Minister Uhliarik v príprave zákona ignoroval zásadné pripomienky komory lekárov. Napríklad o stanovení presnej zodpovednosti lekára vo vzťahu k predpisovaniu generických liekov. Formulácia v novele spôsobí, že lekár sa až po mesiaci a pol dozvie, aký konkrétny liek jeho pacient v lekárni dostal. Keď tento pacient bude mať po inom lieku komplikácie, nežiaduce účinky, bude mu to už asi zbytočné. Novela tak prináša riziko predávkovania pacienta dvoma a viac preparátmi účinnej látky a tak isto nedostatočne rýchlej reakcii na zmenu lieku pri alergii alebo iných nežiaducich účinkoch.
Komora tiež nesupela, aby zákon umožnil predpisovanie liekov u nezmluvných poskytovateľov do výšky určeného limitu. V návrhu je len ustanovenie o predpise liekov pri poskytnutí neodkladnej starostlivosti, čo nepomôže riešiť situáciu, kedy si pacient slobodne vyberie nezmluvného lekára. Ide najmä o lekárov, s ktorými od 1. 4. a od 1. 7. 2011 zdravotné poisťovne odmietli uzavrieť zmluvu, pričom nepostupovali podľa jasných a spravodlivých pravidiel. Ďalšie riziká generickej preskripcie z pohľadu lekárov sú potenciálna strata kontroly nad liečbou, pre pacientov je to ohrozenie liečebného režimu, pacient často neviem, čím je vlastne liečený a tento problém býva najmä u starších pacientov. Pre lekárne zodpovednosť za nežiaduce účinky lieku a keďže máme s rovnakou účinnou látkou 15 aj 20 liekov, predstavte si, ako to bude vyzerať v lekárni, keď bude lekárnik staršiemu pacientovi vysvetľovať 20 rôznych liekov, aké sú pri nich doplatky, aké sú ich nežiaduce účinky atď.
Špekulácie tu nemajú čo hľadať
Osobitnou kapitolou novely je legalizácia tzv. vernostného systému, čiže poskytovanie zliav, ako aj zrušenie obmedzenia udeliť povolenie na prevádzku iba jednej lekárne a jednej pobočkovej lekárne. Podľa dôvodovej správy sa pri znižovaní cien priamo úmerne znižuje výška úhrady poisťovne a poistenca. Čiže výška spoluúčasti poistenca je percentuálna. Lenže to je v rozpore s navrhovaným znením § 23 ods. 8, že v prípade uplatnenia tzv. vernostného systému „nemusí zostať zachovaný pomer úhrady zdravotnej poisťovne a úhrady poistenca ustanovený osobitným predpisom“.
Definície tzv. vernostného systému nahrádzajú v súčasnosti platnú reguláciu obchodných aktivít, ktorá neumožňuje verejnej lekárni bonusovať pacienta za spotrebu liekov predpísaných na lekárskom predpise, ktorá bola podotýkam schválená v roku 2009 128 hlasmi poslancov koalície aj opozície, čiže ideme teraz rušiť to, čo v roku 2009 malo podporu 128 poslancov koalície aj opozície. Okrem toho vo februári 2011 terajší poslanci súhlasili s pripomienkami prezidenta SR a v opätovnom hlasovaní 85 hlasmi odmietli pozmeňujúci návrh poslanca Viliama Novotného s podobným obsahom.
V Národnej rade boli k tomu odzneli argumenty z Kanady, USA, Nórska – poukazovali na riziká neodôvodneného používania liekov a zvýšenia ich spotreby, aký význam majú pre deficitné zdravotníctvo ustanovení, ktoré so sebou nesú riziko zvyšovania neodôvodnenej spotreby liekov. Navyše 21. júna 2011 Česká republika doslova prevzala do legislatívy naše ustanovenia o zákaze bonusovania receptových liekov, čiže Česi práve teraz prevzali presne tie zákazy, ktoré v platnom zákone máme, a ktoré nový zákon chce zrušiť. V Poľskú takúto legislatívu prijali 12. mája 2011 a idú ešte ďalej, keď zaviedli striktnú reguláciu formou pevných nákupných a predajných cien liekov, ktorých nedodržanie nie je sankcionované pokutou, ale väzením. Vernostné systémy sú obchodníckym postupom využívajúcim princíp seba odmeňovania klienta na základe rastúcej a kumulovanej spotreby, ale poslaním lekárenstva aj zdravotníctva by malo byť poskytovanie odborných služieb vedúcich k eliminácii spotreby liekov. Čiže nemali by sme radšej zaviesť legislatívne ustanovenia, ktoré budú pacienta motivovať spotrebovať iba toľko liekov, ktoré naozaj potrebuje?
