Po niekoľkých mesiacoch sa Venezuela opäť dostala do pera denníka Pravda.
Moje očakávania ani tento raz nesklamal. Napriek celkom informatívnemu názvu „Lacná ropa ako zbraň“ jeho obsah je výrazne dezinformačný. Aby čitateľ hneď vedel, kam zaradiť venezuelského prezidenta Nicolasa Madura, dostal prívlastok autoritatívny. To, že je venezuelský volebný systém hodnotený OSN ako aj takým Jimmym Carterom (bývalý prezident USA monitorujúci voľby po celom svete) za jeden z najdokonalejších na svete, z Nicolasa Madura ešte legitímneho prezidenta, samozrejme, nerobí.
V tom istom článku o stĺpček skôr sa na rovnakom priestore píše o Saudskej Arábii, monarchii, na účet ktorej nepadla najmenšia výhrada k nedemokratickej autoritárskej povahe tejto stredovekej tyranie, mučiacej a vraždiacej akúkoľvek opozíciu doma a podporujúcej tie najreakčnejšie beštiálne zoskupenia terorizujúce celý Blízky východ. To nestojí za zmienku.
Rovnako ako fakt, že stovky miliónov saudských petrodolárov idú na výcvik a výzbroj tisícov džihádistov bojujúcich v Sýrii a širokom-ďalekom okolí. A navyše sa tým nikdy netajili, ba naopak. Človek by musel byť veľký ignorant, aby mu neskrsla myšlienka, že aj na nedávnom vraždení v parížskej novinovej redakcii má podiel ich nepokryté sponzorovanie konfliktov na Blízkom východe.
Aspoň z úcty k zmasakrovaným francúzskym kolegom by som čakal trochu kritického rozumu. Ale nie, ani tentoraz nič.
Vráťme sa späť k Venezuele. Čo sa týka analýzy hospodárskej kondície krajiny, autor článku ju zvládol pochovať v najkratšom možnom čase. Iste, sedem rokov trvajúca kríza a pád cien ropy spôsobujú problémy, nakoniec, ktorý štát dnes nezažíva hospodárske ťažkosti?
Vysoká až 64-percentná inflácia za minulý rok a opakované výpadky v zásobovaní niektorých druhov tovarov strpčujú život ľuďom a hrozia násilné protesty. To je všetko čo sa od redakcie dozvieme
Mnohé z dlhodobých štrukturálnych hospodárskych deformácii sprevádzajú Venezuelu dlhé desaťročia. Sú typické pre krajiny bohaté na ropu a iné prírodné suroviny, žijúce z ich exportu a zaostávajúce v rozvoji ostatného priemyslu.
Venezuela na rozdiel od polstoročia predchádzajúceho Bolívarskej revolúcii vynakladá obrovské úsilie na väčšiu diverzifikáciu ekonomiky a zníženie závislosti od importu.
Za všetky čísla len jeden príklad z agrárneho sektoru. Venezuela za 15 rokov (od zvolenia H. Cháveza za prezidenta) viac ako strojnásobila domácu produkciu potravín.
Na druhej strane rast životnej úrovne a teda príjmov obyvateľstva sa odráža v rastúcej spotrebe. Kým v roku 1998 bola spotreba hovädzieho mäsa 11 kg na osobu, v minulom roku to bolo 24 kg.
Odkedy Chávez znárodnil ropný priemysel, miera extrémnej chudoby poklesla o 70 percent, nezamestnanosť sa znížila zo 14,5 na terajších 7 percent. Pripočítajme zavedenie všeobecne dostupnej bezplatnej zdravotnej starostlivosti, odstránenie negramotnosti, masívnu podporu vzdelávania, zásadné rozšírenie inkluzívneho penzijného systému, napríklad aj pre ženy v domácnosti, výstavbu lacného nájomného bývania… Preto tá podpora, ktorej sa napriek pretrvávajúcim ekonomickým ťažkostiam teší aj vláda prezidenta Nicolasa Madura, pokračujúceho vo všetkých sociálnych programoch svojho predchodcu.
Na komentáre o hroziacom okamžitom bankrote Venezuely Mark Weisbrot, riaditeľ CEPR (Center for economic and policy research vo Washingtone) povedal: „Venezuela má z exportu ropy pri cene okolo 55 USD za barel približne 50 miliárd dolárov. Je ťažké si predstaviť, že ceny padnú dostatočne nízko na takú dlhú dobu, aby Venezuela nebola schopná splácať ročný úrok vo výške 5 miliárd USD.“
Navyše vláda má približne 20 mld USD finančných rezerv a Čínu ako strategického spojenca, ktorá by asi Venezuelu nenechala padnúť pre krátkodobý prepad cien ropy.
Bolívarská revolúcia naštartovala nezvratné procesy integrácie celej Strednej a Južnej Ameriky založením organizácií UNASUR, CERLALC, ALBA.
To že sa Venezuela teší silnej podpore celej Latinskej Ameriky, potvrdzuje aj jej minuloročné zvolenie do Bezpečnostnej rady OSN. V hlasovaní vo valnom zhromaždení OSN získala 181 hlasov zo 193 a to s jednomyseľnou podporou celej Latinskej Ameriky.
V septembri 2015 Venezuela zaujme trojročné predsedníctvo v Hnutí nezúčastnených štátov, ktoré združuje 120 krajín.
Venezuela so svojou socialistickou revolúciou patrí medzi svetových politických hráčov s globálnymi väzbami a vplyvom. V tomto kontexte je „hrozbou“ šírenie dobrého príkladu domácej a medzinárodnej politiky. V tom tkvie aj dôvod decembrového uvalenie ďalších sankcií Washingtonu na Venezuelu.
Organizácia G77, združujúca až 134 rozvíjajúcich sa krajín vrátane Číny sankcie odsúdila a požaduje ich neodkladné odvolanie. Venezuela okamžite dostala podporu od regionálnych organizácii MERCOSUR a ALBA.
Impérium na severe stráca kontrolu nad „svojim humnom“ a len veľmi ťažko sa zmieruje, lepšie povedané, nechce pripustiť politickú suverenitu a už vôbec nie rastúcu ekonomickú integráciu latinskoamerických krajín.
Foto: venezuelanalysis.com