Neurobím dieru do sveta, keď poviem, že sa slovenské vysoké školstvo nachádza v hlbokej kríze. Takýto stav pripúšťa aj vláda SR.
Chýba koncepcia v oblasti vysokých škôl, notoricky známa je dlhodobá kritická situácia v ich financovaní, absolútne nedoceneným ostáva vedecký výskum na akademickej pôde atď., atď. V tejto situácii a takpovediac v hodine dvanástej predložil minister Milan Ftáčnik minulý týždeň na verejnú diskusiu návrh Koncepcie ďalšieho rozvoja vysokého školstva pre 21. storočie.
Dokument vychádza z poznania moderných trendov. V blízkej budúcnosti už nebudú najdôležitejšími komponentmi ekonomického rastu suroviny, pôda či výrobné závody. Motorom rastu bude proces, prostredníctvom ktorého sa v ekonomike vytvárajú, aplikujú a extrahujú hodnoty z vedomostí. Podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na obyvateľstve Slovenskej republiky však predstavuje len polovicu priemernej hodnoty krajín Európskej únie. Nejde však iba o počet ale o kvalitu a význam, aký pripisujeme vzdelaniu v dnešnej spoločnosti.
Slovenské vysoké školstvo prešlo od roku 1989 zatiaľ jedinou cestou. Tá však ostala na polceste. Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách vrátil slovenským a českým vysokým školám to, bez čoho vysoká škola nie je vysokou školou – akademické práva a slobody vrátane autonómie. Zakotvil však aj niekoľko obranných mechanizmov, v tom čase síce opodstatnených, no dnes už viac-menej brzdiacich rozvoj vysokých škôl. Navyše tento zákon neriešil viaczdrojové financovanie vysokých škôl. Niektoré jeho ustanovenia boli v európskom priestore cudzie, takže dnes už je minimálne zastaraný.
Slovenské vysoké školy dnes nemajú definované svoje poslanie, ich zodpovednosť voči spoločnosti zostáva neuveriteľne nízka a ich orientácia na študenta mizerná. Stav knižníc je žalostný, vonkoncom nevyhovujúci, kvalita vzdelávacieho procesu sa už niekoľko rokov znižuje a konkurencieschopnosť so zahraničím klesá. Alarmujúce je zaostávanie v používaní informačných technológií a technológií vzdelávania.
Návrhy, ktoré predkladá ministerstvo školstva, majú predpoklady stať sa modernizačnou vzpruhou pre náš vzdelávací systém. Politicky najcitlivejšou otázkou však ostáva problematika financovania a najmä platenia či neplatenia školného. Sám minister je jednoznačne proti iba v prípade poplatkov za denné štúdium. Bolo by chybou, ak by podľahol tlakom na zavedenie školného. Veď to jediné, čo dnes ešte ako-tak zaručuje na Slovensku rovnosť chudobných a bohatých, je prístup k vzdelaniu. Odsúhlasenie poplatkov by bez akýchkoľvek pochýb viedlo k ekonomickej nedostupnosti vzdelania pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva, čo by bol opačný trend k proklamovanému zvýšeniu počtu vysokoškolsky vzdelaných ľudí i k zvýšeniu významu vzdelávacieho systému v spoločnosti.
Druhou vecou je, že pre týchto ľudí musíme vytvárať podmienky na širšie uplatnenie. Podľa najnovších výskumov verejnej mienky až štvrtina vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí do 30 rokov seriózne uvažuje o emigrácii. Pritom treba poznamenať, že v rokoch komunistického režimu (1948-1989) odišla do zahraničia iba pätina vekovo a vzdelanostne porovnateľnej populácie. Výpredaj mozgov do zahraničia už nie je hrozbou, ale trendom. Práve preto, v záujme budúcnosti tohto štátu, sa musí stať vzdelávanie najvýznamnejšou a trvalou prioritou našej vlády. A nielen na papieri.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008