Pred rokom náš referát o skončenom 29. ročníku opernej časti Zvolenských hier zámockých vyvolal následne minipolemiku o najadekvátnejšom inscenačnom modele opery v dnešnej dobe. Nový ročník ZHZ však na túto skutočnosť nijako nereragoval a niesol sa v znamení ustálenej a osvedčenej koncepcie prezentácie opery ako v prvom rade príležitosti ukázať mieru zvládnutia speváckeho operného remesla. Zo šiestich operných večerov tri tomu prispôsobili aj formu, a tou bolo koncertné predvádzanie celého operného diela (Verdiho Zbojníci), recitál operných árií či uvedenie neoperného diela známeho operného skladateľa (Pucciniho Omša As dur). Nesporným vrcholom festivalu bolo uvedenie Verdiho opery I Masnadieri. (Už pätnásta Verdiho opera na festivale, z toho siedma ako slovenská premiéra!) Oproti Schillerovým Zbojníkom, ktorí sú jej literárnou predlohou, dielo síce stratilo rebelujúci nádych Sturm und Drangu, oproti zrelým operám skladateľa zasa ešte nedokázalo výraznejšie diferencovať jednotlivé charaktery. Aj tak však obsahuje veľa peknej, dramaticky účinnej hudby, v ktorej sa striedajú lyrické cavatíny s dramatickými cabalettami a štyria hlavní protagonisti musia zvládnuť nesmierne náročné a zároveň vďačné spevácke party. Zvolenskí Zbojníci nepochybne vojdú do historických análov festivalu ako jedno z vokálne najreprezentatívnejších predvedení v celých tridsaťročných dejinách opernej časti Zvolenských hier zámockých. Známa talianska sopranistka Chiara Taigi (Amalia) nádherne frázovala a bola jedinečná tak v dramatických atakoch na výšky ako v kreovaní lyrických plôch. Španielsky tenorista Ignacio Encinas (Carlo) nadchýnal šťavnatou vysokou polohou v cabalettách, jeho krajan Felipe Boa (Massimiliano) spieval ušľachtilo ako pravý basso cantante, kým Talian Marco Chingari vsadil na údernosť svojho sýteho barytónu. Dirigent Marián Vach dal hudobnému toku potrebný dramatizmus a sólistom doprial dostatok voľnosti na vyspievanie všetkých nuáns a vokálných fines. Zbor banskobystrickej opery bol posilnený mužskou zložkou speváckeho zboru Lúčnica. Škoda, že produkcia sa pre počasie musela preniesť zo zámku do priestorov Zvolenskej činohry. Ostatné večery tohoročných ZHZ už takú jedinečnú úroveň nedosiahli. Úplnú spokojnosť možno vysloviť s vokálnym koncertom Mladosť na zámku (jeho aktérmi boli mezzosopranistka Michaela Šebestová a basista Ondrej Mráz). Prevedenie Pucciniho Omše poznačila nervózna atmosféra blížiacej sa búrky a akusticky menej šťastné (aj keď jedine možné) umiestnenie speváckeho zboru Collegium Technicum v úzadí javiska. Na otváracom večere festivalu banskobystrický súbor premiéroval Verdiho Traviatu, ktorá dopadla lepšie v javiskovej (réžia Grazia Pulvirenti, scéna Darko Petrovic) než v hudobnej zložke inscenácie. Z dvoch hosťujúcich dvojíc zahraničných sólistov sa lepšie darilo tej, ktorá vy-stúpila na záver v Pucciniho Bohéme (Talian Antonino Interisano a Arménka Anna Ryan) než tej, ktorá vystúpila na druhej premiére Traviaty (Patrizia Zanardi, Andrea Coronella). S výnimkou Pucciniho Omše bolo hľadisko zvolenského nádvoria takmer úplne zaplnené, no aj tak by stálo za to zintenzívniť snahu o prepojenie podujatia s medzinárodným turistickým dianím. Veď v Bratislave už od mája visia plagáty propagujúce Verdiho Traviatu na festivale v rakúskej Sant Margarethe. Pochybujem, že jej úroveň bude vyššia než kvalitatívny priemer večerov na tohoročných Zvolenských hrách zámockých.
Menu
Menu
Menu
