Ivan Okáli na to upozornil na nedávnom podujatí Klubu Nového slova. Absolutizovanie zásady „daňovej neutrality“ je pritom zlá cesta, lebo „neviditeľná ruka trhu“ nezaručuje, že slovenská ekonomika bude dobiehať vyspelé, ani dlhodobo udržateľné zvyšovanie konkurencieschopnosti, napr. pokiaľ ide o inovácie.
Problém je v tom, že u nás platia rovnaké dane podniky, ktoré sa usilujú o dlhodobo udržateľnú produkciu, ako aj tie, ktoré sa sústreďujú len na momentálny zisk. Podľa Ivana Okáliho je to zlá cesta, lebo záujmom štátu je mať podniky, ktoré dokážu dlhodobo garantovať zamestnanosť a dlhodobo platiť dane. Zjednodušene: podnik, ktorý platí nižšie dane a zamestnáva ľudí 40 rokov znamená pre štát väčší finančný prínos ako podnik, ktorý platí dvojnásobné dane iba 10 rokov a potom zanikne a ľudí vyhodí na ulicu. Okrem toho investície, navyše investície do modernizácie a produkcie s vyššou pridanou hodnotou, vytvárajú ďalší dopyt, teda ďalšie pracovné miesta, platenie daní, odvodov a poplatkov.
Naopak podnik, ktorý neinvestuje čoskoro stráca šancu konkurovať a zaniká. Takéto firmy sa zameriavajú iba na krátkodobý zisk. Po vyčerpaní svojho potenciálu majitelia „zhrabnú“ nízko zdanené zisky a odchádzajú, zatiaľ čo štátu zostáva starostlivosť o prepustených i o pokles ekonomickej aktivity.
Odborníci preto upozorňujú, že štát by sa nemal na dane dívať len ako na nástroj na naplnenie štátneho rozpočtu, ale aj ako na nástroj strategickej hospodárskej politiky. Nižšie dane by napr. mohli platiť firmy, ktoré investujú do svojej budúcnosti, do udržiavania svojej konkurencieschopnosti a teda do dlhodobého udržania svojej činnosti a zamestnanosti.
Ilustračné foto: Daniel Foster
