Rana za ranou. Letné požiare v Rusku spálili veľkú časť úrody pšenice, v strednej Ázii bolo zase mimoriadne sucho, čo sa automaticky podpísalo aj pod mizernú úrodu. Následkom toho obe tieto krajiny obmedzili vývoz obilia do zahraničia.
Naopak, úroda pšenice v USA bola mimoriadne dobrá. Aj napriek tomu to však nestačilo na vykrytie sklzu v svetových zásobách, ktorý zostal po potravinovej kríze v roku 2008. Počet hladujúcich na svete dosiahol v tom čase viac ako miliardu ľudí. Akákoľvek hrozba budúcej neúrody tak oprávnene vyvoláva obavy z toho, že potravín bude v budúcom roku nedostatok.
Sucho alebo burzovvé špekulácie?
Až potiaľto by to bol sedliackym rozumom pochopiteľný scenár. Vrtkavé počasie, vrtkavá úroda. Hoci boli rozmarmi prírody zasiahnuté aj iné obilniny, nárast cien sa prejavil výrazne len u pšenice. Ako je to možné? Do vývoja cien totiž zasahuje ešte jeden faktor, ktorý nemá nič spoločné s obavami z hladu. Vyplýva z vidiny výhodného zisku.
Nízka cena peňazí v kombinácii s varovaniami pred rastom cien potravín, ktoré už dlhšiu dobu zverejňuje FAO a Svetová banka, sa v tomto prípade akosi minuli účinkom. Pre brokerov a investorov znamenajú podobné výstrahy v prvom rade šancu zarobiť. Keďže na burze sa v súčasnosti obchoduje s budúcoročnou úrodou, je len stimulom k väčším nákupom a teda zvýšeniu dopytu a tým pádom aj ceny. Podivuhodné na tom je najmä to, že na komoditnom trhu je možné si už dnes kúpiť úrodu na budúci rok, ktorá ešte neexistuje a pri momentálnych stavoch počasia ani nemusí existovať (minimálne nie v rozsahu, s akým sa pri obchodovaní rátalo).
Potraviny sú možno tovar, ale nie hocijaký
Poučka z učebnice ekonómie o trhovom mechanizme tvrdí, že ak stúpne cena, automaticky klesne dopyt. Ponuka a dopyt sa tak opäť dostanú do rovnováhy. V tomto prípade však nie je možné ponuku zvyšovať len tak, z roka na rok. Prípadné prispôsobovanie poľnohospodárstva klimatickým zmenám a sedemmiliardovej populácii je beh na dlhoročné trate. Nikto v tejto chvíli nemá čarovný prútik, ktorým by zdvojnásobil produkciu a ponuku potravín. Hovoriť o akejkoľvek funkčnosti trhu preto absolútne nie je na mieste.
Správanie sa finančných žralokov vážnym spôsobom ohrozuje základnú potravinovú bezpečnosť a tým aj stabilitu vo svete. Nech už budú dôsledky revolúcií v arabskom svete akékoľvek, netreba zabúdať, že jedným z akcelerátorov boli práve drahé potraviny a s tým súvisiaci hlad. Či už povedú k demokratizačnému procesu alebo nie, mali by byť mementom pre celý svet, aké udalosti vedia dať do pohybu rastúce ceny jedla. Vždy tomu bolo tak, že najväčšie politické zmeny a revolúcie prichádzali hlavne po dlhých zimách a obdobiach hladu. Ťažko očakávať, že vo svete, kde hladuje viac ako miliarda ľudí, bude vývoj vyzerať inak.
Že sa to deje ďaleko od nás? Že sa nás potravinová otázka netýka? Ani nie. Stačí si spomenúť na rabovanie v potravinách, ktoré zažili pred pár rokmi obyvatelia východného Slovenska. Lepšie scenáre hovoria o tom, že podobné udalosti čakajú hlavne Spojené štáty, kde sú rady vlastníkov strelných zbraní pomerne široké. Tie katastrofickejšie vízie zase predpokladajú, že neobídu ani Európsku úniu. Navyše v Spojených štátoch, kde systém sociálneho zabezpečenia funguje len minimálne, je vyššie riziko, že väčšia skupina obyvateľstva nebude mať dostatok prostriedkov na základné potraviny. Nuž, ak burzovým maklérom a špekulantom zaparkuje pred vilou dodávka plná po zuby ozbrojených hladných ľudí, bude už príliš neskoro na to, aby prehodnotili svoj postoj.
