Máme za sebou ďalšiu televíznu diskusiu, v ktorej sa hlava štátu nevenovala pálčivým problémom Slovenska, ale ako zvyčajne – sama sebe, svojim boľačkám, krivdám a ponosám. Posťažovala sa, že na ňu útočia (už tradične si mýli kritiku s útokom), pofňukala si, že ju nenávidia (opäť zámena hnevu až zúfalstva ľudí s nenávisťou), zabedákala si, že o nej klamú (k tomu sa ešte dostaneme). Viete, že nemám rád obvinenia o americkej agentke, že nepoužívam metafory o tom, ako ju ovláda Soros (hoci jej nijako neprekážajú konšpirácie o ruských agentoch a Putinových trolloch), a to najmä preto, lebo sú nepresné a nedostatok priamočiarych dôkazov umožňuje druhej strane, aby takéto podozrenia vysmiala. Skúsme to teda inak.
Zuzana Čaputová sa vo včerajšom vysielaní TV JOJ opakovane bránila obvineniu, že slúži inej moci a označila to za „absurdné klamstvo“, na ktoré vraj neexistuje „jeden jediný dôkaz“. Naozaj nie je mojou úlohou skúmať, či slúži Jurajovi (Rizmanovi) alebo Georgovi (Sorosovi), to je pod moju úroveň, aj keď pozvať jej partnera do diskusie (alebo skôr mediálnej kampane), či by mala znova kandidovať, je podľa môjho názoru ešte väčší „trapas“. Spýtam sa teda inak, hoci položiť túto otázku mali už dávno novinári:
Vyzývam pani prezidentku, aby uviedla jeden jediný prípad, keď nesúhlasila s postojom, stanoviskom alebo požiadavkou USA. Konkrétne, aby pripomenula verejnosti jednu jedinú situáciu, v ktorej bránila štátne záujmy Slovenskej republiky proti deklarovaným cieľom Spojených štátov.
Prosím, nech nepoužíva výhovorku ako v uvedenej relácii, že Spojené štáty sú náš spojenec. Byť spojencom neznamená byť vazalom, neznamená to nemať vlastné záujmy, neznamená to nemôcť povedať hegemónovi NIE. Sledujem politickú scénu dosť pozorne, ale nespomínam si na to, že by Zuzana Čaputová ako hlava suverénneho štátu niekedy oponovala želaniu Bieleho domu alebo Pentagónu, teda že by Američanom v niečom nevyhovela. Naopak, dobre sa pamätám, že súhlasila so všetkými návrhmi, požiadavkami a ultimátami Spojených štátov presadzovanými buď žiadosťou, nátlakom alebo vydieraním, či už sa týkali nákupu vojenskej techniky, protiústavného posielania zbraní na Ukrajinu, nevýhodnej zmeny energetickej politiky či prítomnosti amerických vojakov na našom území. Práve na poslednom príklade sa najnovšie ukázalo, že sme si nedokázali vo vojenskej dohode s USA vyrokovať ani také podmienky ako Česi, že sme si nevedeli obhájiť vlastnú suverenitu a že teda reči Zuzany Čaputovej o tom, ako „slúži Slovensku a snaží sa čo najlepšie obhajovať naše záujmy“ sú falošné a ničím nepodložené. Navyše, keďže je to prezidentská zmluva, hlava štátu je za ňu podľa čl. 102, ods. 1 pís. a, b Ústavy Slovenskej republiky v plnej miere zodpovedná.
Je možné (aj keď nie veľmi pravdepodobné), že sa mýlim a že som nepostrehol nejaké hrdinské vzopretie Zuzany Čaputovej voči požiadavkám USA. V takom prípade ju prosím, aby oboznámila s takýmto prípadom slovenskú verejnosť. Bolo by ideálne, keby tak urobila pri oznámení o svojom rozhodnutí, že bude opäť kandidovať na post prezidentky SR (falošné tančeky pre jednoduchších, že ešte nie je rozhodnutá, si môžeme odpustiť, všakáno). A zároveň by bolo vhodné, keby sa pri tejto príležitosti ospravedlnila slovenskej verejnosti, že ju opäť raz oklamala, keď to sľúbila urobiť skôr ako jej predchodca. Ten termín jej vypršal už 15. mája. Tik-tak.
(Status na FB 26. mája 2023)
Jedna odpoveď
S komentárom E. Chmelára môžem len súhlasiť. Je tradične výstižný a brilantný. Mám len dve poznámky.
1) Z. Čaputová svoj zmysel a lásku k demokracii a slobode prejavu názorne ukazuje na svojej FB stránke. Keď očakáva nejaký nesúhlas, blokuje vopred diskusie , ak sa naozaj kritické komentáre objavia, hoci slušné, zablokuje diskusiu dodatočne. Okrem toho po viacerých kritických, hoci slušných, komentároch zariadi zablokovanie prístupu ich autora na FB.
2) Nesúhlasím s p. Chmelárom v hodnotení „obrannej“ zmluvy ČR a USA s tom, že je lepšia ako slovenská. Som presvedčený, že je v konečnom dôsledku ešte horšia a obsahuje pre ČR oveľa rozsiahlejšie záväzky a obmedzenia. Druhá vec je, že akákoľvek zmluva s USA je iba jednostranný diktát USA vôči partnerovi a na jeho zmení až tak nezáleží. USA si urobí čo bude chcieť tak ako tak.