Grécky minister financií Varoufakis na svojej stránke napísal, že základným bodom zrútenia dohody je neochota veriteľov pristúpiť na reštrukturalizáciu dlhu. Hovorí, že za generácie, ktoré si žili nad pomery, by mali platiť terajšie deti, resp. ich vnúčatá. Z tohto uhla pohľadu postoj gréckej vlády dáva zmysel. Bez reštrukturalizácie grécka kríza nemá riešenie. K tomu názoru sa pripája mnoho renomovaných ekonómov. Slovenskí ľavicoví politici nezdieľajú tieto postoje. Na Slovensku panuje nenávistná hysterická verejná mienka a je zložité určiť rozdiel medzi pravicovými a ľavicovými politikmi. Treba veriť, že postoj slovenskej ľavice je taktického charakteru. Pretože inak ľavicoví politici asi zabudli na začiatok 90. rokov, prepad našej ekonomiky, rozpad priemyslu a masovú nezamestnanosť. Vtedy, na rozdiel od dneška, nesúhlasili s neoliberálnou politikou diktovanou Slovensku, pričom v Česku sa implementovala keynesiánska hospodárska politika.
Kresba: ĽUBOMÍR KOTRHA
Veľkosť prepadu a príčiny gréckej ekonomickej krízy
Grécka ekonomika dosiahla vrchol v roku 2008, kedy HDP bol 242,1 mld. eur. V roku 2014 dosiahla dno, kedy HDP padol na 179 mld. eur. To je prepad o 25%. K tomu nie započítaný ešte tento rok.
Prepad USA počas Veľkej hospodárskej krízy bol 27%. Prepad slovenskej ekonomiky v 90. rokoch po rušení podnikov – na rozdiel od českej strany, ktorej politici program realizovali na Slovensku –, bol okolo 20%.
Nemecko a Francúzsko dosahujú cca 103% úrovne roku 2008 HDP. Španielsko, Taliansko, Portugalsko a Írsko dosahujú cca 95%.
Hlavnou príčinou neustáleho poklesu gréckej ekonomiky aj po roku 2010, kedy sa väčšina európskych ekonomík zotavila, bola neschopnosť gréckeho priemyslu naštartovať sa. To, samozrejme, viedlo k výpadku daňových príjmov a následne k prehlbovaniu deficitu verejných financií a rastu dlhu Grécka. Rast priemyslu v rokoch 2005 až 2011 bol 6%, čo bol najvyšší rast v EÚ. Pravdou taktiež nie je mýtus o lenivých Grékoch, pretože produktivita práce je na 98% úrovne EÚ a produktivita práce na hodinu je na 74% úrovne EÚ.
Riešenie dlhovej krízy, a pomoc, zo strany Trojky nie je zameraná primárne na obnovu gréckej ekonomiky, ale na vrátenie Grécka na finančné trhy, kde by grécka vláda získala opäť dôveru na požičiavanie. Treba pripomenúť, že Grécko sa dostalo do problémov po špekuláciách na finančných trhov na krach Grécka v roku 2011 prostredníctvom finančných derivátov CDS. Tie boli medzitým zakázané. Teda nešlo o reálny stav, ale o špekulatívnu bublinu.
Trojka naordinovala obnovu gréckej ekonomiky podľa štandardného ekonomického balíčka nazývaného ako Washingtonský konsenzus. Obsahuje 10 pravidiel, resp. opatrení. Bol spísaný americkým ekonómom Johnom Williamsonom v roku 1989. Obsahuje nasledovné body: finančná disciplína (vyrovnaný rozpočet), presun výdavkov zo sociálnej oblasti do vzdelávania, infraštruktúry a zdravotníctva), daňové reformy (znižovanie dani), liberalizácia úrokových mier a finančných trhov, konkurencieschopný menový kurz, liberalizácia obchodu, zrušenia bariér zahraničným investorom, privatizácia, zrušenie regulácií, ochrana vlastníckych práv.
Hlavným problémom gréckej ekonomiky nie sú výdavky štátu, ktoré klesli zo 120 mld. (2008) na 90 mld. (2014; v r. 2013 boli ešte na úrovni 110 mld.) a Syriza ich z pôvodného navýšenia o 2 mld. eur. rezignovala na 220 mil. eur, ale neschopnosť oživiť priemysel a nízky výber daní. Dane boli problém aj počas ekonomického rastu do roku 2009. samostatne zárobkové osoby (lekári, účtovníci, právnici, remeselníci atď.), ktorých je v Grécku veľmi veľa , mali nedoplatky, alebo ich neplatilo až 49% populácie (rok 2005). Šedá ekonomika sa v r. 2009 odhadovala až na 25% (Nemecko necelých 15%), čo predstavovala stratu 20 mld. na strane daňových príjmoch (dvakrát viac než v Nemecku). To by bolo pokrylo takmer celý deficit verejných financií. Až 1991 ľudí malo účty v neslávnej známe švajčiarskej pobočke britskej banky HSBC. Účty vo Švajčiarsku má (malo) 15 tisíc ľudí a spoločností v hodnote 37 mld. eur.
