Minulý týždeň boli zverejnené nové čísla o miere nezamestnanosti. Ukazujú, že nezamestnanosť vzrástla o nejaké desatinné čísla a je najvyššia za posledných niekoľko rokov, ale celkovo sa pohybuje na hladine do priemerných 15 percent, na ktoré sme si za posledných 20 rokov už zvykli.
Pravica a nezávislí experti neváhali a mierne zvýšenie hodili obratom na hlavu ľavice. Nejako pozabudli, že nárast nezamestnanosti je spôsobený vleklou finančnou a ekonomickou krízou. Jej príčinou bol a je preliberalizovaný finančný a ekonomický systém vo svete. Nejako si nedokázali všimnúť, že zázračné nástroje ekonomického rastu – finančné deriváty a ich inflácia pred krízou (CDS, CDO), sú rušené v EÚ aj v USA. Samozrejme, na Slovensku za všetko môže vláda ľavicového Smeru, ale nezávislí experti dajako zabúdajú, že ľavicová vláda na Slovensku od roku 1990 – odkedy sa datuje vleklá vysoká miera nezamestnanosti, de facto nebola. SDĽ bola v koaličných vládach s pravicovým stranami a Smer s pravicovými HZDS a SNS. Samozrejme, v ich interpretácii za súčasný stav môžu hlavne posledné opatrenia vlády v oblasti daní, odvodov a zamestnávania. Veľmi ľahko zabúdajú, že opatrenia pravicových vlád v minulosti, ktoré mali zaručene priniesť trvalý ekonomický rast a nízku nezamestnanosť – privatizácia a masívne zníženie daňových sadzieb, túto nezamestnanosť dramaticky neznížilo.
A pokiaľ ide o ekonomický rast, za ten vďačíme politike investičných stimulov pre zahraničné korporácie, ktoré Dzurindove vlády takmer od slova odpísali od úspešnej ľavicovej vlády Miloša Zemana. A pokiaľ v procese boomu do roku 2008, ktoré naštartovala bývalá pravicová vláda, nezamestnanosť klesala pod 10 percent, musíme brať na vedomie, že jej radikálny pokles bol spôsobený emigráciou slovenskej pracovnej sily do Írska, Británie a Holandska. Ich však postihla tiež svetová kríza a naši ľudia sú opäť späť.
Ekonomické krízy v histórii vždy spôsobili dočasne zvýšenie nezamestnanosti a jej následne zníženie. Dôvodom bolo a je prvotné prepúšťanie zamestnancov a následne zvyšovanie produktivity práce (rovnaký výkon s nižším počtom zamestnancov). Paralelne vznikajú nové technológie, ktoré zamestnajú nové pracovné sily a nezamestnanosť opäť klesá. Lenže v súčasnom globálnom systéme ekonomiky k tomu nemusí dôjsť, pretože výroby sa presunú o 10 000 kilometrov inde.
Špecifický prípad Slovenska
Zahraniční pozorovatelia sa čudujú a nevedia pochopiť, prečo má Slovensko jeden z najvyšších ekonomických rastov v Európe a vo svete a nezamestnanosť je nadpriemerne vysoká. Kde je zakopaný pes? Podľa mňa vo fungovaní našej spoločnosti a z toho vyvierajúcom prístupe k trhu práce. Aj súčasná vláda pripravila opatrenia na podporu zamestnanosti, ale, žiaľ, sú vedené iba na podporu zamestnávateľov a podľa mňa sa minú účinku. Ak, tak pomôžu iba minimálne. Nikto predsa nikoho nezamestná iba preto, že dostal štátnu dotáciu. Naopak, dotácie budú viesť skôr k podfukom. Zdá sa mi, že slovenskí politici vôbec nerozumejú fungovaniu nášho trhu práce.
