Mantova v znamení troch umelcov

Veveľké mesto Mantova leží mimo hlavných diaľničných ťahov (na Milano či na Rím) na brehu troch jazier, ktoré vytvára rieka Mincio. Najmä ak k nemu prichádzate od severovýchodu, je jeho panoráma očarujúca. Mesto pôvodne založili Etruskovia a na jeho periférii sa narodil veľký antický básnik Vergilius, ktorý má dnes v meste park a sochu (z roku 1927). Do Mantovy sa po vypovedaní z Verony uchýlil aj hrdina Shakespearovej tragédie Rómeo a Júlia a skladateľ Giuseppe Verdi pre problémy s cenzúrou preniesol sem z Paríža dej svojej známej opery Rigoletto a z francúzskeho vladára urobil rozkošníckeho vojvodu z Mantovy. Tak ako o slávu Ferrary sa pričinil rod d‘Este, Mantova by nebola tým, čím je, nebyť rodu Gonzagovcov, ktorí v ňom vládli v rokoch 1328 – 1707. Aj oni sa obklopili umelcami prvoradého významu a vďaka tomu je dnes Mantova umelecko-historickým skvostom. Svoj „podpis“ zanechali v meste tri veľké osobnosti: architekt a teoretik architektúry Leon Battista Alberti, ktorý navrhol projekty a rozostaval nielen kostol Sv. Sebastiana, no predovšetkým renesančné princípy výrazne artikulujúci kostol Sant´Andrea. Druhým svetoznámym umelcom bol maliar aj architekt Giulio Romano. Jeho hlavným dielom v meste je Palazzo del Te, letohrádok Federica II., z umeleckého hľadiska tvoriaci prechod medzi renesanciou a barokom, odborne označovaný ako manierizmus. Z početných sál prízemného paláca ohúri najmä Sála koní a Sála gigantov. Podobne ako Romano, má v Mantove „svoj dom“ aj maliar Mantegna a dnes je sídlom výstav moderného umenia. Hlavný Mantegnov prínos pre umelecký profil mesta spočíva však vo freskách, ktoré zanechal v tzv. Camera degli sposi (čiže Izbe manželov), obsahujúcich výjavy zo života na dvore Gonzagovcov. Nachádza sa v starom hrade Castella di San Giorgio (postavený okolo roku 1400), ktorý je súčasťou monumentálneho komplexu kniežacieho paláca rozkladajúceho sa na priestore 340 hektárov a obsahujúceho vyše 500 sál a 15 nádvorí. Okrem štúk, fresiek a obrazov jeho vnútornú výzdobu obohacuje aj zbierka gobelínov vyhotovených podľa kartónov samotného Raffaella Santiho. Tým sa však umelecké bohatstvo Mantovy nekončí. K zaujímavým stavbám patrí Dóm, v ktorom taktiež zanechal svoju stopu Giulio Romano, ďalej jednoduché baptistérium z 11. storočia či rozkošné rokokové Bibienovo divadlo (zhotovené na žiadosť Márie Terézie ako kombinácia dreva a červeného zamatu), v ktorom vystupoval štrnásťročný Mozart, či múzeum venované automobilovému šampiónovi medzivojnového obdobia Nuvolarimu. Keď sa nabažíte mesta, urobte si výlety do bližšieho či vzdialenejšieho okolia. Len 7 kilometrov západne na brehu Horného jazera stojí Basilica delle Grazie, v ktorej interiéri je 53 drevených a voskových figurín osobností, ktoré kostol navštívili (medzi nimi aj španielsko-nemecký cisár Karol V.).Trikrát toľko kilometrov potrebujete prejsť, aby ste sa dostali do Sabbionety, nazývanej aj Malými Aténami, jedného z „ideálnych miest“ budovaných v období renesancie podľa starorímskych princípov. Okrem mestských brán, šesťuholníkových hradieb, pravouhlej siete ulíc, palácov a kostolov zaujme Scamozziho Teatro all‘Antica z rokov 1588 – 90 s antickým stĺporadím v zadnej časti a fixnou scénografiou. Pekná je aj cesta z Mantovy smerom na Padovu, počas ktorej sa môžete zastaviť v stredovekom meste Montagnane (v jeho hradbách je 24 veží a vo vnútri mesta pomerne zanedbaná Palladiova vila Pisani), prípadne v ďalších mestečkách s pôvabnými hradmi a vilami (Este, Monselice).