Jednou z príčin boli vysoké sadzby a mnohé daňové výnimky. Vlády urobili zásadne reformy už v roku 2010 a 2011, zamerané hlavne proti daňovej korupcii a daňovým výnimkám. Daň zo zisku sa v posledných rokoch pohybuje medzi 20 – 25%. Daň z príjmu bola na úrovni 22,32 a 42% v roku 2014. Známou bola aj deravá daň z nehnuteľnosti, ktorá sa obchádzala cez „nedokončené“ stavby, pričom sa v daných rodinných domoch už dalo pokojne žiť. Okrem prísnej dane z nehnuteľnosti zaviedli Gréci aj daň z luxusu.
Príjmy z daní činili v roku 2005 62 mld. eur, v 2008 75 mld., v 2010 70 mld., v 2012 65 mld. a v 2013 61 mld. eur. V súčasnosti je primárny „deficit“ verejných financií (teda bez započítania úrokov) prebytkový.
Gréci mali deficit verejných financií aj v 90. rokoch na úrovni nad 3% a to v priemere okolo 5% a od roku 2000 okolo 6% priemerne. Pritom rast HDP postupne akceleroval z 2% v polovici 90. rokov na priemerných 4% do roku 2008. Samozrejme, že to viedlo k nárastu dlhu z 90% na 110% v r. 2008 až k 146% HDP v 2010 a 175% v r. 2013.
Grécke vlády riešili dlhovú krízu tlakom na zvýšenú daňovú disciplínu a v rovnakej miere na okresanie výdavkov (50 na 50% približne). Výsledkom je, že dôchodky klesli o tretinu, počet štátnych zamestnancov o jednu štvrtinu a reálna kúpna sila o cca 20%. Nezamestnanosť stúpla na 25% a nezamestnanosť mladých na vyše 60%. 300 tisíc rodín žije na pokraji chudoby a 150 tisícom rodinám pomôže vláda dotovaním elektriny (náklady 22 mil. eur.)
Nie je kde sa zamestnať, nie je kde nájsť ekonomický rast. Neexistencia možnosti devalvovať menu vedie k nemožnosti zlacniť výrobky, tovary na export. Cenu možno znížiť iba o pokles ceny práce (miezd). Hlavnými odvetviami priemyslu je výroba stavebných materiálov, potravinársky a farmaceutický priemysel. Významný podiel má tiež lodiarstvo (námorná plavba). Turistický ruch sa podieľa na HDP asi 18%.
Pokles priemyslu bol v období 2009 – 2013 od 3 do 9%. Na Slovensku po prepade o 15% (2009) nastal rast okolo 6%. Ak grécky priemysel bol v r. 2010 v hodnote 100, potom v ostatných rokoch kolísal na 90 bodoch a tento rok by mal dosiahnuť 98. Náš priemysel postupne narástol na hodnotu 135.
Navrhované riešenia
Syriza v programe navrhuje iba ako obmedziť chudobu, pomôcť ľuďom v núdzi. Nezmieňuje sa, ako naštartovať ekonomiku. Podobne ale aj Trojka a ministri financií a predsedovia vlád EÚ. To si majú, cynicky povedané, vyriešiť Gréci sami. Ale ako, keď ekonomika stále klesá, očakávania sú nulové, napr. v spracovateľskom priemysle (PMI index), a nevidno svetlo na konci tunela. Grécka ekonomika sa nachádza na klesajúcej špirále poklesu HDP, daňových príjmov a výdavkov na sociálne potreby. Prechod na drachmu by paradoxne mohol pomôcť gréckemu exportu.
Samozrejme, reštrukturalizácia bánk by mala napomôcť oživeniu ekonomiky. OECD navrhuje zaviesť liberalizáciu jednotlivých profesií, liberalizovať prístup na trh, zaviesť opatrenia proti korupcii vo verejnom obstarávaní a proti podvádzania na trhu s výrobkami a tovarmi alebo obmedziť oligopolu v jednotlivých odvetviach priemyslu a obchodu, ktoré bránia ich rozvoju a rastu. Syriza sľúbila vo svojom programe výstavbu nájomných bytov. Grécko by však potrebovalo viac infraštruktúrnych projektov. Mnoho sa postavilo už za posledné štyri dekády z eurofondov. Korupcia bola z jedným faktorov, prečo boli projekty v konečnom dôsledku finančne náročnejšie, nedokončené alebo urobené zle. Boj proti korupcii je z hlavnou tém ozdravenia Grécka. Za úvahu stojí privatizácia napr. prístavov a ich následná modernizácia. Avšak do privatizácie sa zahraniční investori neženú. Sprivatizovať by sa mal majetok v hodnote 22,3 miliardy eur do roku 2020. Pôvodne naplánovali výnosy z privatizácie na 50 miliárd eur do roku 2016. V prvých troch rokoch privatizácie sa predali aktíva len za 2,6 miliardy eur. Plynovod z Ruska môže byť ďalšou vzpruhou. Gréci by si mali vziať príklad napr. aj zo Slovenska a podporiť zahraničných investorov daňovými prázdninami a inými stimulmi. Lenže v ekonomike, kde chýbajú daňové príjmy, by takáto argumentácia bola náročná. Neviem, ktoré odvetvia priemyslu by sa hodili Grécku. Lodiarsky? Automobilový? Strojárenský? Priemysel a stavebníctvo zamestná ľudí, naviaže služby, dá ľuďom peniaze a zvýši následne dopyt v ekonomike.
