O morálke poslaneckého cestného piráta

Myslím si, že ľavica má oveľa väčšiu šancu bojovať za práva bežných ľudí ako pravica, a preto ma morálne nedostatky ľavicových politikov trápia oveľa viac ako poklesky tých pravicových. Ak sa už totiž nedá spoľahnúť na ľudí vo vedení ľavicovej strany, strácam ako volič nádej, že pri voľbách niečo zmením. (Hnutie Occupy Wall Street to už dávno pochopilo.)

Pred časom Rastislav Žitný zabil bezohľadnou jazdou človeka. Podľa prepisu rozhovoru Roberta Kaliňáka, ani on k niečomu podobnému nemal veľmi ďaleko. „Však on vie, že to bolo akože skoro na kríž tá Patrónka, lebo ste išli z diaľnice za mnou. No, ale to nie je podstatné.“ (Z prepisu telefonického rozhovoru na prepis3.posterous.com. Auto vtedy riadil ochrankár na Kaliňákov príkaz).

„Aj ja jazdím rýchlo, lebo proste musíš stíhať štyri termíny, a to sa proste nedá.“

Moc by mala patriť ľuďom, ktorí ju nezneužívajú. Prepis telefonického rozhovoru Roberta Kaliňáka naznačuje, že on taký nie je. Zvykne jazdiť nebezpečnou rýchlosťou. A nemieni s tým nič robiť. Považuje to za normálne. „Ako nie je problém, kto ako jazdí. Lebo niekedy naozaj nestíhaš. Proste musíš niekedy.“ (z toho istého rozhovoru).

Túto argumentáciu počuť od ľudí s príliš vysokou (nízkou?) sebadôverou veľmi často. To, že robím niečo zle, je v poriadku, pretože ja to potrebujem urobiť. Problém je vždy niekde inde, nie vo mne. Inými slovami, budem i naďalej jazdiť rýchlo, pretože to potrebujem. A poslanecký či ministerský mandát tomuto správaniu dodá právnu ochranu.

Ak chceme mať ľavicu, ktorá sa naozaj snaží spraviť život ostatných o niečo lepší, nemali by ľavičiari ľudí ohrozovať. Keď sa predstavitelia hnutia nebudú správať morálne, vrhá to zlé svetlo na celú ľavicu a poškodzuje ju to. Preto navrhujem, aby ľudia, ktorí zvolili Roberta Kaliňáka do vysokej funkcie, pri najbližšom hlasovaní zvážili, čo urobia.

Možno si niekto povie, že sú i horšie prehrešky politikov. Že každý sem-tam zvýši rýchlosť. V tomto roku na našich cestách zomrelo 281 ľudí. Nepredstaviteľné množstvo bolesti a žiaľu. Zvykli sme si. Nie každý, kto ide príliš rýchlo, spôsobí nehodu. Ale má k tomu podstatne bližšie. Niekedy je to „skoro na kríž“.

Foto: SITA/Marián Peiger

(Celkovo 14 pozretí, 1 dnes)
Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Dĺžka komentára nesmie byť dlhšia ako 1800 znakov.

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525