Hugo Chávez bol demokraticky zvoleným prezidentom Venezuely. Väčšina občanov tejto krajiny mu viackrát po sebe vyjadrila svoju podporu. Dôvodom boli jeho sociálne programy (misie) či podpora družstiev. Dôvodom bolo prerozdeľovanie národného bohatstva krajiny (ropy) všetkým Venzuelčanom, najmä chudobným, bohatstvo, ktoré si predtým privlastňovala len hŕstka akcionárov nadnárodných koncernov. Chávez kládol dôraz na vzdelanie a zdravotnú starostlivosť. Peter Morvay, komentátor denníka SME, si myslí, že takáto ľavica nemá byť: nemá myslieť na chudobných, nemá hľadať alternatívy neoliberalizmu, nemá podporovať vzdelanie a zdravie pre všetkých. Obávam sa, že Morvay sa mýli. Venujem sa ľavicovej teórii dlhé roky a môžem komentátorovi denníka SME odporučiť jediné: nech sa radšej vyjadruje k pravici, ktorej ako pravičiar očividne rozumie lepšie.
Morvay vykresľuje Cháveza ako odporcu demokracie. Boli to však naopak jeho politickí protivníci, venezuelská pravica, ktorá sa snažila získať moc v štáte vojenským pučom proti nemu. Na rozdiel od nich Chávez bojoval o moc demokraticky, t. j. voľbami a referendami. Jimmy Carter, bývalý americký prezident, ktorý bol pri venezuelských voľbách pozorovateľom, ich označil za absolútne legitímne, čiže neobstoja ani obvinenia z manipulácie volieb. Morvay si určite spomenie aj na to, že jedno Chávezovo referendum sa skončilo preňho neúspešne, no on to rešpektoval. Správa sa takto nepriateľ demokracie? Nie. Nepriatelia demokracie pohŕdajú ľuďmi, tak ako pán Morvay, ktorí okiadza Slovákov či Venezuelčanov za ich politické preferencie. Morvay by sa mal veľa učiť o demokracii, pokojne aj od Cháveza.
Ak chce niekto hodnotiť ľavičiarstvo Cháveza, nech si porovná mieru chudoby vo Venezuele pred a po jeho nástupe k moci. Nech si porovná mieru nerovnosti pred a po jeho nástupe. Nech si porovná dostupnosť zdravotnej starostlivosti či prístup chudobných ľudí ku vzdelaniu. Toto sú kritéria, ktoré ľavicu prioritne zaujímajú: sociálne práva. Pravdaže, ľavica je vo svojej podstate demokratická, dokonca radikálne demokratická. V tom sa Morvay nemýli. Ale mal by sa zamyslieť nad tým, kto v Latinskej Amerike podporoval vojenské junty. Kto odstraňoval demokraticky zvolených prezidentov. Kto sa kamarátil s fašistickými diktátormi či financoval eskadry smrti. Nie, nebol to Chávez. Nebol to on, kto nechal povraždiť 3000 ľudí v roku 1989, ktorí v Caracase protestovali proti neoliberálnym reformám. Boli to jeho pravicoví predchodcovia, kto masakroval chudobných ľudí. Podľa Morvayových kritérií zaiste demokrati….
Chávez mal svoje chyby. Jeho režim si netreba glorifikovať. Ale jeho sociálne reformy či podpora ekonomickej demokracie boli pre ľavicu v celom svete inšpiráciou. A nádejou, že neoliberalizmus tu nebude večne. Nebude…
Foto: www.lubosblaha.blogspot.sk
Článok je reakciou na komentár Petra Morvaya (denník SME) „Blaha sa našťastie v Chávezovi mýli“: http://komentare.sme.sk/c/6725980/blaha-sa-nastastie-v-chavezovi-myli.html