Kde je zakopaný pes a čo robiť
Čo teda robiť? Po prvé, treba si uvedomiť, že čelíme nielen regionálnej (hlavne chýbajúca infraštruktúra, diaľnice na východ a na juh), ale aj štrukturálnej nezamestnanosti – veľa absolventov humanitných a sociálnych odborov medzi nezamestnanými. Oni sú tu a teraz a treba urobiť opatrenia na ich zamestnanie. Nemyslím opatrenia k smerom do budúcnosti – manažment študijných a učňovských odborov. Tzv. biele goliere nemôžeme nechať napospas trhu práce – nechať ich robiť manuálne práce a smiať sa im pritom do tváre s výrazom, že sú hlúpi a porazení a my sme víťazi. Treba ich zamestnať. Kde? V štátnej a verejnej správe? Ako, keď nie sú finančné prostriedky v štátnom rozpočte? Tie chýbajú kvôli nízkym daniam, ich mizernej vymožiteľnosti a korupcii.
Môžeme vytvoriť priestor na zamestnanie nových ľudí na prevenciu a masívnejšiu a efektívnejšiu kontrolu výberu daní. Nutnosť praxe, ten výmysel ako nezamestnať? (Ak nemáte prax, fakt, že nemáte 30 rokov alebo máte nad 50 vám príliš nepomôže. To by si vláda pri zavádzaní svojich opatrení mala uvedomiť.) Nebojte sa, nie sú hlúpi a za chvíľu sa prácu naučia robiť, ako sa naučili množstvo iných vecí počas štúdia na školách.
Po druhé, treba si uvedomiť, že dnes vo väčšine ponuky voľných pracovných miest sa požaduje už spomínaná prax v danej oblasti. To napovedá, že uspeje iba ten, kto to už robil. To reálne znamená nasledovné: Firma A ponúkne miesto, lebo jej zamestnanec dal výpoveď (zlý šéf, rutina a pod.). Konkurz vyhrá uchádzač pracujúci vo firme B. Tá vyhlási obratom konkurz a ten vyhrá zamestnanec z firmy C. Firma C vyhlási tiež konkurz, ktorý vyhrá zamestnanec z firmy A, ktorý mohol byť dočasne nezamestnaný. A takto sa kolotoč krúti dokola. Niekedy sú voľné miesta vyhlásené iba na oko a prijímajú na ne svojich vlastných zamestnancov. Do točiaceho sa kolotoča nenasadne nikto zvonku. Miera nezamestnanosti nemôže teda klesať.
Po tretie, s tým súvisia riešenia a tie spočívajú v aktívnom prístupe štátu prostredníctvom úradov práce a tlaku na zamestnávateľov. Nie je možné, aby na Slovensku rozhodoval o zamestnanosti de facto portál www.profesia.sk a úrady práce tu boli iba ako štafáž. Napríklad, v iných krajinách úrady práce priamo komunikujú a jednajú s miestnymi zamestnávateľmi a odporúčajú im konkrétnych ľudí s referenciami o ich schopnostiach, snahou pracovať a pod. V našich firmách sú personálne útvary, ktoré triedia záujemcov o prácu (do výberových konaní sa hlási priemerne 40 uchádzačov a niekedy aj 100) mladé dievčatá, ktoré o živote, ekonomike a spoločnosti vedia iba z teórie. Samozrejme, podľa toho zadávajú kritéria a triedia uchádzačov. (A keď vás zo 100 uchádzačov vyberú, dajú vám následne absolvovať ešte psycho a IQ testy. To neveria vlastnému úsudku a výberu…?) Potrebujeme, aby na personálnych útvaroch pracovali ľudia so skúsenosťami a tiež aj muži!! Podobne na úradoch práce. Potrebujeme, aby na úradoch práce mali záujem zamestnať ľudí podľa ich kvalifikácie. Predsa štát musí niesť zodpovednosť za vývoj spoločnosti. Samozrejme, ústretovosť musí byť aj na strane zamestnávateľov, ktorí nebudú účelovo ľpieť na praxi, ale na schopnostiach a ochote pracovať. Úrady práce musia mať svoju váhu. Nemôže sa proste diať, že v Piešťanoch zamestnajú na pozíciu človeka z Nitry, aj keď majú záujemcu aj z Piešťan, ale ten nemá napr. dostatočnú prax. Ten sa potom zamestná možno v Topoľčanoch a „vyoutuje“ domáceho človeka, ktorý sa o polroka zamestná v Nitre.