Samostatnou kapitolou je fakt, že pôžičky od Trojky išli na splácaniu dlhu nemeckým a francúzskym bankám a ich zbrojovkám. Totiž mzdy v Nemecku reálne od 90. rokov klesali, čo viedlo k nárastu kapitálu v Nemecku a ten sa vyvážal do južných krajín Európy. Po krachu Nemci takmer o „všetko prišli“, a preto treba peniaze získať späť.
Ďalšou kapitolou sú vysoké výdavky na armádu a ochranu hraníc, pretože Grécko je členitá a rozľahlá krajina. Najprv treba uznať, že výdavky na obranu v grécku postupne klesajú. Výdavky na obranu na hlavu činili v r. 2009 1 200 USD, podobne ako v Kuvajte a Nórsku. V USA činili výdavky 2 100 USD, v Izraeli 1800, Saudskej Arábii 1 500 a v európskych štátoch od cca 400 do 800 USD na hlavu. Podiel výdajov na obranu je to 2,5% HDP podľa Svetovej banky na rok 2013, USA 3,8, Ukrajina 3,9, Rusko 4,2, Izrael 5,8, Francúzsko 2,2 a Slovensko 1% HDP. Niektoré zdroje uvádzajú pre Grécko až 4% HDP. Najväčšími dodávateľmi zbrani do Grécka sú USA – 40%, Nemecko – 25% a Francúzsko – 13% (2012). Nemecko je zároveň dovozcom do Grécka. Premiér Tsipras v poslednom návrhu uvádza škrty vo výdavkoch na obranu o 200 mil. v 2016 a o 400 mil. eur v 2017.
Veľkosť dlhu a sporné body
Grécko má dlh na úrovni 177% HDP. V roku 2007 mld. malo 105%, 1993 98% a v roku 1980 22%. V EÚ sa dlh z roku 2008 z cca 70% stabilizoval v roku 2012 na 90%. Portugalsko má dlh 130%, Taliansko 132%, Cyprus 107%, Írsko 109% Španielsko 97%, Nemecko 74%, Francúzsko 95%, Rakúsko 84%, Slovinsko 80%, Británia 89%, Dánsko 45%, Švédsko 43, priemer EÚ je 86%, Japonsko má dlh na úrovni 230% a USA 110% HDP.
Grécko dlhuje 321,7 mld. euro, z toho 141,9 mld. EFSF (Nemecko z toho 63,5 mld.), 31,9 mld. MMF, 20 mld. ECB, 52,9 mld. euro bilaterálne dohody, 4,3 grécka národná banka, 10,9 grécke banky a 59,8 mld. eur iní.
Grécko má na teraz splatiť MMF 1,6 mld. eur a následne koncom leta cca 7 mld. eur. Na ďalšie reformy žiada pôžičku od Trojky vo výške cca 7 mld. eur.
Grécka vláda a veritelia sú v podstate dohodnutí. Spornými bodmi zostali vek odchodu do dôchodku, resp. odkedy zvýšený vek má začať plynúť a sadzby. Dôchodková reforma bola už v minulosti schválená, ide o jej fázovanie. DPH na hotelové služby na niektorých ostrovoch, tá je 6,5%. Dohodnutá je reforma DPH na dve sadzby 23 a 13%. Ďalším sporným bodom je reforma verejnej správy. Tsipras navrhuje schválenie reformy pracovného trhu na jeseň.
Zdá sa, že sporné body sú malicherné a obidve strany by mohli ustúpiť, ak ide len o ne. Dôsledky tvrdého trvania zachovania reparácií zo strany Francúzska voči Nemecku po I. svetovej vojny poznáme. Na dôsledné zmazania dlhu Rumunska vládou komunistického diktátora Ceausesca si pamätáme. Mnohým krajinám aj v nedávnej minulosti bolo dovolené reštrukturalizovať dlh. Formou privatizácie to ale v Grécku momentálne nejde. Tvrdý postoj môže mať ale katastrofálne následky.
