Mafiánsky kapitalizmus

Tento termín nevymyslel nejaký kryptokomunista, ani okultný vyznávač Marxovho učenia. Použil ho český prezident Václav Havel na pomenovanie spôsobu privatizácie v Českej republike. Odhliadnuc od toho, že hlava susedného štátu sa opäť tvári ako stelesnená nevinnosť, ktorá o ničom nevedela, nič nepočula a za nič nemôže, treba si všimnúť model použiteľný v tomto prípade pre celú východnú Európu.

Už niekoľko dní rezonuje v spoločnosti aféra spojená s odhalením vplyvného zoskupenia podnikateľov, známeho ako G7. Trvalo mesiace, kým sa novinári odhodlali zverejniť členov tejto skupiny a dnes je jasné, že katalyzátorom tohto činu bola kauza Košovan. Užasnutý občan stratil posledné ilúzie o ušľachtilých cieľoch našich politikov a právom sa pýta, kto v tejto republike vlastne vládne. Určite to nebudú politici, ktorí dennodenne dokazujú, že v túžbe po moci alebo v snahe udržať sa pri nej sú ochotní siahnuť až na dno ľudskej dôstojnosti, vzdať sa akýchkoľvek morálnych škrupúľ a obetovať státisíce ľudí na oltár vlastnej malichernosti. Je najvyšší čas, aby si novinári v záujme mravného očistenia vlastnej profesie uvedomili svoje miesto a svoje poslanie, aby prestali kryť skorumpovaných politikov a odpúšťať im to, čo neodpúšťajú ľuďom s iným politickým zmýšľaním. Je predsa neúnosné, aby o osude tejto krajiny nerozhodovali jej legitímne volené orgány, ale úzka, takmer inštitucionalizovaná skupina ľudí, ktorá sa pravidelne schádza a ovláda celý politický i hospodársky vývoj štátu. Nepripomína vám to niečo? Nie je náhodou toto tá pomyselná špička mafie, o ktorej sa veľa hovorí, ale ktorú ešte nikto nikdy nepomenoval? U nás totiž stále vládne zmätok pojmov. Podsvetie sme si zvykli zamieňať s mafiou. Možno komusi zámerne záleží na tom, aby obyčajných vagabundov, vraždiace klany na Slovensku stotožňovali s mafiou. Podstata nám však uniká. Mafia nerobí špinavú robotu. Mafia ovláda. A že ovláda aj verejný život na Slovensku, o tom už dnes niet pochýb.

Šokujúco v tejto súvislosti pôsobí správanie našich politikov. Všimnite si, že žiaden z nich, ani na opakované výzvy novinárov, nenabral odvahu, aby nahlas vyslovil mená, o ktorých sa už hovorí vari aj v tej poslednej krčme. Ten strach a závislosť, ktorá z nich sála, je taká odpudzujúca, že každému súdnemu človeku musí byť jasné: toto predsa nemôžu byť ľudia, ktorým mám dôverovať, ktorým mám zveriť vládu vecí verejných. Veď zbabelí politici a neschopní novinári sú tou najlepšou živnou pôdou pre rast a upevňovanie organizovaného zločinu a pre demontáž fungujúcich mechanizmov demokracie. A keby vám náhodou zišlo na um utiekať sa k novej ilúzii a velebiť opozíciu, spomeňte si, ako sa privatizovalo za Mečiara, ako sa tunelovali podniky, ako sa s pomocou štátnych inštitúcií vraždili a unášali ľudia. A nielen to. Kdesi v ústraní sa na svoju kariéru pripravujú ďalší klienti hotoví presviedčať vás o svojich ušľachtilých zámeroch a ochotní upísať sa novým záväzkom. A my? Naozaj sa necháme donekonečna vláčiť nejakými demagógmi ako ovce? Naozaj nie sme schopní organizovaného odporu? Nenapadlo vám niekedy, priatelia, poslať všetkých politikov do čerta?