Po štvrté, potrebujeme vytvoriť podmienky pre rýchlu rekvalifikáciu. Ak chce niekto získať certifikát na elektrikárske alebo zváračské práce a má vysokoškolský (stredoškolský) diplom v tej oblasti, musí zasadnúť do školských ľavíc a učiť sa 1 – 2 roky teóriu. To je absurdné. A to nespomínam ľudské poníženie a šikanu. Takmer každý z nich tie práce ovláda a robí ich načierno, lenže nemajú „papiere“. V takýchto prípadoch by stačil rýchly kurz (napr. 6 týždňov) zameraný na technické veci a praktická skúška. Podobne, ak absolvent sociálnych vied nemá dlhodobo prácu, mal byť mať možnosť získať rýchlu praktickú rekvalifikáciu v odboroch ako napr. inštalatér. Nie chodiť do školy a počítať príklady, ale vedieť manuálne robiť. Toto nám chýba. Predstavte si, že máte vysokú školu alebo gymnázium, máte kapitál a otvoríte si malý hotel. Pracuje v ňom iba vaša rodina a všetko klape. Nepotrebujete žiadnu prax a školu, iba rozum. Ak kapitál nemáte a uchádzali by ste sa o zamestnanie v inom hoteli, odpovedia vám, že nemáte požadované vzdelanie a prax. To sú naše deformácie na trhu práce!
V neposlednom rade by štát a úrady práce mali rozoznávať medzi aktívnymi a pasívnymi nezamestnanými. Vláda poslednými opatreniami koná práve opačne. Ak sa dlhodobo nezamestnaný za mesiac prihlási každý deň do konkurzu, mala by mu byť priznaná vyššia odmena než tomu, ktorý si zoženie jedno potvrdenie o tom, že nie je pre neho práca a pracuje načierno na stavbe, kde si zarobí niečo navyše, čomu k životu stačí. Podotýkam, že po 6 mesiacoch dostane na Slovensku nezamestnaný 62 eur na mesiac (plus 60 na byt), čo vo vyspelom a civilizovanom svete nemá obdobu. Takáto antihumánna nehoráznosť tam totiž nemá žiadnu spoločenskú podporu.
Prečo sa líšime od severských krajín?
Údaj, že o voľné pracovné miesto má záujem v priemere 40 ľudí, znamená, že existuje na trhu práce hrozivý prepad medzi ponukou a dopytom, pričom naša ekonomika rastie a naša pracovná sila emigruje za prácou do zahraničia. Vo Fínsku, Dánsku, Nórsku, Holandsku alebo v starých spolkových krajinách Nemecka (ale aj v Čechách) sa pohybovala miera nezamestnanosti od roku 2000 do roku 2012 v rozmedzí 5 – 8 percent (Nórsko ešte menej, ale to profituje podobne ako Rakúsko alebo Švajčiarsko z nerastného bohatstva/cestovného ruchu) a miera zamestnanosti v spomínanom období dosahovala 70 – 75% na rozdiel od našej cca 60%. To znamená, že u nás je miera nezamestnanosti v priemere dvakrát vyššia (treba brať do úvahy, že napr. vo Švédsku alebo vo Fínsku majú ťažko dostupné regióny na severe krajiny). Ako je to možné? Kde tkvejú príčiny takéhoto dramatického rozdielu? Kde sa ich ľudia zamestnávajú? My predsa máme veľa fabrík, rozsiahly automobilový priemysel. Veď na tradičné práce od pekára, doktora až po inštalatéra potrebujú asi rovnaký počet ľudí ako u nás.
