Ak by zlúčenie STV a SRo malo priniesť deklarované ekonomické aj ďalšie efekty, ak by malo byť zmysluplné, muselo by byť inak pripravené. A museli by mu predchádzať kroky, ktoré by sa týkali okrem nevyhnutných analytických a procesných podkladov najmä finančného stabilizovania oboch médií a vyriešenia ich zastaranej infraštruktúry vrátane budov. Tie však aj po zlúčení zostanú nevyriešenou prevádzkovou a technologickou záťažou.
Falošné gesto namiesto skutočných riešení
Tieto problémy mechanické zlúčenie nerieši, ale zato dáva jasne najavo, že skutočným cieľom je politické ovládnutie verejnoprávnych médií. Zlúčenie sa predkladá verejnosti ako zázračné riešenievšetkých chronických problémov a koaliční poslanci mu pritakávajú v poslušnej viere, že to tak jednoducho bude. V skutočnosti je to veľká Potemkinovská dedina. Zrýchlené prijatie tohto zákona vláda zdôvodnila údajnou hrozbou značnej hospodárskej škody, odvolávajúc sa na deficit STV v roku 2011 vo výške 37 miliónov eur. Lenže z návrhu zákona nie je zrejmé, ako zlúčenie vyrieši tento predpokladaný deficit. Hovorí o úspore vo výške 1,6 mil. €. Táto suma však netvorí ani 5% údajného deficitu televízie a nikde nie sú vyčíslené transformačné náklady.
Preto sa domnievam, že sa v budúcom roku neušetrí ani milión eur. Naopak, nikto neodpovedal na otázku, aké budú nevyhnutné transformačné náklady súvisiace so zlúčením. Okrem toho tento návrh prináša veľké riziká a nezvratné škody, či už ide o zásah do duálneho systému a do reklamného trhu, absurdné limitovanie vysielania STV na dve programové služby, právne problémy najmä vo vzťahu k autorským právam, ale aj právne problémy vo vzťahu k Európskej únii a napokon úplné spolitizovanie verejnoprávnych médií. Je to krok amatérsky, bez podkladov, bez riadnej odbornej a legislatívnej diskusie a ešte bol aj nastolený zásadným porušením legislatívnych pravidiel.
Zlúčenie STV a SRo je len jedno veľké gesto, ktoré sa falošne vydáva za razanciu, odvahu, reformu. V skutočnosti sa chronické problémy začali práve v posledných štyroch rokoch riešiť realistickým spôsobom, či už išlo o efektívnejší výber úhrad (tzv. poplatkov), ktorý bez ich zvýšenia prináša STV a SRo podstatne viac financií a zásadne znížil počet neplatičov alebo o zmluvu so štátom, vďaka ktorej sa znovu začala v SRo aj STV oživovať pôvodná tvorba. Ale za štyri roky sa nedá napraviť to, čo sa zanedbávalo pätnásť rokov. Určite by sa malo nadviazať po zlepšení programov ďalšími zmenami vo financovaní, nie však cestou úplnej závislosti na štátnom rozpočte. Dnes je populárne hovoriť, že STV, to je katastrofa a nielen finančná. Áno STV má finančné problémy a veľké a nech si za to nesie zodpovednosť manažment, najmä tam, kde príčinou bolo mrhanie financiami. Ale je nespravodlivé tvrdiť, že STV sa nezačala v poslednom období programovo zlepšovať. Aj keď to nevie o sebe povedať ani samotná televízia, ani o svojich dokumentoch, o svojich kultúrnych magazínoch, o svojich pôvodných filmoch, seriáloch, klubových filmoch, ani o svojom spravodajstve, ktoré sa nezačína sériou príspevkov o vraždách a dopravných nehodách, ako je tomu v spravodajstvách súkromných televízií.
