnú funkciu stanovovania smerných čísiel (možno, že z dôvodov politických sa to celé bude menovať ináč) vykonávať isté konzorcium veľkopodnikateľov a ich firiem. Problém bude v tom, že ako sponzori škôl, prípadne priamo ich zriaďovatelia budú vykonávať istý tlak, ako by mali podľa nich školy vyzerať. Ale i tak v učňovskom školstve, keď väčšie firmy mali svoje odborné učilištia, bude to návrat k tomu, čo tu už bolo v minulosti. Aj preto treba súhlasiť s tým, že každé učilište bude mať inú podobu, špecifickú, spojenú s výrobným programom firmy. No problém bude v tom, že tieto bohaté firmy budú to presadzovať cez zriaďovateľa, teda štát, pretože doteraz v novom režime sa zbavili všetkých činností, ktoré nesúvisia priamo s programom firmy a chcú mať hotovú pracovnú silu. Podieľať sa to áno, ako vo futbale či hokeji a hovoriť do všetkého, čo sa im nezdá. Takto môžu kritizovať štát, že robí pre nich málo.
Iný je problém vo výchove vysokoškolsky vzdelaných odborníkov, kde už teraz žiadajú podnikatelia hotových špecialistov vyhovujúcich ich potrebám, ktorí si rovno zo školy sadnú na konkrétnu stoličku v ich zariadení, no aby mali prax a ovládali cudzie jazyky (aspoň dva). I to svedčí, že o výchovu za vlastné prostriedky záujem nemajú.
Kedysi a dávno podieľal som sa na vyhodnotení istej odbornej ankety, ktorá by i dnes mala svoj význam. Išlo o špecifickú oblasť, ako dosiahnuť, aby študenti technických smerov boli schopní absorbovať sumu narastajúcich informácií a práve v odboroch, ktoré na vysokej škole študujú. A tam, na rozdiel od dnešných požiadaviek podnikateľov dospeli sme celoštátne k zhode, že sumu informácii treba koncentrovať, zbaviť špecifických znakov a tak, aby zostali len bázické informácie, definujúce príslušný odbor a nie hotových, špecificky orientovaných odborníkov, ktorí po strate pracovného miesta z dôvodov rôznych nenájdu zodpovedajúcu pozíciu v okruhu svojho bydliska či v štáte V dnešnej podobe takto odchádzajú naši do cudziny a k nám sa nik až tak nehrnie. Náznak, že by sa to zmenilo neexistuje.
Aj preto dnešní radcovia i poradcovia by mali vziať do úvahy škody, ktoré zavinili reformátori vzdelávacieho procesu tým, že ich nápady viedli k produkcii ľudí nevhodných pre aktuálny trh práce, ale aj pozitíva z minulosti, keď síce bolo menej demokracie, ale boli aj pracovné miesta.
