Iveta Radičová v skutočnosti nevybavila od M. Barrosa nič, čo by už predtým nevybavil minister Figeľ. Vyhlásil to Figeľov hovorca v oficiálnom stanovisku. A mediálne známy odborník na eurofondy v ekonomickom denníku minulý týždeň povedal, že premiérka nepočula v Bruseli nič iné než to, čo pred ňou minister Figeľ. Nech to teda máme do tretice. K tejto interpretácii Radičovej „úspechu“ sa po zasadaní parlamentného „eurovýboru“ hlásim aj ja.
Na celej veci je zaujímavý najmä údajný písomný záväzok. Nuž, nechcem tvrdiť, že premiérka niečo na papieri nedostala, keď už si to zjavne vyžiadala, ale je mi podozrivé, že to neposkytla aj verejnosti. Myslím si, že dôvod je ten, že z toho „záväzku“ by bolo definitívne jasné, že jediný prísľub, ktorý šéfka našej vlády od šéfa Komisie získala je, že môžeme ďalej Brusel žiadať o presuny peňazí medzi jednotlivými operačnými programami a keď dokážeme, že to inak nejde, Komisia s nimi bude možno súhlasiť.
Na diaľnice, iba čo zvýši…
Vyplýva to z odpovedí na otázky k tejto záležitosti, ktoré si minulý pondelok vypočuli členovia Výboru NR SR pre európske záležitosti od samotnej I. Radičovej. Vysvetlila, že najskôr musíme urobiť pokrok v čerpaní samotného operačného programu (OP) Doprava a ak to dokážeme, EK začne o zmenách uvažovať. K tomu však musíme predložiť aj dôveryhodné projekty, na ktoré presunuté peniaze chceme použiť. S tými má prísť minister Figeľ do Bruselu na prelome marca a apríla. Ale aj keď sa presúvať peniaze v rámci OP Doprava budú, Komisia nechce ubrať železniciam. Nič z toho však nebolo v pôvodnom pláne vlády. Všetko je inak a na tom nič nezmenilo ani stretnutie I. Radičovej s M. Barrosom.
Ani z iných operačných programov sa zatiaľ nič presúvať nebude. Podľa premiérky bude Brusel najskôr pozorne sledovať, ako sa nám darí míňať peniaze vyčlenené na vedu či informatizáciu. A teraz od nás žiada, aby sme čerpanie týchto peňazí urýchlili. V prípade vedy a vzdelávania je problémom najmä komplikovaná administratíva. Predsedníčka vlády tvrdí, že sa trikrát stretla so šéfom SAV a minister Jurzyca už pracuje na zjednodušení byrokratických povinností. Keďže na tento problém upozorňovali vedci už za ministra Mikolaja a prvý rozhovor na túto mala premiérka začiatkom jesene, je neuveriteľné, že ministerstvo školstva s tým doteraz nepohlo. Nie obsah, ale administratívne pravidlá nedokázalo zmeniť za ¾ roka!
Pokiaľ ide o informatizáciu, tam je to vraj oveľa jednoduchšie. Ministerstvo financií jednoducho ušetrí vyčlenené peniaze tak, že už schválené projekty zrealizuje za menej peňazí, než bolo na ne pôvodne určených. A to, čo sa takto ušetrí môže presunúť na diaľnice.
Hoci tieto plány vyzerajú priam ideálne, nie sú také. Ich kľúčový problém spočíva v tom, že vláda bude musieť Európskej komisii dokázať, že peniaze určené na vedu, vzdelávanie a informatizáciu jednoducho nevie efektívne minúť. Inak na diaľnice nedostane ani euro navyše. Zjednodušene povedané – Barroso prisľúbil, že ak nám niečo z vedy či informatizácie zvýši, možno nám to povolí minúť na diaľnice. Ak teda vláda naozaj veľmi chce stavať diaľnice z eurofondov (a ona to chce zjavne veľmi, veľmi), musí sa postarať, aby z vedy a informatizácie určite niečo zvýšilo.
Takže niečo „zvýšiť“ jednoducho musí
Ba dokonca musí ísť ešte ďalej. Nie „niečo“, ale celkom konkrétna suma. Veď inak to nemá logiku. Ak ďalšie hodnotenie, ako na tom sme, má prísť na jeseň, vláda sa v ideálnom prípade dozvie až koncom roka, koľko peňazí môže (ak vôbec) na diaľnice presunúť. A až potom, podľa tej sumy, môže začať pripravovať, na ktorý úsek – koľko kilometrov a v akom náročnom teréne – ich minie. Čiže skôr, ako v polovici roku 2013 stavať určite nezačne. A ak to napokon bude primálo peňazí, možno nezačne vôbec. Alebo až budúci rok začne pripravovať iný spôsob výstavby, bez eurofondov.
Ak sa chce vláda takejto blamáži vyhnúť, musí stoj čo stoj získať dostatočný objem zdrojov. Aby pokryli náklady na projekty, ktoré minister Figeľ medzitým pripraví. Lenže to znamená, že musí urobiť všetko pre to, aby z vedy a informatizácie zvýšilo presne toľko, koľko treba na diaľnice. Avšak, ak minister splní prísľub pani premiérky a čerpanie naozaj zrýchli, peňazí na diaľnice neostane. Pritom po schválení uznesenia na tlačovke vlády odznela aj konkrétna suma, ktorá bola súčtom súm z jednotlivých operačných programov.
Tragické teda je, že minister Jurzyca možno zjednoduší administratívu okolo eurofondov, ale stále platným uznesením vlády bude nútený urobiť to tak, aby sa čerpanie až tak veľmi nezrýchlilo. Zrýchliť sa môže len potiaľ, aby ešte stále zostalo dosť aj na diaľnice. A ušetrené peniaze z OP Informatizácia spoločnosti? Nuž, tak ako vo vede, aj v informatizácii sme na úplnom chvoste EÚ. Ak na nejakých projektoch ušetríme fajn, ešte stále je dosť iných, ktoré treba zrealizovať. Veď podľa stratégie Európa 2020 máme mať o dva roky na celom Slovensku zabezpečený prístup k vysokorýchlostnému internetu a dnes to nespĺňame ani na polovicu.
Iveta Radičová nevybavila v Bruseli viac, než Ján Figeľ. Čiže nič. Uznesenie vlády č. 73 z 2. februára je zdrapom papiera. Svedčí o tom fakt, že termín úlohy pre dotknutých ministrov, aby zmenili rozpočty operačných programov podľa nových súm, bol predĺžený zatiaľ na september. Žiadne presuny sa teda ani len nepripravujú. Jediný výsledok je, že peniaze na vedu, vzdelávanie, informatizáciu a zamestnanosť zostávajú ohrozené, ale diaľnice sa nestavajú. Na čom sa teda pani premiérka na tlačovke v Bruseli tak dobre bavila?
Autor je člen Výboru NR SR pre európske záležitosti
Foto: Premiérka SR Iveta Radičová
Autor foto: EPP
Ilustračné foto: scot