Koniec oživenia vlastnej tvorby
Tento trend, ktorý nastal vďaka zmluve so štátom a vďaka lepšiemu výberu úhrad, sa skončí skôr ako sa mohol rozvinúť. Aj preto, lebo pravica považuje za neefektívnu najmä vlastnú tvorbu. Upozorňujem na to tvorcov, ale i divákov a poslucháčov, ktorí si začali zvykať v poslednom roku na renesanciu pôvodných programov, nielen v rozhlase, ale už aj v STV. Toto oživenie sa skončí so zmenou financovania verejnoprávnych médií . A možno práve kvôli sľubu zrušiť tzv. koncesionárske poplatky a financovať verejnoprávne médiá len zo štátneho rozpočtu, sa rýchlo pristupuje k ich zlúčeniu. Pretože minister financií samozrejme nebude mať dostatok financií na uspokojenie potrieb verejnoprávnych médií a ich divákov a poslucháčov. Preto potrebuje zminimalizovaný vysielací podnik, to znamená predovšetkým verejnoprávne médiá bez tvorby.
Vrátením návrhu zákona parlamentu zdôraznil vážnosť situácie aj prezident republiky. Jeho najpodstatnejšia pripomienka bola všeobecná, ktorá spochybnila návrh ako celok. Odôvodnil to tým, že tento návrh nijakým spôsobom nezmenil základné atribúty fungovania verejnoprávnych médií, ich hlavné poslanie, hlavnú činnosť, nemení spôsob financovania a podnikania. A tak opäť podčiarkol vážne pochybnosti o účele takéhoto kroku.
Osobitnú pozornosť, ako to už pri platoch verejných činiteľov býva, si vyslúžil návrh, aby riaditeľ novej spoločnosti dostával 9-násobok priemernej mzdy. V kontexte aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie a deklarovaného šetrenia je to naozaj škandalózne. Občanom to však umožňuje utvoriť si reálnu predstavu o pravdivosti slov a „predsavzatí“ predstaviteľov SaS, ktorej minister s takýmto návrhom prišiel.
Škandalózny plat pre vládneho služobníka
Jeho dôvody poodhalila jeho stranícka kolegyňa, poslankyňa Kiššová na zasadnutí Výboru NR SR pre kultúru a médiá, keď si poťažkala, že za nižšiu odmenu „nezoženieme“ generálneho riaditeľa. Myslel som si, že na túto funkciu bude súťaž, myslel som si, že budeme voliť. Myslel som si, že vláda a predstavitelia SaS konečne dodržia verejné prísľuby. Ale nie je to tak. Predstaviteľka vládnej koalície sa nechtiac preriekla. Vládna koalícia totiž už dnes zháňa kúzelníka alebo kaskadéra a predovšetkým svojho politického nominanta, aby si dal hlavu do slučky a aby s milostivo prisúdeným rozpočtom zredukoval všetko. A ak žobrácky rozpočet nedodrží, bude podľa zákona odvolaný.
Nečudo, že by sa odmena za takúto „prácu“ mala podľa návrhu vyšplhať až do výšky vyše 13-tisíc € aj s možnými odmenami. A tým sa len potvrdzuje skutočný účel tejto zmeny. Dal by sa skoncentrovať do troch slov: odstrániť, zohnať a dosadiť. Odstrániť súčasné orgány verejnoprávnych médií od členov rád až po manažmenty, zohrať ľudí, ktorí sú pripravení slúžiť súčasnej koalícii a dosadiť ich buď do rád, alebo na post generálneho riaditeľa.
Zlúčením STV a SRo vládna koalícia vyriešila iba jediný problém: svoj. Aby mohla stranícky ovládnuť verejnoprávne médiá. Ostatné problémy sa budú ďalej zväčšovať. Pretože tak ako problémom STV a SRo nebola ich samostatná existencia, tak ani ich mechanické zlúčenie ešte nič nerieši. Súčasný minister už sám radšej hovorí o začiatku reformy. Ten skutočný začiatok je príznačný: na prechodné obdobie, ktoré však môže trvať dlhé mesiace, priamo vymenuje riaditeľa verejnoprávnej televízie a rozhlasu predseda SaS Richard Sulík. Na také niečo, aby bol riaditeľ verejnoprávneho média priamo menovaný predsedom politickej strany, si netrúfol v civilizovanom svete ešte nikto. Aspoň v niečom máme primát.
Autor je poslanec NR SR (Smer-SD) a bývalý minister kultúry
Ilustračné foto: ilu-edwart-wisser, prt sc STV
