Za päť rokov vlády amerického prezidenta B. Obamu vykazovali vzájomné vzťahy USA a Európy striedavú úroveň, nevynímajúc ani obdobia ich zhoršovania. Nepochybne k tomu prechodne prispeli aj aféry typu WikiLeaks, či E. Snowdena.
Za najzávažnejšiu príčinu nedostatočnej jednoty Západu (USA+EÚ) však je možné považovať predčasnú a prehnanú priorizáciu vzťahov so štátmi Ázie Obamovou administráciou. Pravdepodobne mohlo ísť o panickú reakciu amerických stratégov, keďže Čína by mohla reálne ohroziť pozície superveľmoci USA len najskôr za 15 – 20 rokov, „if any“. Administrácia B. Obamu príliš podcenila význam Európy pre súčasné medzinárodné vzťahy, keď sa z nej Spojené štáty začali predčasne sťahovať.
Druhou strategickou chybou bolo totálne zlyhanie všetkých riadiacich zložiek Európskej únie zoči-voči vývoju situácie na Ukrajine. Desiatky sebauspokojivých summitov, zasadnutí, stretnutí a deklarácií únie, no „skutek utek“. „Stokrát nič umorilo osla.“ To, že išlo o strategické chyby, potvrdzuje aj súčasný priebeh konfliktu okolo Ukrajiny nútiaci Západ naprávať to, čo zanedbal v predchádzajúcich rokoch. Čo bolo zákonite vodou na mlyn ruského prezidenta V. Putina.
Ešte v časoch „glasnosti“ generálny tajomník KSSZ M. Gorbačov upozorňoval svojich západných rokovacích partnerov, že „urobili sme vám to najhoršie, čo sme mohli. Zbavili sme vás nepriateľa.“ Toto obdobie inteligentného ne-imperializmu Ruska však voľky-nevoľky ukončili roky bezzubých hezitácií Západu počnúc Gruzínskom až po Ukrajinu. Nečudo, že to Rusko využilo, keď stavilo na „Scenario Abkhazia.“
Generálny tajomník NATO A. F. Rasmussen minulý týždeň nazval intervenciu Ruska na Ukrajine najvážnejším ohrozením bezpečnosti Európy od ukončenia studenej vojny. A dodal, že je to „budíček pre euro-atlantickú komunitu“. V stredu 26. 3. 2014 uskutočnil prezident B. Obama svoju vôbec prvú, z hľadiska jej výsledkov historickú návštevu Bruselu, počas ktorej rokoval s predsedom Európskej rady H. Van Rompuyom a predsedom Európskej komisie J. M. Barrosom. Pozorovatelia ju hodnotia ako „prelomenie ľadu“ vo vzťahoch Washingtonu a Bruselu. Obe strany sa zhodli na „znovupotvrdení ich unikátneho partnerstva“. Podľa americkej strany jedným z hlavných odkazov B. Obamu Európe je potvrdenie bezpečnostných záruk Washingtonu pre jeho európskych partnerov v NATO, vrátane post-sovietskych členov aliancie. Aj v samotnej Ukrajine dočasný prezident O. Turčynov žiada súhlas parlamentu s uskutočnením vojenského cvičenia spoločne s partnermi z NATO, počas ktorého sa jednotky USA majú pohybovať v bezprostrednej blízkosti ruských jednotiek na Kryme.
Americký prezident počas návštevy Bruselu označil obsadenie Krymu Ruskom za „prejav jeho slabosti“. Zatiaľ to teda vyzerá tak, že Rusku sa podarilo svojou anexiou Krymu zjednotiť Západ. O ďalšom vývoji vzťahov USA – EÚ nám môže dobre vypovedať ich postup vo veci dohody o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP). O tejto dohode, ktorá má priniesť stovky miliárd zisku na oboch stranách, sa konalo pred dvoma týždňami štvrté kolo rokovaní v Bruseli. Strany konštatovali dosiahnutie pokroku v prerokovávaných otázkach.
