Odporcovia SaS otvárajú šampanské predčasne. Do ďalších volieb zostávajú ešte tri roky. To je veľa času, aby sa aj z nepopulárnej strany stala politická hviezda. A hoci v SaS si minulý týždeň definitívne uvedomili, že situácia je vážna, k porazeneckej nálade majú „liberáli“ ďaleko. Naopak. Teraz budeme svedkami ich horúčkovitej aktivity. Kameňom úrazu je však uvedomenie si skutočných príčin najvýraznejšieho prepadu preferencií spomedzi všetkých parlamentných strán.
Buďme úprimní. Nezdá sa, že by si „saskári“ boli vedomí toho, prečo „tak hlboko klesli“. Už od februára, keď sa ukázalo, že pokles ich volebných preferencií je trend, sa vrhli na svoje „najvykričanejšie“ témy. Najskôr zopár poslancov prišlo podporiť, ba i rečniť, na pochod za legalizáciu marihuany. Potom politici SaS začali otvárať tému používania konopy v zdravotníctve. Minulý týždeň dokonca oznámili, že majú za sebou akési vnútroakoaličné konzultácie, ktoré sa vraj skončili nádejne. No a v sobotu boli na najvyššej úrovni na Dúhovom pochode, minister Mihál bol dokonca jediným politikom, ktorý tam prehovoril a spakruky „nakydal“ na svojich koaličných partnerov, aby vysvetlil, prečo sa terajšia vláda správa k homosexuálnym ľuďom ešte aj v symbolickej rovine horšie, ako predošlá.
Skutočná príčina je v niečom inom
Otázka je, či to bude stúpencom marihuany a geyom a lesbám stačiť, aby sa na SaS, ktorá pred voľbami celkom jednoznačne „lovila“ v týchto „vodách“, prestali hnevať. Zaujímavé je, že aj vtedy mali na svojej kandidátke štyroch ľudí, ktorí sa vo vlastnom politickom manifeste hlásili k presne opačným postojom, ale akoby o nikomu neprekážalo. Ak sa dnes vedenie SaS vyhovára na koaličných partnerov, tak jednoducho klame. Keby chcelo v parlamente presadiť čokoľvek zo sľubov okolo marihuany a práv homosexuálov, nezaobišlo by sa bez podpory opozície. Lebo aj keby jej koaliční partneri ustúpili (pri KDH, samozrejme, nepredstaviteľné) – napr. pod hrozbou odchodu z koalície – všetko by potopili rozhodujúci štyria poslanci z ich vlastného klubu. „Obyčajní ľudia“ už jasne ukázali, že sú veci, pri ktorých nerobia kompromisy. Napr. ak majú pocit, že sa to dotýka ich náboženskej orientácie.
Problémom SaS však v skutočnosti nie je nesplnenie sľubov o legalizácii marihuany a právach homosexuálov. Jej problémy sú oveľa zásadnejšie a súvisia so stratou dôvery mnohých liberálnych voličov, že SaS vôbec vie (alebo chce) profesionálne robiť politiku. Príkladom sú práve spomínané dve témy. Už keď s nimi „liberáli“ pred voľbami „operovali“, rozumnému a rozhľadenému človeku muselo byť jasné, že jednoducho klamú. A fakt, že vtedy ešte klamali s najväčšou pravdepodobnosťou neúmyselne nie je v tomto prípade poľahčujúcou okolnosťou, ale práve naopak.
Zo všetkých postojov SaS bolo totiž jasné, že nevstúpi do vlády so Smerom Robertom Fica. O tom dozaista nepochyboval nikto. Lenže v takom prípade museli „liberáli“ kalkulovať, s kým by asi tak mohli vládu vytvoriť. Inej možnosti, ako SDKÚ-DS, KDH a jedna z „maďarských“ strán jednoducho ani vtedy nebolo. Takže buď si Sulíkovci mysleli, že KDH „zlomia“, alebo uvažovali o menšej zostave, lebo počítali s vyšším ziskom SDKÚ-DS a vari aj svojim. Oba prípady by ich usvedčili z totálnej politickej naivity, ba ešte horšie – z absolútneho amatérizmu a úplnej neprofesionálnosti. Z neznalosti slovenskej politiky a jej základných princípov. Iste, zostáva ešte možnosť, že „saskári“ jednoducho počítali s tým, že zostanú v opozícii a nič nebudú musieť plniť, ale to by bol zasa len vedomý podvod na voličoch.
Naivita, amatérizmus, neprofesionálnosť
Totálna (politická) naivita, absolútny amatérizmus a úplná neprofesionálnosť. To sú princípy doterajšieho pôsobenia SaS a zároveň kľúčové dôvody poklesu jej volebných preferencií. Strana získala dôležité a navyše spolu s postom šéfa parlamentu aj viditeľné rezorty, ktoré majú svoje štruktúry aj na miestnej úrovni (napr. úrady práce) a navyše zasahujú do kľúčových oblastí, ktoré patria medzi prioritné záujmy obrovskej časti verejnosti – hospodárstvo a sociálne veci (zamestnanosť). Naivita, amatérizmus a neprofesionálnosť jej nominantov od hora nadol je teda nielen poriadne viditeľná, ale má tiež negatívne dopady na veľmi veľa ľudí. Ak by sme uverili, že prepad preferencií spôsobili len dve témy, museli by sme si myslieť, že pre takmer dve tretiny voličov SaS boli motívom voľby legalizácia marihuany a práva homosexuálov. A to je veľmi málo pravdepodobné.
