Poslancom Smeru-Sociálna demokracia vyrazil dych, prípadne mu vôbec nemohli porozumieť a nezmohli sa na pádnejšiu reakciu. A zorientovanejších divákov televíznych záznamov parlamentnej rozpravy k zákonu o sociálnom poistení musel aj v najhlbšej noci prebrať z driemot. Poslanec za KDH Július Brocka im totiž tvrdil, že „tá zlá pravicová vláda“ za účasti a pomoci KDH obohatila dôchodcovský systém o miliardy korún z privatizácie SPP a zo štátneho rozpočtu, ktoré prvá Ficova vláda minula a nič do systému na dôchodky neodložila.
Pritom je pravda, že nie pravicová, ale prvá širokospektrálna vláda M. Dzurindu odložila vopred na dôchodkovú reformu 49-percentný podiel z príjmu za predaj SPP zásluhou ľavicového ministra Petra Magvašiho z SDĽ, ktorý to spolu s SDĽ vo vláde presadzoval proti jej podpredsedovi Ivanovi Miklošovi a ministrom za KDH, ktorým boli bližšie také výdavky, ako bolo dotovanie výstavby Národného tenisového centra a podobné položky. Dokonca keď Ivan Mikloš oboznamoval novinárov s delením 130 miliárd korún, ktoré sme za SPP pôvodne mali inkasovať, poprel, že by vláda súhlasila s dotovaním výstavby tenisového centra z tohto príjmu. Ale dotáciu v nezmenenej výške Fond národného majetku na tento účel cez ministerstvo školstva vedené Martinom Froncom (KDH) potichu vyplatil, hoci vinou zle formulovanej zmluvy a kurzovej straty sme napokon za SPP zinkasovali iba 122 miliárd Sk a teda aj menej sa odložilo na dôchodky po reforme. A chudobnejší sme aj preto, lebo podľa toho, čo už získali kupci podielu SPP, sa skôr potvrdzuje, že cena za jeho predaj bola podhodnotená v neprospech štátu a teda aj v neprospech dôchodkov.
Július Brocka však už zamlčal, že naopak, pravicová vláda M. Dzurindu v nasledujúcom volebnom období napriek masívnej privatizácii ďalších strategických, najbonitejších podnikov, už neodložila na dôchodky ani cent, ani halier, hoci ju k tomu parlament zaviazal, pravicovému ministrovi Ľudovítovi Kaníkovi sa to už presadiť nepodarilo. Prostriedky z predaja SPP Ficova vláda nerozhádzala, ale vyplatila ich na dôchodky a vydržali iba dovtedy, dokedy mali vydržať podľa pôvodného plánu.
Druhým mýtom sú grafy a ich komentáre, ktorými tak radi či už Július Brocka, Ľudovít Kaník alebo Jozef Mihál argumentujú, že za záporný výnos, teda výrazné straty v druhom pilieri môže Smer-Sociálna demokracia, lebo presadil v parlamente, aby sa za obdobie 6 mesiacov sledovala výnosnosť dôchodkových fondov a správcovia garantovali, že nebude záporná, inak by museli straty nahradiť. Správcovia sa vraj preto zbavili akcií, ktoré by boli inak priniesli vysoké výnosy.
Ale správcovské spoločnosti ešte pred týmto opatrením zverejnili, že v akciách majú iba 6 percent vkladov sporiteľov. A to, že sa akcií zbavovali a nenakupovali ich, aby mali vyššie výnosy, predsa nezakazovala novela zákona, ale ich zlý, možno až neodborný odhad situácie na trhu. Nenakupovali akcie, ktoré mali potenciál rásť. Iba sa prizerali, ako v susedných krajinách využívali, že akciové trhy rástli o desiatky percent. Ak by boli mali rastúce akcie nakúpené, tak sa nemuseli báť, že by museli hradiť straty. Zákon im nezakazoval akcie kupovať ani predávať.
Zahmlievacím mýtom je aj úvaha pravice podať na Ústavný súd sťažnosť proti schváleným zmenám v druhom dôchodcovskom pilieri, pretože investori doňho vstupovali za iných podmienok. A zmena pravidiel v prvom pilieri, keď sa dôchodky vyplácajú i vypočítavajú podľa iných pravidiel, než aké boli v platnosti, keď dôchodcovia peniaze na penzie odvádzali do Sociálnej poisťovne, pravici neprekáža? Naopak, tlieskali jej, vraj je dobre, ak sa v prvom pilieri zvyšuje solidárnosť na úkor zásluhovosti. Práve tu môžu mať úspech na Ústavnom súde dôchodcovia, lebo už raz rozhodol, že v poistnom systéme sa zohľadňovanie zásluhovosti nemá premietnuť iba do výpočtu dôchodkovej dávky, ale aj do systému jej zvyšovania.
Aj štátny tajomník ministerstva práce a sociálnych vecí Jozef Burián však šíri zavadzajúce mýty, keď tvrdí, že sa tým posilňuje medzigeneračná solidarita! Je to blud. Smer ponecháva medzigeneračnú solidaritu v troskách (poškodzuje tých, ktorí boli medzigeneračne solidárni a nemohli si odkladať na penziu na svoj účet nič), a nahrádza ju zvrátenou solidaritou dôchodcov s dôchodcami. Ukája závisť medzi nimi. Medzi takými, ako na bratislavskom sídlisku, kde jeden chudák dôchodca vykrikoval z paneláka druhému, že nech sa nesťažuje, že isto iste má vysoký dôchodok. A keď napadnutý zúfalec rukou ironicky ukázal na obďaleč zaparkované cudzie luxusné auto, že ho má zo svojho dôchodku, auto do týždňa ľahlo popolom, po čom mu závistlivec šplechol do tváre: Ha-ha, Tak už vám to auto zhorelo…
Títo ľudia budú tlieskať zmenám v prvom pilieri, lebo im síce zoberie dve eurá mesačne, ale hlavne, že susedovi zoberie sedem…
Autor je novinár-dôchodca
Úvodné foto: Detail publikácie z roku 2004
