Bruno Walter v Európe

Prvý ročník Európskych hudobných dní Bruna Waltera 2008 sa uskutočnil pred štyrmi rokmi a tohoročný reagoval na vyhlásenie Európskeho roka medzikultúrneho dialógu, a tak geograficky premostil tri krajiny: Rakúsko, Belgicko a Slovensko. Pozostával zo štyroch koncertov v Bratislave a po jednom v Bruseli a Viedni. Ťažisko podujatia nasmerované na hlavné mesto Slovenska nevyplývalo len z toho, že iniciátor festivalu Jack Martin Händler je bratislavský rodák, ale tiež chcelo byť naším holdom veľkému dirigentovi (počas plodného života aj šéfdirigentovi viacerých popredných svetových operných domov a renomovaných orchestrov), ktorý v rokoch 1897 – 1898 pôsobil v tunajšom mestskom divadle a v roku 1936 tu oslávil svoje šesťdesiatiny uvedením Beethovenovej 7. symfónie. Závažnosť tohto projektu podčiarkla záštita ministra zahraničných veci Jána Kubiša, ministra kultúry Mareka Maďariča, člene Európskej komisie Jána Figeľa a rakúskej ministerky pre európske záležitosti Ursuly Plassnik. Akí boli Zo šiestich koncertov som navštívil komorný koncert Orchestrálnej akadémie Bruna Waltera v Primaciálnom paláci, piesňový recitál v Zichyho paláci a a záverečný koncert v Musikvereinsaal vo Viedni. Z toho prvého treba oceniť sympatické výkony mladých sólistov: klaviristu Stanislava Gallina v Bachovom koncerte f mol a huslistu Jaromíra Babského v Mozartovom koncerte A dur. Piesňový recitál rakúskeho barytonistu Christiana Hilza (spieval opusy Mozarta, Mahlera a Waltera) ukázal, že ide o špecialistu ovládajúceho všetky fínesy vokálneho výrazu potrebného pri interpretácii piesňovej tvorby, čo zapôsobilo aj napriek tomu, že sólistov tón primárne neznie príliš esteticky (najmä vo vyššej polohe a vo forte). Výborný bol klavírny sprievod Francúzky Katie Bouscarrutovej. Vyvrcholením festivalu bolo uvedenie Beethovenovej 9. symfónie vo veľkej sále viedenského Musikvereinu. Zaiste sme už počuli aj reprezentatívnejšie predvedenie tejto jedinečnej skladby hudobného génia (najslabším článkom interpretácie bolo kvarteto vokalistov, predovšetkým barytonista a sopranistka), no v kontexte podujatia bol koncert pod taktovkou Martina Händlera a za účasti Bruno Walter Symphony Orchestra, Wiener Singakademie a sólistov Susanne Winter (soprán), Ursula Eittiner (alt), Bernhard Berchold (tenor) a Christian Hilz (barytón) vydarenou záverečnou bodkou. V takmer vypredanej veľkej sále Musikvereinu (napriek tomu, že v rakúskej metropole plagáty propagovali účasť svetových dirigentov Mutiho, Abbada, Bouleza, Barenboima, Harnoncourta, no vyvrcholenie recenzovaného festivalu ignorovali) sme s potešením zaznamenali aj početnú účasť bratislavských priaznivcov vážnej hudby. Trojpodnetné Celkovo možno konštatovať, že podujatie bolo podnetné v troch aspektoch. Po prvé prispelo k tomu, aby sme si uvedomili, že veľké osobnosti európskej kultúry sú spoločným bohatstvom všetkých národov tohto kontinentu (čo pravda, platí pre tých Európanov, ktorí sú schopní ich veľkosť pochopiť a oceniť), a teda obohacujú svojím živým odkazom aj nás Slovákov. Z hľadiska výchovno-pedagogického je záslužné, že umelci, ktorí sa do podujatia zapojili, patria prevažne k mladej umeleckej generácii, čo platí o zložení komorného orchestrálneho telesa (menej v prípade symfonického festivalového orchestra), no predovšetkým o sólistoch (Dalibor Karvay na prvom bratislavskom, obaja sólisti druhého bratislavského koncertu, polovica z kvarteta vokalistov záverečného koncertu). Tretím prínosom bola dramaturgia festivalu, začínajúca a končiaca sa veľkým Beethovenom, no obsahujúca aj diela slovenského skladateľa (Romana Bergera), skladateľov zahynuvších v Terezíne, predstavujúca Mozarta ako skladateľa piesní, a predovšetkým ponúkajúca málo uvádzané piesne veľkého dirigenta, ktorý dal festivalu meno. Európske dni Bruna Waltera by sme mohli sumárne charakterizovať parafrázovaním slov Roberta Schumana (uvedených v jednom z bulletinov), „že poskytli v dnešnej dobe, tomuto chorému obdobiu, keď ľudia sú zriedkavo vnútorne uspokojení, dobrú službu.“ Ešte krajšie by bolo, keby v dnešnom svete platili slová zo Schillerovej Ódy na radosť Alles Menschen werden Brüder (Všetci ľudia budú bratia), ktoré chcel podčiarknuť aj tento hudobný festival.