Vernostné systémy sú notorickou témou subjektov, ktoré v lekárenstve nevidia poskytovanie odborných farmaceutických služieb, ale iba čistý obchod. Je teda zmyslom liekovej legislatívy podpora týchto aktivít? Prezident Českej lekárnickej komory dr. Havlíček povedal, že v povedomí spoločnosti je snaha o etický výkon lekárnickej profesie vnímaná ako naivita chudobných, zatiaľ čo kšeftárske praktiky sa hodnotia ako progresivita šikovných. Zákon o liekoch by mal na prvé miesto postaviť odbornosť farmaceuta a službu pacientovi, špekulácie v ňom nemajú čo hľadať.
Porušovanie predpisov – vzor pre legislatívu
Iným problémom zákona je znižovanie kritérií na odbornosť farmaceuta. Našťastie pôvodný návrh ministerstva opätovne znížiť kvalifikačné predpoklady na výkon činnosti zodpovedného farmaceuta iba na dva roky praxe bez príslušnej špecializácie neobstálo v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Aj tak však trojročná prax bez kvalifikačnej atestácie je v porovnaní s inými zdravotníckymi povolaniami, ako aj okolitými krajinami najnižším odborným kritériom. Pritom pri predpise generík má byť lekárnik ten, ktorý pacientovi dá vysvetlenie, ktorý mu poradí, aký liek má daný pacient vziať. Navyše podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti poznáme 21 zdravotníckych povolaní a výkon činnosti odborného zástupcu v každom z nich je závažnou a zodpovednou činnosťou, preto zákon požaduje uvedenie jeho mena v povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ale v prípade farmaceutov to platiť nemá. Čiže na jednej strane sa farmaceut stáva naozaj veľmi dôležitým momentom, ktorý musí zvážiť, poradiť pacientovi a preberá aj časť zodpovednosti, na druhej strane sa uľahčujú podmienky na výkon tejto činnosti tak, že sa znižujú kvalifikačné predpoklady a odborných znalosti pri poskytovaní tejto činnosti.
Vernostné systémy, zníženie úrovne podmienok pre odborných zástupcov, či kvalifikačné kritériá, to všetko predstavuje zásadné zmeny, ktoré vytvárajú neštandardne výhodný priestor pre realizáciu výhradne prevádzkovateľom sieti verejných lekárni. Tento zámer potvrdzujú aj ustanovenia, ktoré umožňujú povolenie neobmedzeného počtu verejných lekární v rámci jedného správneho konania. V medializovaných vyjadreniach predstaviteľov ministerstva zdravotníctva bol tento postup obhajovaný argumentáciou o existencii siete lekární, napriek tomu že súčasný zákon umožňuje jednej právnickej a jednej fyzickej osobe iba povolenie na jednu lekáreň, čiže porušovanie a obchádzanie zákona teraz sa namiesto sankcie legalizuje.
V slovenskom lekárnictve sa často porušujú aj iné predpisy, vydávajú sa viazané lieky bez lekárskeho predpisu, v lekárňach pracuje nekvalifikovaný personál, nepripravujú sa individuálne pripravované lieky, či nedržiavajú sa predpisy správnej lekárenskej praxe. Teda má ministerstvo zdravotníctva v úmysle legalizovať aj tieto nelegálne aktivity?
Autor je podpredseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo (Smer-SD) a bývalý minister zdravotníctva
Foto: Laurie Chipps
