Zvoní tebe i mne, i nám.
Nič lepšie mi po vypočutí správ o teroristickom čine dvoch islamistov na redakciu časopisu Charlie Hebdo v Paríži nenapadlo. Ide o myšlienku spisovateľa, korešpondenta a cestovateľa Ernesta Hemingwaya, že všetci my sme súčasťou tohto sveta.
Zahynuli 12 pracovníci, redaktori a ďalší 11 sú vo vážnom stave po zraneniach, ktoré utŕžili, akože ináč, z ruských pušiek typu Kalašnikov, čo zdôrazňujú novinári, aby tá stopa možno viedla až do Ríše zla, do Ruska.
Naši znalci E. Chmelár a I. Samson čin odsúdili už hneď večer v správach RTVS ako čin „osamelých vlkov“, ale, ako sa ukázalo, nebolo to tak. John Kerry, minister zahraničných vecí USA tiež na slobode slova trvá a pokladá to za základný atribút podoby demokracie, za ktorú bojujú USA v mnohých krajinách, aj keď tie majú inú históriu a inú ideologickú podstatu, vieru v iného Boha. A práve dlhodobé a slobodné vyjadrovanie redakcie viedlo teroristov k činu tam, kde opakovane zosmiešňovali proroka Mohameda v karikatúrach i humorných textoch. Už pred štyrmi rokmi zaútočili a podpálili sklad redakcie teroristi v prízemí budovy, kde sídli redakcia týždenníka, vtedy bez obetí. Šéfredaktor, ktorý teraz padol za obeť, vtedy vyhlásil, že v práci časopisu budú pokračovať Zahynul, pretože bol súčasťou toho človečenstva a slobody. Teroristi boli Francúzi z Alžírska, ktoré bývalo francúzskym územím a po jeho osamostatnení povolili vlády v Paríži tamojším žiť vo Francúzsku, aj keď dnes ich počítajú ako ovce či imigrantov
Síce sloboda slova je právo patriace k demokracii a pre ľudí, no nemôže určite platiť abstraktne a všade, aj keď má ísť o jej základné prvky. Ako by kresťanskí fanatici, ktorí sa prejavujú verbálnymi prejavmi nenávisti aj k iným kresťanským náboženstvám, reagovali, keby v tlači sveta islamu sa objavili sústavné útoky na Ježiša Krista a ho zosmiešňovali rovnakou úrovňou vtipov, ako to robila sústavne spomenutá redakcia brániaca sa slobodou slova?
Alebo si predstavme, že by skupina humoristov chcela maľovať veselé obrázky na stenách Kapitolu alebo na hroboch významných mužov Ameriky, ktorí sú pochovaní na cintoríne v Arlingtone, neďaleko Washingtonu. I to by bola sloboda prejavu? Papier či múr, všetko jedno. Americká polícia, ktorá určite hliadkuje všade tam, by ich hnala svinským krokom a súd by ich odsúdil na vysoké tresty Len pokiaľ by sa počas zatýkania nedopustili zbytočného pohybu, ktorý by v chápaní policajtov znamenal útok a oni by v sebaobrane použili zbrane. To je len náznak toho, že sloboda nemôže byť všade a pre všetkých, musí mať svoje medze a pravidlá. Predsa bolo by absurdné, aby sa autori spomenutých kresieb obhajovali tým, že policajti nerozumejú vtipom a humoru. Ale Mr. Kerry hovoril tak, ako keby sloboda mohla byť všade a skutočne pre každého, ako prejav voľnosti a možností. To určite neuzná nik, no ničenie symbolov islamu a mešít, ktoré si postavili za svoje na pozemku, ktorý im mestá, kde žijú už aj ich deti, predali, je v našich pomeroch prijímané rôzne, ako a kde. Ale tí moslimovia, ktorí sa v Európe domestikujú, majú tiež právo hľadať svojho Alaha vo svojich modlitebniach i na ulici. Do Európy prišli za prácou, ktorú doma v dôsledku etnických nepokojov, vojen a biedy nemajú už mnohé roky. A robia práce, ktoré pre domácich sú už dávno podradné. Preto ich potrebujú aj v Nemecku.
Ozývajú sa odborníci, aby rast počtu teroristických činov v niektorých krajinách bol odborne skúmaný z hľadiska dôvodov a boli prijaté účinné opatrenia na ich elimináciu z nášho sveta. Zatiaľ to vyzerá na zvýšenie výdavkov na políciu, jej zbrane a špeciálne metódy sledovania osôb podozrivých sklonmi k nepriateľským činom Ale to sme už všetci. Už sme evidovaní, sledovaní kamerami a naše telefónne linky sú v trvalej pozornosti rozviedky aj pri našich cestách po svete. Iste by stálo za väčšiu pozornosť cirkevných otcov vysvetliť ľuďom rozdiel medzi Bohom a Alahom a inými predstaviteľmi náboženstiev v Ázii.
Nik sa však nechce pýtať, prečo dochádza k takým radikálnym rozdielom v bohatstve sveta, medzi bohatými a chudobou. Tam sa začína terorizmus a nielen ten pochádzajúci od islamistov a radikálnych hnutí.
Aj preto sa možno hodí zakončiť túto úvahu tým, čo povedal Ernest Hemingway „Nik nie je ostrovom samým pre seba, každý je kus pevniny, kusom súše a ak more odmyje hrudu, Európa sa zmenší.“ Mal pravdu?