V rovnaký deň zverejnila Svetová banka varovanie, že podľa jej odhadov sa môže výkon ekonomiky Ruska znížiť tento rok o 1,8% v dôsledku krízy okolo Ukrajiny.
Podľa informácií liberálneho ruského denníka Kommersant v Moskve prevládol názor, že odpoveďou Ruska na sankcie Západu môže byť aktívnejší rozvoj vzťahov s krajinami Ázie, čo by malo slúžiť ako poistka pre prípad tvrdších ekonomických sankcií zo strany EÚ a USA. Čína však zaostáva objemom obchodu s Ruskom za Európskou úniou. Ázia by sa mohla stať plnohodnotnou alternatívou výlučného zamerania RF na európsky trh len za podmienky, že sa podarí dobudovať chýbajúcu dopravnú infraštruktúru do Číny. Jediný ruský ropovod do ČĽR otvorila spoločnosť Transnefť až v roku 2010. Gazprom o výstavbe plynovodu rokuje už síce od roku 2006, ale zatiaľ bezvýsledne. Podľa zdrojov denníka Kommersant výstavba potrebných plynovodov, železníc a závodov na skvapalňovanie plynu si vyžiada najmenej 5 rokov. Je teda dosť otázne, či Rusko uvedenú diverzifikáciu môže stihnúť včas.
Taktiež je otázne, či teraz narýchlo pripravovanú strategickú orientáciu RF na Áziu, ktorá by de facto posunula Rusko do subalterného postavenia surovinovej základne Číny, bude možné považovať za stredno- až dlhodobo udržateľnú. Rusko však potrebuje modernizáciu, inak hrozí, že bude len opakovať chyby bývalého ZSSR.
Podľa vplyvného liberálneho ruského denníka Vedomosti Čína v Bezpečnostnej rade OSN nepodporuje sankcie proti Rusku, avšak zároveň Peking podporuje územnú celistvosť Ukrajiny a je za mierové urovnanie rusko-ukrajinského konfliktu. Valné zhromaždenie OSN schválilo pred pár dňami rezolúciu, v ktorej referendum na Kryme konané 16. 3. 2014 označilo „za neplatné“, čiže nemôže slúžiť ani ako právny základ na oddelenie tohto polostrova od Ukrajiny.
Senátor J. McCain (republikán, Arizona) 16 .3. 2014 v rozhovore pre denník The Washington Times a finančník J. Soros 26 .3. 2014 pre portál Marketplace.org navrhli, aby USA použili v rámci ekonomických sankcií proti Rusku za jeho porušovanie medzinárodného práva na Ukrajine mimoriadny predaj ropy zo svojich strategických zásob. J. Soros poskytol rozhovor v rámci promócie svojej novej knihy s názvom „The Tragedy of the European Union“. Tvrdí, že obmedzenie vycestovania ruských oligarchov v rámci tzv. „sankcií EÚ“ vlastne pomáha V. Putinovi, pretože tí nemôžu vyviezť svoje peniaze do zahraničných bánk, t. j. ostanú v RF.
Uvoľnenie ropných zásob môže viesť minimálne prechodne k poklesu globálnych cien energonosičov a spôsobiť tak zruinovanie ekonomiky Ruska. Ministerstvo energetiky USA informovalo, že v polovici marca 2014 už otestovalo uvedený spôsob umelého zníženia svetových cien ropy jednorázovým predajom 5 miliónov barelov ropy zo Strategic Petroleum Reserve USA. Stalo sa tak prvýkrát od roku 1990, čo tiež naznačuje vážnosť situácie okolo Ukrajiny. Podľa informácií zo spravodajských zdrojov nič dobrého neveští veľké zoskupenie ruských vojsk pri Doneckej oblasti.
Naopak, za nádejné je možné považovať informácie o tom, že Ukrajina patrí medzi štáty s najväčšími zásobami brydlicového plynu v Európe. Nemecká kancelárka A. Merkelová 27. 3. 2014 po stretnutí so svojim kanadským kolegom zdôraznila nutnosť novej, diverzifikovanej energetickej politiky Európskej únie.
Fotozdroj: video.consilium.europa.eu
