V usporiadanej spoločnosti v politike, ale aj v manažérskej branži býva zvykom, že vrcholový funkcionár vyrastá postupne, krôčik po krôčiku na najvyššie pozície. Výnimkou sú revolúcie a náhle zmeny, ktoré vynesú osobnosť do popredia. Tieto pravidlá, ako ukazuje prípad kandidáta na post prezidenta, ktorý to dotiahol v športovej reči do finále, ako by neplatili. Neobmedzené finančné zdroje robia zázraky. Stačí sa včas rozhodnúť (napr. dva roky dopredu), najať dostatočne fundovaný volebný štáb a rozvíjať dobre plánovanú, zo začiatku nenápadnú kampaň, ktorá zanecháva trvalú brázdu v okresných aj mienkotvorných médiách.
Naše zákonodarstvo považuje za volebnú kampaň len obdobie 15 dní pred dňom volieb, kedy je možné minúť najviac 133 tisíc €. To znamená, že nerieši otázku nákladov na voľby kandidáta na prezidentské kreslo za celé obdobie. Tento zákon otvára široký priestor a možnosti na „volebnú kampaň“ aj mimo pätnástich dní. Do konca januára udáva náš kandidát náklady 200 tisíc €, ktoré zrejme nezahrňujú náklady na volebný štáb a réžiu s tým spojenú.
V našich končinách sme si zvykli, že dobre finančne zabezpečený občan si postaví dom, kúpi lietadlo, jachtu a apartmán na morskom pobreží, financuje športový klub, občas je aj filantrop, investuje do politických strán pre istotu na obidve strany, avšak menej vstupuje do verejnej politiky. Tak povediac ťahá nitky z bezpečnej vzdialenosti.
Náš finalista sa rozhodol, že priamo, takpovediac pri koryte, vie investované prostriedky lepšie ustrážiť a návratnosť vloženej investície zabezpečiť v priebehu piatich rokov a doživotnej renty.
Po druhom kole volieb sa dozvieme, koľko kandidáti vynaložili na svoju volebnú kampaň. Spokojne môžeme vysloviť pochybnosť, či príspevky na transparentom účte R. Procházku 4 040,47 €, P. Hrušovského 8 718,54 € či G. Bardosa 17,92 € na volebnú kampaň kandidátov stačili.
Ukazuje sa, že prezidentskú stoličku, poslanecký mandát od toho miestneho až do NR SR sa dá pri dobre vedenej volebnej kampani kúpiť. Stačí mať dobré finančné konto aj bez politickej strany, ktorá sa stáva, ako sa ukazuje, len príťažou.
