Máme to za sebou! Po mesiaci futbalovej hystérie sa zasa môžu zástupcovia mužského pokolenia vrátiť do každodenného života a vynahradiť svojim krajším polovičkám mesiac presedený pred televíznou obrazovkou. Devätnáste futbalové majstrovstvá sveta v Južnej Afrike sa v nedeľu večer skončili.
Prvý raz získali titul majstra sveta Španieli, úradujúci európski šampióni spred dvoch rokov, ktorým na celkové víťazstvo stačili iba štyri strelené góly vo vyraďovacích bojoch. Vo finále porazili Holanďanov, ktorí si tak pripísali tretiu historickú finálovú účasť. Tretie miesto patrí Nemecku, ktoré opäť dokázalo, že je typickým turnajovým mužstvom a v záverečnej fázy súťaže deklasovalo Anglicko aj Argentínu. Európsku dominanciu narušil iba podceňovaný Uruguaj, jediný zástupca Južnej Ameriky v prvej štvorke a jedno z najpríjemnejších prekvapení.
Zázrak menom Slovakia
Na záverečnom turnaji sa po prvýkrát v histórii objavili aj slovenskí futbalisti a rozhodne nesklamali. Zázračne sa ako jediný slovanský tím prebojovali zo základnej skupiny a vypadli až v osemfinále. V skupine zaslúžene porazili úradujúcich majstrov sveta Talianov, čím sa postarali o najväčšie prekvapenie turnaja. Z bojov Slovákov vyradili až budúci finalisti z Holandska, ktorých však naši riadne potrápili. Nečudo, že o našej reprezentácii s obdivom písali všetky svetové médiá a z podceňovaného futbalového trpaslíka sa stal rešpektovaný súper. Konečné deviate miesto, o ktoré sa delíme s ďalšími siedmimi reprezentáciami, je úspech, ktorý očakával málokto. Jediný, kto z tejto hry vyšiel na Slovensku ako porazený, sú médiá, ktoré náš tím po prvých dvoch zápasoch nešetrne kritizovali a zosmiešňovali. Tréner Vladimír Weiss a jeho zverenci však víťazstvom nad Talianmi ukázali, aký je slovenský futbalový tím veľký a aké sú naše médiá malé a nízke. Aké sú nespravodlivé a hysterické. Ako im chýba srdce. Nedá sa rozumieť iba jednému: ako je možné, že deň po zápase s Talianskom naše pravicové denníky nevyšli s palcovým titulkom: „Spravili sme chybu, prepáčte!“
Z čierneho koňa iba mrcina
Dôvod na oslavy na rozdiel od Slovákov nemali africké tímy, ktoré mnohí odborníci pasovali za „čiernych koňov“ turnaja. Prakticky všetky sklamali. V Nigérii to dokonca malo aj politické konzekvencie, keď prezident Goodluck Jonathan po fiasku v Južnej Afrike zakázal domácej reprezentácii vystupovať v najbližších dvoch rokoch na akomkoľvek turnaji. Svoje absurdné rozhodnutie zrušil až po zásahu FIFA. Medzi najlepších ôsmich sa spomedzi afrických mužstiev prebojovala iba húževnatá Ghana, ktorá však smolne vypadla vo štvrťfinále s Uruguajom, v azda najstrhujúcejšom zápase celého šampionátu. Pred štvrťfinále boli najväčšími favoritmi juhoamerické tímy, ktoré dovtedy suverénne porážali všetko, čo im prišlo do cesty. Juhoameričanom však vo štvrťfinále došiel dych a s turnajom sa rozlúčili obaja giganti z Brazílie a Argentíny, ako aj majstri defenzívy z Paraguaja. Česť Južnej Ameriky zachraňoval maličký Uruguaj, ktorý napriek sympatickému výkonu nestačil v semifinále na Holandsko.
Nový majster sveta
Kto čakal, že na šampionáte budú žiariť najväčšie futbalové hviezdy súčasnosti, škaredo sa mýlil. Celebrity ako Wayne Rooney či Franck Ribéry úplne „vybuchli“ a spolu s nimi aj ich reprezentácie, Anglicko a Francúzsko. Neoslnil ani hviezdny Argentínčan Lionel Messi, Portugalčan Cristiano Ronaldo či Brazílčan Kaká. Namiesto nich nečakane žiarili tí, čo nikdy nepatrili na úplné výslnie. Napríklad Uruguajec Diego Forlán či Španiel Andrés Iniesta, ktorý štyri minúty pred koncom predĺženia rozhodol finálový súboj. Juhoafrický šampionát, skrátka, nebol v réžii Goliášov. Turnaj potvrdil viaceré staré futbalové pravdy. Hviezdni hráči ešte nemusia tvoriť hviezdny tím. Anglická liga nie je to isté, čo anglická reprezentácia. Južná Amerika, to nie je len Brazília a Argentína. Afrike k víťazstvám stále niečo chýba. Rozhodcovia ešte vždy dokážu pokaziť zápasy. (O neuznanom regulárnom góle Angličana Franka Lamparda sa ešte bude dlho diskutovať.) Outsideri už v súčasnom svetovom futbale neexistujú. Moderný futbal je predovšetkým veľký biznis. Juhoafrické futbalové majstrovstvá sveta sa skončili. Potvrdili, že najlepší futbal hrá v posledných rokoch španielska „Furia Rocha“. Uvidíme, čo prinesie svetový šampionát o štyri roky. Namiesto prenikavého trúbenia vuvuzel sa asi dočkáme ohlušujúceho brazílskeho bubnovania. A možno aj konca nevídanej európskej dominancie. Ostáva len veriť, že o štyri roky sa budeme môcť tešiť z ďalších úspechov slovenskej reprezentácie. Za nádherné africké predstavenie im patrí veľká vďaka.