Iba ťažko však možno uveriť, že si skutočné príčiny problémov svojej strany lídri SaS – ale aj ďalší dôležitý reprezentanti strany – uvedomujú. Ich amatérizmus a naivita im v tom bráni. Dokonca to, čím sa tieto ich vlastnosti prejavujú považujú za svoju výhodu. Ľudia z SaS naozaj veria, že treba zrúcať všetko, čo tu doteraz fungovalo, najmä ak to zaviedla Ficova vláda. Naozaj veria, že treba „prehodnotiť“ (čiže zmeniť) všetky rozhodnutia ich predchodcov. Veria, že je správne dať na vysoké posty ľudí, ktorí v danej oblasti a v štátnej správe nikdy doteraz nepracovali a majú iba pár rokov po skončení školy. Veria, že je v poriadku, ak úrady práce riadi lekár podnikajúci v školstve, ak na rok (a možno na dlhšie) zastavia nové čerpanie eurofondov a ak šéfka Európskeho sociálneho fondu verejne vykrikuje, že byť daňovníčkou zo Západu, nedala by nám ani euro.
Práve pre tento typ myslenia je príznačné, že poslanci z SaS prichádzajú s novelami zákonov, ktoré sa týkajú samospráv, hoci v samosprávach nemajú žiadnych ľudí a teda nemajú ani žiadne skúsenosti z fungovania samospráv „zvnútra“. A tiež vysvetlenie poslanca Igora Matoviča, že preto podáva pozmeňujúce návrhy na poslednú chvíľu, aby proti nim nikto nemohol lobovať, pričom mu ani nedôjde, že takto zablokuje možnosť, aby sa k nemu vyjadrili tí, ktorých sa týka.
Dlho na dne – strata motivácie
Predstava, že SaS sa teraz „zmieri s osudom“ a nečinne počká na svoju politickú popravu by bola veľmi naivná. Voľný priechod dostanú najmä populistické témy: návrh zobrať rodičovskú podporu Rómom už je v parlamente, na jeseň by sa mali „zosekať“ sociálne dávky na „jedno jedlo denne“ (Nicholsonová) pre tých, ktorí vôbec nepracujú, pri rozpočte budú „liberáli“ brániť akémukoľvek zvyšovaniu daní. Možno sa dožijeme aj konkrétnejších návrhov smerujúcich k legalizácii marihuany, či predsa len aspoň nejakým moderným právam pre homosexuálov. V lete pobehajú sulíkovci nejaké festivaly (určite nebudú chýbať na Pohode), vari i s nejakým tým „džointom“ v ústach. A stále je tu studnica možností z neúspešného referenda. Strana, ktorá ako jediná na Slovensku má podpredsedu pre marketing, určite dokáže prísť s nejakými originálnymi reklamnými nápadmi.
Je však len malá pravdepodobnosť, že to bude stačiť na získanie si stratených voličov. Istú nádej SaS dávajú prvovoliči – dezorientovaní a naivní rovnako ako politici SaS. Bez skutočných informácií a reálneho rozhľadu, čo to vlastne politika je a ako funguje. Žijúci a komunikujúci takmer výhradne „cez web“, najmä „cez fejsbúk“. Tých môžu „liberáli“ opäť oklamať, len ich tiež musia dostať k volebným urnám, čo je dosť ťažké.
A zaujímavé bude sledovať reakcie mnohých ľudí z SaS, ak sa strana bude dlhodobo potácať na hranici zvoliteľnosti. Lebo ani R. Sulík, ani J. Miškov, ani J. Mihál či D. Krajcer nie sú „homo politicus“ – neberú politiku ako svoje poslanie, ale ako náhodnú šancu spestriť si kariéru novou skúsenosťou, navyše prinášajúcou šancu na „pekné peniaze“. Každý z nich – a mnohí iní ľudia z SaS – si vie sám seba predstaviť aj v inej pracovnej pozícii a iba málokto sa musí obávať nezamestnanosti a poklesu životnej úrovne po odchode z politických funkcií. To môže spolu s dlhodobo nízkymi preferenciami viesť k strate „chuti“ ešte niečo „podnikať“.
Ale k tomu je zatiaľ ďaleko. Teraz sa SaS pokúsi „vstať z popola“. A bude to robiť poriadne dravo. Ak vám z toho behajú zimomriavky po chrbte, nič to – z „aktivít“ SaS nám bude ešte poriadne horúco.
Autor je politický analytik
Foto: Andrij Bulba a NR SR