Prvé možné vysvetlenie spočíva v tom, že v týchto krajinách pracujú na rôznych pozíciách menej resp. majú kratší pracovný čas a na danom produkte sa podieľa viac ľudí. Platy sú potom rozdelené rovnomernejšie, nie ako u nás, že niekto má veľa a niekto nič. Druhé možné vysvetlenie, že viac ľudí odvádza kvalitnejšiu prácu v rôznych profesiách, neberú ale zo spoločného viac a všetci v spoločnosti čerpajú lepšiu pohodu z kvalitnejšie urobenej práce. Tretie možné vysvetlenie, že ľudia tam majú za svoju prácu mzdu, ktorá je adekvátna k životu a nepotrebujú rôzne „bočáky“ a druhé zamestnania, ktoré však berú prácu iným, napr. nezamestnaným. V týchto severských krajinách teda existuje stredná vrstva, nie ako v Latinskej Amerike (ktorá je vzorom našej pravice), kde existuje iba majetná vrstva a chudobní. Podobne tomu bolo v Rusku v 19. storočí a vieme, k čomu to viedlo. Štvrté možné vysvetlenie, sú v týchto krajinách vyššie dane, ich lepší výber a omnoho nižšia miera korupcie pri rôznych verejných tendroch, čo dovoľuje zamestnať viac ľudí v štátnej a verejnej správe.
Na Slovensku sa v poslednom čase zdá, že neplatenie DPH, služby bez DPH, sa stalo obľúbeným národným športom. Dôvod je každému známy: nízke mzdy v spoločnosti (majetní a chudobní), napäté domáce rozpočty a snaha vykázať nižšie tržby a neplatiť tak dane na druhej strane, vedú k tlaku na nižšiu cenu, teda bez DPH. Potrebujeme zaviesť represívne i motivačné opatrenia na platenie DPH. Motivačné: lotérie, obmieľaný príklad zo Singapuru. Represívne: masívnejšie a efektívnejšie kontroly, zapojenia viac ľudí, častejšie a nečakanejšie (policajt na každom rohu na ulici nepôsobí dobre, ale v mestách s vysokou kriminalitou vedie k jej potlačeniu). Ďalší obľúbený národný šport pre horné vrstvy – korupcia, a jej nielen demoralizujúci vplyv na spoločnosť, ale aj odčerpávaní verejných finančných zdrojov chýbajúcich pri zamestnávaní ľudí, netreba už ďalej rozoberať. Na jej potieranie tiež treba ľudí.
Záver
Záleží na nás, a tiež na našich zvolených politikoch, akú spoločnosť chceme mať. Či spoločnosť rozdelenú na bohatých a chudobných bez strednej triedy, kde víťazi sa smejú porazeným do tváre, kde podvod sa stáva normalitou alebo spoločnosť s plnou zamestnanosťou dávajúca väčšine ľudí možnosť realizovať sa, nie žiť v neustálom strachu o svoju budúcnosť. Trvalá vysoká nezamestnanosť a nefungujúci trh práce sú zrkadlom fungovania nielen pracovno-ekonomických vzťahov, ale aj medziľudských. Hovoria veľa o našich vzájomných negociáciách a naštrbujú „národné“ presvedčenie (mýtus) o vzájomnej spolupatričnosti, prajnosti a ochote a toľko spomínanej ľudskosti a vrúcnosti (ktorých absenciu radi mylne vytýkame chladným Severanom), pretože ich reálne prejavovanie v krízových situáciách sa v posledných dekádach vytráca/vytratilo.
Na snímke: Reliéf na budove Novej radnice na Uršulínskej ulici v Bratislave od Františka Draškoviča.
Foto: Peter Zelizňák/Wikimedia Commons
